Európu opäť trápi extrémne sucho. Najnovšie dáta z mája 2025 potvrdzujú, že situácia sa zhoršuje naprieč strednou a východnou časťou kontinentu. Podľa najnovšej analýzy kombinovaného ukazovateľa sucha (Combined Drought Indicator, CDI) trpia nielen poľnohospodári, ale aj príroda, pričom dlhodobé sucho sa prehlbuje aj v Stredomorí a na Blízkom východe. Prečítajte si podrobný prehľad aktuálnych trendov.
Aký bol máj 2025?
CDI dáta za obdobie 21.–31. mája 2025 odhaľujú rýchlo sa zhoršujúce podmienky sucha najmä v strednej a východnej Európe. Situácia v juhovýchodnom Stredomorí a na Blízkom východe zostáva aj naďalej kritická.
V Pyrenejskom polostrove panovali počas tejto dekády teploty vysoko nad sezónnym priemerom, ktoré sa ku koncu mesiaca rozšírili aj na Francúzsko a východné Turecko.
Tieto oblasti sú na tom najhoršie
Sucho sa rýchlo prehlbuje v rozsiahlych oblastiach Ukrajiny a v susedných krajinách, čo už priamo negatívne ovplyvňuje poľnohospodárske plodiny a vegetáciu.
Medzi trvalo ohrozené regióny patrí juhovýchodné Španielsko, Cyprus, Grécko a juhovýchodný Balkán — tam suché podmienky pretrvávajú už dlhodobo a zhoršujú zdravie vegetácie.
Rovnaká situácia vládne aj v Turecku (západné, stredné, juhovýchodné oblasti), na Blízkom východe (Sýria, Libanon, Izrael, Palestína, Jordánsko, severný Irak, Irán, Azerbajdžan).
V severnej Afrike sa sucho drží už viac ako rok — bez známok zlepšenia.
Ohrozená je severná a západá Európa
Varovné podmienky sucha boli zaznamenané v širokom geografickom páse naprieč Európou. Týkajú sa Baltských krajín, Írska, Spojeného kráľovstva, severného Francúzska, krajín Beneluxu a severných Álp.
Sucho ohrozuje aj Poľsko, Česko, Slovensko, Bielorusko, Ukrajinu a južné Rusko. Podobne nepriaznivá situácia panuje v Rumunsku, Bulharsku, v niektorých oblastiach Grécka, západného Balkánu, na Cypre, Malte, vo väčšine Turecka a na juhovýchodných stredomorských ostrovoch.
Sledovacie podmienky — teda monitorovanie pretrvávajúceho deficitu zrážok — prebiehajú najmä v Škandinávii, južnom Taliansku a v častiach Grécka.
Kde sa podmienky zlepšujú?
Dobrou správou je, že v niektorých častiach Európy sa situácia postupne stabilizuje. Normálne alebo zotavujúce sa podmienky hlásia severná Škandinávia, Pyrenejský polostrov, stredné a južné Francúzsko, severné a stredné Taliansko, Rakúsko, Švajčiarsko, Maďarsko, Karpaty a časti Grécka.
Negatívny trend bol viditeľný už v polovici mája
Už CDI údaje za 11.–20. mája 2025 naznačovali negatívny trend — zhoršujúce sa podmienky sucha v strednej a východnej Európe.
V severnej Európe boli počas tejto dekády teploty taktiež nadpriemerné.
Výstražné podmienky sucha boli už v polovici mája citeľné na juhovýchode Španielska, na Cypre, v Grécku, juhovýchodnom Balkáne, v Turecku a v krajinách Blízkeho východu.
V severnej Afrike sa varovné a výstražné podmienky udržiavajú bez zlepšenia.
Aké faktory spôsobujú tieto extremné suchá?
Podľa odborníkov za súčasnou situáciou stojí kombinácia viacerých faktorov. Predovšetkým ide o dlhodobý deficit zrážok, ktorý v niektorých regiónoch pretrváva už viac než rok. Tento problém ešte umocňujú nadpriemerné teploty, ktoré zvyšujú výpar vody z pôdy a zhoršujú sucho. Významnú rolu zohrávajú aj zmeny v prúdení vzdušných hmôt, ktoré sú dôsledkom aktuálnych klimatických výkyvov.
Aké sú výhľady?
Aj keď v niektorých častiach Európy (Pyrenejský polostrov, severná Škandinávia) vidíme náznaky zotavenia, trend zhoršujúceho sa sucha v strednej, východnej Európe a v oblastiach Blízkeho východu je varovný.
Ďalšie týždne a mesiace ukážu, či sa klimatické podmienky stabilizujú, alebo či sa kontinent bude musieť pripraviť na pokračujúce sucho, s možnými následkami na poľnohospodárstvo, vodné zdroje aj každodenný život.
Ako je na tom momentálne Slovensko?
Slovensko v posledných dňoch čelí výraznému zhoršeniu pôdneho sucha — a to práve v období, keď by podľa ľudových pranostík mala krajinu zavlažiť známa 40-dňová Medardova kvapka. Tá však tento rok opäť neprináša očakávané zrážky.
Od 8. júna odborníci zaznamenávajú nepretržitý nárast intenzity pôdneho sucha. K 15. júnu extrémne sucho zasahovalo už viac ako 23 % územia Slovenska, pričom ďalších 45 % krajiny pokrývali výrazné až výnimočné suché podmienky.
Alarmujúce sú aj hodnoty relatívneho nasýtenia pôdy — pod hranicou 30 % sa nachádza takmer 52 % územia. Práve táto hranica signalizuje úroveň, pri ktorej začína vegetácia trpieť vážnym stresom. Rastliny spomaľujú svoj rast a obmedzujú ďalšie životné procesy, čo predstavuje vážne riziko pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo aj lesníctvo.
Súčasný stav je dôsledkom dlhodobého deficitu zrážok, ktorý sa skombinoval s vysokým výparom spôsobeným pretrvávajúcimi vysokými dennými teplotami a nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Dňa 15. júna dosahovala denná hodnota výparu v najteplejších oblastiach Slovenska 8 až 10 milimetrov, čo ešte viac prehlbuje vlahový deficit v atmosférickej bilancii.
Výhľad na nasledujúce dni pritom nie je priaznivý — očakáva sa pokračovanie teplého a suchého počasia. Podľa pravdepodobnostnej ansámblovej predpovede bude intenzita meteorologického sucha výrazne rásť aj v najvlhkejšom možnom scenári, čo sa odrazí v ešte hlbšom prehĺbení pôdneho sucha.
Strednodobá predpoveď modelu ECMWF na 9. deň počíta s tým, že extrémne pôdne sucho zasiahne už viac ako polovicu územia Slovenska, pričom celé územie bude zaradené do niektorej z kategórií sucha.
Odborníci preto vyzývajú všetky potenciálne zasiahnuté sektory, aby sa na tento vývoj včas pripravili a prijali opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov sucha.
