Napriek tomu, že na Slovensku je tradícia kupovať živé kapry, nie je to humánne, o čom sa už dlhšie hovorí medzi odborníkmi. Ryby vrátane kaprov nemajú dostatok potrebnej ochrany. Informoval o tom v tlačovej správe Humánny pokrok.
Vyhladovanie, podberáky aj kaďa
Prvým problémom je vyhladovanie. Kapry znižujú príjem potravy počas zimy aj vo svojom prirodzenom prostredí, no vtedy prechádzajú do latentného zimného spánku. Podstupujú hladovku, ktorá má za následok úbytok váhy a mäsa. Pri nakupovaní živého kapra kupujúci platia za menej mäsa v horšej kvalite. Prenos 2 – 5 kg ryby si vie zabezpečiť skoro každý človek spred maloobchodnej predajne či trhoviska domov. 14 alebo 20-kilogramové kapry nie sú pre zákazníkov také atraktívne a prenos by nebol pohodlný ani jednoduchý.
Druhým problémom sú siete a podberáky. Používanie podberákov spôsobuje kaprom stres, poškodzuje to ich obranný sliz na koži a môže dôjsť aj k poraneniam.
Negatívny vplyv človeka na rozmanitosť rýb v riekach je obrovský. Niektoré veľké druhy už takmer vymizli
Tretím problémom je kaďa, dochádza k vyčerpaniu kyslíka a kapry v nich tak môžu aj zahynúť. Prúd vody je často nedostatočný, čo spôsobí kyslosť vody a pôsobí tak nebezpečne na ryby. Negatívom je nedostatočná hĺbka nádob, pretože kapry prirodzene žijú na dne vôd. Kapry sú vďaka svojmu mechúriku a sluchovým orgánom obzvlášť citlivé na nadmerný hluk a vibrácie.
Prevážanie živých tvorov je ďalším problémom a faktorom zvýšeného stresu. Transportný stres je jedným z najzávažnejších typov stresu u rýb, cicavcov, ale i vtákov.
Utrpenie pri neodbornej manipulácii
Pred usmrtením je potrebné kapra omráčiť, aby zabíjanie neprebiehalo počas plného vedomia. U rýb je to obzvlášť veľmi dôležité, pretože po prerezaní žiabier vykrvácajú až priebehom niekoľkých minút, počas ktorých zažívajú obrovské utrpenie. Zákazníci pri kúpe kapra nepreukazujú, či majú odborné znalosti rýchleho a efektívneho omráčenia a samotného usmrtenia rýb. Kapry končia svoj život neodbornou manipuláciou a usmrtením, ktoré im spôsobuje ďalšie utrpenie.
Podľa Strategického plánu rozvoja akvakultúry SR do roku 2030 sa naskytá možnosť využiť prebytočné spracovateľské kapacity a ryby prestať predávať živé.
Vláda odobrila Program rybného hospodárstva, cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť akvakultúry
Minulý rok sa k predajú živých rýb najmä počas Vianoc vyjadril ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš, ktorý upozornil, aby ľudia s rybami cítili, nakoľko kapry trpia, už len tým, že sa transportujú. Dodal, že kapor je tradícia, no nie je tradícia, že musia byť živé.
