Nemecko spustí v roku 2025 prvú časť vodíkovej siete s dĺžkou 525 km. Tento ambiciózny projekt má priniesť revolúciu v energetike a posunúť krajinu k ekologickej budúcnosti, referuje nemecký Tagesspiegel.
Vodík ako energetický zázrak budúcnosti
Vodík vyrobený klimaticky šetrným spôsobom má v budúcnosti zohrávať kľúčovú úlohu popri elektrine z obnoviteľných zdrojov. V nových plynových elektrárňach bude slúžiť na výrobu elektriny v čase, keď nesvieti slnko a nefúka vietor.
Okrem toho sa vodík stane nenahraditeľným v priemysle. Napríklad pri výrobe ocele nahradí uhlík, čím sa predíde uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý výrazne prispieva ku klimatickým zmenám.
Nemeckými potrubiami bude prúdiť už tento rok
Už tento rok plánuje Nemecko spustiť prvú časť svojej novej celoštátnej vodíkovej siete. Táto inovatívna infraštruktúra, ktorej dĺžka bude dosahovať 525 kilometrov, má byť kľúčovým krokom k udržateľnej energetickej budúcnosti.
Operátori plynárenských sietí sú presvedčení, že projekt bude dokončený podľa plánu. „Momentálne nemáme žiadne informácie o možných oneskoreniach,“ potvrdilo Združenie operátorov prepravných systémov plynu (FNB Gas).
Sieť má mať takmer 10 000 km
V októbri 2023 dala Spolková sieťová agentúra zelenú tzv. jadrovej vodíkovej sieti, ktorá má do roku 2032 narásť na impozantných 9 040 kilometrov. Táto sieť spojí kľúčové vodíkové lokality v celom Nemecku: prístavy, výrobné závody a priemyselné centrá.
Nemecko si od tohto projektu sľubuje významný posun v ekologickej energetike. Celkové náklady, ktoré sa vyšplhajú na približne 19 miliárd eur, ponesie prevažne súkromný sektor, pričom štát pomôže prostredníctvom zastropovania poplatkov za sieť.
Projekt počíta s tým, že 40 % potrubí bude novovybudovaných, zatiaľ čo zvyšných 60 % vznikne konverziou existujúcich plynovodov, ktoré v súčasnosti prepravujú zemný plyn. Na prvých 525 kilometroch bude až 507 kilometrov potrubí prekonvertovaných.
Prvé úseky už v roku 2025
Najdlhší konvertovaný úsek vodíkovej siete bude viesť z Lubminu (Meklenbursko-Predpomoransko) pri Baltickom mori do Bobbau, časti mesta Bitterfeld-Wolfen (Sasko-Anhaltsko). Tento úsek bude mať dĺžku takmer 400 kilometrov.
Ďalším dôležitým projektom je výstavba 25-kilometrového potrubia medzi Bad Lauchstädtom a Leuna-Süd (rovnako v Sasko-Anhaltsku), ktoré vznikne rovnako formou konverzie.
Na západe krajiny budú dlhšie úseky dokončené v rámci iniciatívy Get H2 (nemecká iniciatíva zameraná na rozvoj vodíkovej infraštruktúry). Patrí sem napríklad 50-kilometrový konvertovaný plynovod medzi Lingenom (Dolné Sasko) a Legdenom (Severné Porýnie-Vestfálsko).
Do roku 2027 pribudne aj nový 11-kilometrový plynovod, ktorý prepojí podzemný sklad vodíka so sieťou. V Lingene plánuje energetický gigant RWE (jedna z najväčších energetických spoločností v Európe so sídlom v nemeckom Essene) už v roku 2025 uviesť do prevádzky 100-megawattový elektrolyzér na výrobu vodíka.
Prvých 525 kilometrov potrubí má byť pripravených na prepravu vodíka. Otázkou však zostáva, či vodík začne reálne prúdiť k zákazníkom už v roku 2025. Podľa vyjadrenia združenia FNB Gas to závisí predovšetkým od trhu a obchodníkov, ktorí budú vodík využívať.
V roku 2026 bude výstavba jadrovej siete pokračovať pomalším tempom. Podľa plánov sa má dokončiť ďalších 142 kilometrov vodíkových potrubí, pričom iba 2 kilometre budú novovybudované. Väčšina práce sa bude opäť sústrediť na konverziu existujúcich plynovodov.
