Slovensko každoročne prichádza o stovky miliónov kubíkov dažďovej vody. Táto voda namiesto toho, aby zostávala v krajine a pomáhala ju chladiť, je odkanalizovaná a končí v oceánoch. Michal Kravčík, hydrológ a expert na vodný cyklus, v exkluzívnom rozhovore pre SITA vysvetľuje, prečo nie CO2, ale voda je kľúčovým prvkom pri riešení klimatickej krízy. Výsledkom nesprávneho hospodárenia s vodou je prehrievanie krajiny, strata biodiverzity, zmeny zrážkových režimov a extrémy ako suchá, požiare či povodne.
Od umenia k hydrológii
Michal Kravčík pôvodne túžil po kariére výtvarníka či architekta. Osud ho však zavial iným smerom, a to k štúdiu vodného hospodárstva, ktoré sa preňho napokon stalo celoživotnou vášňou.
Už počas svojho vedeckého pôsobenia si všimol znepokojivé trendy, a to, že voda z krajiny mizne rýchlejšie, než by mala. Namiesto prirodzenej cirkulácie, ktorá zabezpečovala úrodnosť pôdy a mierne počasie, nastupuje vysychanie, prehrievanie a extrémy.
Tieto pozorovania a roky nezávislého výskumu viedli k vytvoreniu konceptu Waterholistic – inovatívneho prístupu, ktorý kombinuje vedu, prax a ekologickú filozofiu. Jeho cieľ je jasný: obnova malých vodných cyklov, ktoré sú podľa Kravčíka základným predpokladom stabilnej klímy, zdravého ekosystému a udržateľného života na Zemi.
skryte
Máme riešenie na obnovu vodných cyklov
Projekt Waterholistic, ktorý stojí na viac než tridsiatich rokoch výskumu a praxe Michala Kravčíka, nepredstavuje len vedeckú víziu, ale konkrétny plán obnovy krajiny skrz prirodzený kolobeh vody. Nejde o zložitý systém vyžadujúci miliardové investície, práve naopak.
Waterholistic stavia na jednoduchých, no účinných riešeniach, ktoré môžu meniť lokálne prostredia tak, aby voda zostávala tam, kde padne, čiže priamo v krajine, v pôde, pri koreňoch vegetácie. Tento prístup je v príkrom kontraste k tradičnému vodohospodárskemu mysleniu, ktoré sa dlhé desaťročia opieralo o princíp odvádzania dažďovej vody preč: regulované korytá, kanalizácie, odvodňovanie poľnohospodárskej pôdy.
Podľa Kravčíka je táto paradigma chybná a vedie k zániku tzv. malých vodných cyklov, ktoré sú kľúčové pre klimatickú stabilitu, biodiverzitu aj poľnohospodársku produkciu. Waterholistic nie je len ekologický, ale aj ekonomicky výhodný a nevyžaduje komplexné technológie, ale skôr zmenu myslenia.
Najväčšou prekážkou však nie je nedostatok financií či technických možností. Kravčík otvorene hovorí o mentálnej bariére: spoločnosť je rozdelená na sektory – jedni riešia len povodne, iní sucho, ďalší CO₂. „Chýba prepojené uvažovanie,“ vysvetľuje. Práve preto mnohé jeho návrhy – hoci odborne podložené a medzinárodne prezentované – zostávajú na okraji oficiálnych politík. „Niektorí sa zľakli, že je to až príliš jednoduché a lacné riešenie. A to je problém pre tých, čo v kríze vidia biznis,“ dodáva s ironickým nadhľadom.
skryte
Kam sa podela slovenská dažďová voda?
Slovensko ročne prichádza o približne 250 miliónov kubických metrov dažďovej vody, čo je alarmujúce číslo, ktoré nie je len štatistikou, ale prejavom systémového zlyhania v narábaní s prírodným bohatstvom.
