Oficiálny názov: Bosna a Hercegovina
Hlavné mesto: Sarajevo
Počet obyvateľov: 3 871 643
Rozloha: 51 197 km²
HDP na obyvateľa: 9 800 $
Vlajka:
Kód meny: BAM
Názov meny: Marka
Úradný jazyk: Bosniančina, Srbčina, Chorvátčina
Zobraziť na mape: TU
Bosna a Hercegovina je balkánska krajina, ktorá si za posledných 25 rokov prešla pomerne ťažkými skúškami.
Bosna a Hercegovina bola súčasťou Juhoslávie – spoločenstva štátov, ktoré sa historicky nikdy nemali príliš radi. Komunistický režim dokázal vášne medzi jednotlivými časťami Juhoslávie udržať na uzde. Po rozpade Juhoslávie sa však spustila vojna priamo v centre Európy.
Geograficky ide o hornatú krajinu. Nejde však o vnútrozemský štát. Bosna a Hercegovina má spojenie s Jadranským morom. Nie veľké (pobrežie má dĺžku približne 20 km), ale má.
Krajina bola svedkom najhorších bojov počas konfliktu v bývalej Juhoslávii. Napadla ju srbská armáda. Veľmi známe je nekonečné obliehanie Sarajeva. Do historických análov sa navždy zapísal aj masaker v Srebrenici, kedy bolo vyvraždených 8000 tisíc moslimských Bosniakov.
Vojna sa výrazne podpísala na súčasnom stave krajiny. Bosna a Hercegovina sa spamätáva iba pomaly. Ekonomicky má pred sebou veľmi dlhú cenu. Hlavným cieľom je vstup do Európskej Únie. Z krajín bývalej Juhoslávie je v EÚ iba Slovinsko a Chorvátsko. Bosna a Hercegovina v EÚ je iba otázkou času.
Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo je turisticky veľmi príťažlivé. Bosna a Hercegovina pamiatky nelákajú toľko turistov, koľko by mali. Predpokladá sa však, že nárast turistov bude v najbližších rokoch pomerne výrazný.
Oficiálnou meno v Bosne a Hercegovine je konvertibilná marka.
Z histórie
Bosna a Hercegovina má veľmi pestrú a zaujímavú históriu. Slovania sem dorazili niekedy v 6. storočí. O pár storočí neskôr si Bosniaci vybudovali vlastné kráľovstvo. V 15. storočí však padli pod nadvládu Osmanskej ríše. Niekoľko storočí pobytu v náručí Turkov definuje súčasnú podobu bosniackeho národa.
Turci tlačili do Európy Islam. Veľmi sa im to nepodarilo. Európa v tomto sme dokázala odolať. Bosna a Hercegovina je malou výnimkou. V krajine sa doteraz nachádza významné množstvo moslimov, čo bolo a aj stále je zdrojom nepokojov.
Na konci 19. storočia bola Bosna a Hercegovina začlenená k nám – do Rakúsko-Uhorska. Spolu v jednom štáte sme zostali až do konca prvej svetovej vojny, kedy nastali v Európe, čo sa týka usporiadanie štátov, veľké zmeny,.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa sformovalo Juhoslovanské kráľovstvo, ktoré bolo po druhej svetovej vojne nahradené Juhoslovanskou socialistickou federálnou republikou. V roku 1992 Bosna a Hercegovina vyhlásila nezávislosť. Tento krok bol nasledovaný vojnou, ktorá trvala až do roku 1995.
Ekonomika
Ekonomika Bosny a Hercegoviny je v porovnaní so Slovenskom približne tretinová. Bosna a Hercegovina sa musí vyrovnať s vojnovými škodami a zároveň sa snažiť transformovať na trhovú ekonomiku. V 70- a 80-tych rokoch minulého storočia patrila Bosna a Hercegovina k priemyselným častiam Juhoslávie. Kedysi sa tu vyrábal Volkswagen Golf, čoho dôkazom je aj všadeprítomnosť tohto auta.
Rýchlejšiemu rozvoju krajiny stále bráni neistá politická situácia.
Obyvateľstvo
V roku 1991 mala Bosna a Hercegovina 4,4 milióna obyvateľov. Počas vojny, ale aj po nej, došlo k masovej emigrácii.
Populáciu tvoria tri hlavné etnické skupiny: Bosniaci, Srbi a Chorváti. Etnické rozdelenie približne kopíruje aj náboženské rozdelenie krajiny. Bosniaci sú zväčša moslimovia a tvoria 48 percent populácie. Srbov je 37 percent a sú to ortodoxní kresťania. Chorváti tvoria približne 15 percent populácia a takmer všetci sa hlásia ku katolíckej viere.