Šalamúnove ostrovy

Oficiálny názov: Šalamúnové ostrovy

Hlavné mesto: Honiara

Počet obyvateľov: 523 000

Rozloha: 28 400 km²

HDP na obyvateľa: 3 191 $

Vlajka:  

Kód meny: SBD

Názov meny:  dolár

Úradný jazyk: angličtina

Zobraziť na mape: TU

Šalamúnove ostrovy sú nezávislý štát nachádzajúci sa v Tichom oceáne. Na mape je potrebné Šalamúnove ostrovy hľadať východne od Papuy Novej Guiney, respektíve severozápadne od Vanuatu. Mapa Šalamúnovych ostrovov bude veľkou pomôckou.

Hlavné mesto je Honiara, ktorá sa nachádza na ostrove Guadalcanal. Okrem tohto ostrova je súčasťou krajiny aj množstvo ďalších. Vzdialenosť medzi najzápadnejším a najvýchodnejším ostrovom je okolo 1500 kilometrov. Samotná rozloha ostrovov je iba 28 400 km². Počet obyvateľov je niečo cez pol milióna. Hustota obyvateľov patrí medzi najnižšie na svete. Na jednom kilometri štvorcovom v priemere nájdete iba 18 ľudí.

Dovolenka v Pacifiku patrí medzi tie najkrajšie na svete. Vybrať sa na dovolenku na Šalamúnove ostrovy však nie je práve najjednoduchšie.  V prvom rade je to veľmi ďaleko. Šalamúnove ostrovy sú ešte o čosi ďalej ako Austrália.  Letenka na Šalamúnove ostrovy vás však vyjde ďaleko viac ako letenka do Austrálie. Nenájdete tu totiž žiadne veľké letisko, kde by denne prichádzali tisícky zahraničných turistov.

Dostať sa na pár dní na Šalamúnove ostrovy však nie je až také náročné. Najdôležitejšia je vôľa pozrieť si niečo nádherné na druhej strane Zeme.
História Šalamúnových ostrovov
Šalamúnove ostrovy boli obývané už pred tisíckami rokov. Za tento čas si vypestovali vlastnú kultúru, ktorá sa prvý krát s vyspelými civilizáciami stretla až v roku 1568. Prvým Európanom, ktorý vstúpil na pobrežie ostrovov, bol španielsky moreplavec Álvaro de Mendaña.  Bol to práve on, kto dal Šalamúnovým ostrovom meno. Španieli prišli, pozreli a odišli. Šalamúnove ostrovy nemali pre koloniálne ríše žiadny väčší význam. O ostrovy sa začali mocnosti zaujímať až na konci 19. storočia, kedy sa koloniálny zápal rozhorel nanovo. Európske krajiny sa začali pretekať, kto si uchopí posledné voľné zvyšky Zeme. Šalamúnových ostrovov sa zmocnila Veľká Británia. V roku 1893 ich vyhlásila za svoj protektorát.

Počas druhej svetovej vojny sa na ostrovoch odohrávali prudké boje medzi Spojenými štátmi americkými a Japonskou ríšou. Historicky najznámejšie bitka sa odohrala na ostrove Guadalcanal.

Do roku 1975 sa ostrovy označovali ako  Protektorát britských Šalamúnových ostrovov. V tomto roku krajina získala súčasný názov.  Možnosť samostatného vládnutia ostrovy získali o rok neskôr. Úplnú nezávislosť Šalamúnove ostrovy dosiahli v roku 1978. V súčasnosti sú súčasťou Spoločenstva národov. Šalamúnove ostrovy sú konštitučnou monarchiou. Hlavou vlády je britská kráľovná.
Ekonomika
Hrubý domáci produkt je iba o niečo vyšší ako 3000 dolárov. Šalamúnove ostrovy sú chudobný ostrovný štát, ktorého obyvatelia sa väčšinou živia samostatným poľnohospodárstvom a rybolovom. Prakticky všetky priemyselné výrobky musia byť na ostrovy dovozené.

Hospodársky najdôležitejšou komoditou je drevo. Produkty ťažby dreva tvoria až 75 percent exportu. Na konci 90-tych rokov prišla kríza spojená s pádom svetových cien dreva. Vláda na to reagovala zvýšením ťažby, čo zase viedlo k neprimeranému zničeniu tohto prírodného bohatstva.

Ďalšími významnými komoditami sú: kopra, palmový olej, zlato či zinok.

O zamestnanosť sa do určitej miery stará aj turistický ruch. Na Šalamúnove ostrovy sa jazdí najmä za potápaním. Výraznému rozvoju turistického ruchu však bráni zlý stav infraštruktúry.
Obyvateľstvo
Obyvatelia Šalamúnovych ostrovov sú  melanézskeho pôvodu. V menšej miery (3 percentá) polynézskeho.

Oficiálnym jazykom je angličtina. Ovládajú však iba jedno či dve percentá ľudí.
Náboženstvo
Šalamúnove ostrovy sú kresťanská krajina. K tomuto vierovyznaniu sa hlási až 92 percent ľudí.