Pôsobnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie prejde z Ministerstva životného prostredia SR na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ÚÚPV).
Umožňuje to sporná novela viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Parlament ju v stredu schválil napriek výhradám verejnosti aj samotného envirorezortu a výzvam na stiahnutie z rokovania.
Rozsiahle zmeny predložili poslanci za Sme rodina Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Miloš Svrček. Väčšina schválených úprav bude účinná od 1. apríla 2024, kedy nadobudnú účinnosť už vlani schválené nové zákony o územnom plánovaní a výstavbe, ktoré nahradia súčasný stavebný zákon.
Zjednodušenie a optimalizácia procesov
Presun posudzovania vplyvov na životné prostredie predkladatelia zdôvodnili požiadavkou sektoru stavebníctva pre nepripravenosť orgánov v envirorezorte na integrované konanie.
Vytvorenie jednotného integrovaného konania o povolení stavby a posudzovaní vplyvov má podľa poslancov zo Sme rodina zjednodušiť a optimalizovať procesy prípravy a povoľovania investičných projektov.
Vláda chce zlepšiť zdravie a komfort obyvateľov, schválila balík opatrení na smogovú situáciu v Jelšave
Majú sa zachovať všetky environmentálne štandardy a medzinárodné požiadavky, ako aj odstrániť možnosti neodôvodnených prieťahov v konaniach a prvky nevyžadované medzinárodnými predpismi.
Novela má zosúladiť osobitné právne predpisy v ochrane životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby.
Reforma stavebnej legislatívy
Bezprostredne nadväzuje na úpravy vo veľkej novele množstva zákonov, v tzv. zbernom zákone, v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
„Schválenie zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy,“ uviedli predkladatelia.
Nejde podľa nich len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb.
Tie sú nevyhnutné, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.
Oslabenie verejnej kontroly
Centralizácia kompetencií ÚÚPV podľa dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (Demokrati) spôsobí, že záujmy investorov budú nadradené nad záujmy občanov či ochrany životného prostredia, ale aj zdravia.
Tvrdí, že to bude znamenať stratu kontroly občanov v mieste, v ktorom žijú. „Občan si mohol doteraz zvoliť starostu alebo primátora, ktorý tvoril život v obci a ktorému bolo možné vyjadriť svoj nesúhlas. Po prijatí centralizácie o podobe obce alebo mesta bude rozhodovať štátny úrad,“ upozornil Budaj.
Ako pokračoval, ide o výrazne oslabenie verejnej kontroly nad stavebným konaním. Envirorezort podľa neho vytváral protiváhu proti extrémnym ambíciám developerov.
„Zmeny navrhnuté zo strany Sme rodina zásadne podriadia záujmy životného prostredia záujmom developerov. Okrem toho táto operácia ohrozí plnenie plánu obnovy a odolnosti,“ dodal Budaj.
