Viac ako polovica Slovákov vidí v obnove domov najúčinnejší spôsob, ako zvládnuť rast cien energií. Napriek tomu väčšina z nich nič neplánuje – dôvodom nie je nezáujem, ale nedostatok financií. Prieskum Slovenskej klimatickej iniciatívy ukazuje, že bez štátnej podpory ostanú snahy o energetickú efektívnosť len v teoretickej rovine.
Bez dotácie len plán na papieri
Až 51 % respondentov v prieskume agentúry FOCUS z júna 2025 označilo obnovu domov za najlepšie riešenie, ako reagovať na vysoké ceny energií. Týka sa to nielen zateplenia či výmeny okien, ale aj ďalších opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti. Väčšina však túto možnosť zvažuje len za predpokladu štátnej finančnej pomoci.
Podpora obnovy narástla oproti septembru 2024, keď ju ako prioritu uviedlo 45 % opýtaných. V aktuálnom prieskume sa na druhom mieste umiestnila jednorazová finančná pomoc (38 %) a na treťom podpora obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely či tepelné čerpadlá (37 %).
Rozhoduje finančná situácia domácnosti
Podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy výsledky jasne ukazujú, že Slováci si uvedomujú význam úsporných opatrení. Ich nečinnosť však nepramení z nezáujmu, ale z nedostatku prostriedkov.
Až 58 % domácností, ktoré majú problém s platením účtov, neplánuje žiadne kroky na zlepšenie efektívnosti. Naopak, medzi domácnosťami v lepšej finančnej situácii je tento podiel len 19 %. Rozhodujúcim faktorom je teda ekonomická realita, nie postoj k téme.
„Slováci chápu, že obnova budov je kľúčom k nižším účtom aj zdravšiemu bývaniu. Ak sa však do nej majú pustiť aj najzraniteľnejšie skupiny, štát musí ponúknuť jasnú pomoc,“ zdôraznila Kateřina Chajdiaková, riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Podporu by mal získať najmä ten, kto ju potrebuje najviac
Prieskum ukázal aj silné sociálne vnímanie klimatickej politiky. Takmer tretina opýtaných (29 %) si myslí, že štát by mal prioritne podporovať nízkopríjmové domácnosti.
Slovenská klimatická iniciatíva vníma tento názor ako dôkaz, že verejnosť chápe energetickú transformáciu ako otázku spravodlivosti. Prístup k úsporným riešeniam by nemal byť výsadou bohatších, ale mal by byť dostupný všetkým.
Programy existujú, no potrebujú viac peňazí a istotu do budúcnosti
Slovensko už má nástroje na podporu obnovy – napríklad program Obnov dom pre majiteľov rodinných domov alebo Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) pre bytové domy. Obe schémy si získali dôveru, ale ich rozsah a stabilita nestačia.
Kľúčom je ich dlhodobé financovanie, kontinuita a rozšírenie kapacít, aby na pomoc dosiahlo viac domácností.
EÚ ponúka miliardy, no Slovensko ich zatiaľ nevyužíva
Veľkou šancou je Sociálno-klimatický fond Európskej únie, z ktorého môže Slovensko čerpať takmer 2 miliardy eur – a to najmä pre nízkopríjmové skupiny. Tento nástroj však stále nebol spustený do praxe.
„Energetická transformácia musí byť spravodlivá a dostupná. Slovensko má nástroje aj prostriedky – teraz je čas ich pretaviť na konkrétnu pomoc,“ uzatvára Chajdiaková. „Ak to neurobíme, klimatická politika sa môže stať zdrojom nového sociálneho napätia.“