Podľa prepočtov hydrológa Michala Kravčíka a jeho tímu ide o vodu, ktorá v minulosti prirodzene vsakovala do pôdy, dopĺňala zásoby podzemných vôd, ochladzovala krajinu a živila poľnohospodárstvo. Dnes je tento životodarný cyklus narušený: voda z krajiny odteká príliš rýchlo, cez spevnené plochy miest, odvodnené polia či regulované toky, až kým neskončí v mori.
Namiesto toho, aby dažďová voda zostávala tam, kde padne, ju infraštruktúra doslova vyháňa z krajiny. Urbanizácia bez prvkov zelenej infraštruktúry, masové odvodňovanie poľnohospodárskych plôch a zabetónované korytá potokov spôsobili rozbitie malých vodných cyklov, ktoré sú kľúčové pre vyvážené podnebie a ekologickú rovnováhu.
Dôsledky sú čoraz viditeľnejšie: prehrievanie nížin, kde chýba vlhkosť a tieň vegetácie, pokles zrážok v poľnohospodársky dôležitých oblastiach a zároveň extrémna koncentrácia zrážok v iných regiónoch, často v podobe ničivých prívalových dažďov. Voda, ktorá kedysi prinášala život, sa dnes mení na riziko, a to len preto, že sme jej prestali rozumieť a prispôsobiť sa jej prirodzenému správaniu.
skryte
Extrémy sú dnešnou realitou
Michal Kravčík upozorňuje na javy, ktoré sa v posledných rokoch stali bežnou realitou – dlhé, suché obdobia náhle striedajú intenzívne búrky s prívalovými dažďami. Zatiaľ čo sa verejnosť sústreďuje na samotné prejavy klimatických zmien, Kravčík upozorňuje na ich podceňovanú príčinu: zdevastovaný vodný cyklus.
„Krajina, ktorá stratila schopnosť zadržať vodu, sa prehrieva. Nahriata pôda vytvára vysoký atmosférický tlak, ktorý bráni tvorbe zrážok. Keď už potom prší, tak veľa a naraz – zvyčajne formou extrémnej búrky alebo povodne,“ vysvetľuje. Tieto neprirodzené výkyvy sú podľa neho výsledkom klimatickej nerovnováhy spôsobenej človekom, nie však len emisiami CO₂, ale najmä nesprávnym hospodárením s dažďovou vodou.
Zdanlivo nesúvisiace javy, ako napr. blesková povodeň v Jarovniciach v roku 1998, ktorá pripravila o život desiatky detí, a hurikány formujúce sa nad Stredomorím, majú spoločný základný menovateľ: rozbitý vodný cyklus. Voda, ktorá sa kedysi prirodzene vsakovala do pôdy, odparovala sa, ochladzovala krajinu a tvorila lokálne zrážky, dnes mizne v kanalizáciách a končí v mori.
Namiesto toho, aby sa dažďová voda stala súčasťou obnovy ekosystémov, je z krajiny násilne vytláčaná – výsledkom je prehrievanie pôdy, narušenie zrážkových vzorcov a extrémne výkyvy počasia. Prudké dažde, ktoré prichádzajú po dlhých obdobiach sucha, nie sú výstrelky prírody, ale fyzikálne dôsledky civilizačného zásahu do prirodzených procesov. Ak krajina nedokáže vodu udržať tam, kde spadne, klíma sa stáva nepredvídateľnou – a čoraz nebezpečnejšou.
„Nejde o náhodu, ale o fyzikálne dôsledky nášho hospodárenia s krajinou. Ak vodu nezadržíme tam, kde spadne, klíma sa nám vymkne z rúk,“ varuje Kravčík.
skryte
V rozhovore sa tiež dozviete:
- čo nás čaká, ak vodu opäť nepustíme do krajiny
- ako Waterholistic plán dokáže znížiť teplotu o 1 °C už za jeden rok
- prečo COP konferencie zľahčujú tému vody a čo by sa malo zmeniť
- ako motivovať mladých k praktickým projektom a ekologickému mysleniu
