Vo viacerých krajinách Európskej únie môže životné prostredie rozhodnúť medzi zdravím a chorobou. Podľa najnovšej správy European Environment Agency (EEA) sa minimálne 18 % úmrtí na srdcovo‑cievne ochorenia dá pripísať vplyvom vonkajších faktorov ako je znečistené ovzdušie, extrémne počasie či škodlivé chemikálie. Medzi najviac postihnutými krajinami sú Poľsko či Bulharsko, čo poukazuje na široké rozpätie risku naprieč členskými štátmi.
Zabijak číslo jeden v Európe
Srdcovo‑cievne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí v EÚ, uvádza European Society of Cardiology. V roku 2022 zomrelo viac než 1,7 milióna ľudí v rámci bloku práve na tieto choroby, čo predstavuje približne jednu tretinu všetkých úmrtí v danom roku.
Okrem straty životov výrazne ovplyvňujú zdravotný stav populácie: prispievajú k invalidite, predčasnému odchodu do dôchodku a vyššej absencii v práci, a tým znižujú kvalitu života a priemernú dĺžku života.
A to nie je všetko, pretože podľa Euópskej komisie náklady spojené s týmito ochoreniami prevyšujú 282 miliárd € ročne v EÚ, pričom je to čiastočne spôsobené poklesom produktivity a ekonomickej výkonnosti.
Okrem veku a genetiky hrá rolu aj prostredie
Aj keď medzi hlavné rizikové faktory patria vek, rodinná anamnéza alebo životný štýl, nemenej dôležité sú environmentálne faktory. V EÚ sa odhaduje, že aspoň 18 % úmrtí na srdcovo‑cievne ochorenia možno pripísať vplyvom prostredia: znečistenému ovzdušiu, extrémnym teplotám a chemikáliám.
Najvyššie podiely sú zaznamenané v Poľsku (23,69 %) a Bulharsku (23,98 %). Naopak najnižšie v prístupe k tomuto riziku – čiže najlepšie postavenie – majú Fínsko (9,72 %) a Švédsko (10,01 %).
Znečistenie ovzdušia je tichým zabijakom
Samotné znečistenie ovzdušia je v EÚ ročne príčinou približne 8 % úmrtí na srdcovo‑cievne ochorenia, uvádza European Heart Network. Kľúčovými znečisťovateľmi sú jemné častice (tie vznikajú z výfukov vozidiel, priemyselných procesov či spaľovania fosílnych palív), oxid dusíka a ozón.
V roku 2022 preukázali Poľsko (82,32 %) a Írsko (81,83 %) najvyššie podiely predčasných úmrtí v EÚ v dôsledku vystavenia jemným časticiam. Naproti tomu Fínsko a Estónsko zaznamenali najnížšie hodnoty – 5,48 % respektíve 11,21 %.
Dlhodobé vystavenie týmto látkam priamo prispieva k predčasnej úmrtnosti a chronickým srdcovo‑cievnym stavom — infarkty, mŕtvice či zlyhanie srdca. Okrem toho sa odhaduje, že približne 66 000 predčasných úmrtí ročne v EÚ je spôsobených hlukom z dopravy, pričom viac než 30 % z nich má za následok srdcovo‑cievne ochorenia.
Pozitívne zmeny – ale stále nestačia
Politiky a regulácie EÚ zamerané na znižovanie znečistenia ovzdušia prinášajú pozitívne výsledky. Koncentrácie niektorých znečisťovateľov klesajú, čo vedie k menšiemu počtu úmrtí, ktoré možno pripísať týmto faktormi. Napriek tomu stále 95 % obyvateľov EÚ, najmä v mestských oblastiach, čelí úrovniam znečistenia považovaným za nebezpečné.
Ak by sa prostredie v členských krajinách zlepšilo, mohlo by sa zabrániť jednej piatej úmrtí na srdcovo‑cievne ochorenia v EÚ. Tento fakt z najnovšej správy EEA jasne vypovedá o tom, že starostlivosť o životné prostredie je zároveň aj starostlivosťou o naše srdce.
