Odhaduje sa, že ročne sa vyhodí šesť miliónov ton kávových usadenín. Väčšina z nich sa skládkuje, pričom vzniká metán a CO2, alebo sa spaľuje na energetické účely, referuje portál Euronews.
Použitá kávová usadenina je výborným doplnkom do domácich kompostovísk. Aký má dopad na poľnohospodárstvo v celosvetovom meradle? Nová štúdia v časopise Journal of Chemical Technology and Biotechnology naznačuje, že použitá káva by mohla byť environmentálnym problémom – kontaminuje poľnohospodárstvo.
Ako by mohla stará kávová usadenina vyriešiť znečistenie poľnohospodárstva?
Vedci z brazílskej Federálnej technologickej univerzity v Paraná zistili, že zvyšky kávy môžu absorbovať bentazón, herbicíd často používaný v poľnohospodárstve.
Keď sa stará kávová usadenina aktivuje chloridom zinočnatým, obsah uhlíka v nej je o 70 % účinnejší pri odstraňovaní herbicídu.
V rámci testov štúdie bol bentazón rozpustený v kvapaline a ošetrený aktívnym uhlím z použitej kávovej usadeniny, aby sa zistilo, ako ovplyvňuje tkanivá koreňa cibule nazývané meristémy. Všetky rastliny rastú z meristémového tkaniva a vývoj rastliny je narušený, keď sú jej meristémy poškodené.
Ak by sa tento test podarilo zopakovať v priemyselnom meradle, znamenalo by to dvojitý environmentálny prínos: odklonenie kávového odpadu od skládok a zabránenie poškodeniu voľne žijúcich živočíchov a prírody herbicídmi.
Prečo je bentazón problémom?
Európska environmentálna agentúra upozornila na nebezpečné hodnoty bentazónu v povrchových vodách, ktoré prekračujú hodnoty stanovené v rámcovej smernici o vode a ohrozujú európske ciele v oblasti používania pesticídov.
Agentúra Spojeného kráľovstva pre životné prostredie uvádza, že bentazón môže dlhodobo ovplyvniť kvalitu vody a viesť k zvýšenej potrebe úpravy zdrojov pitnej vody. Bolo preukázané, že herbicíd má vplyv na ľudské zdravie, ak sa vdýchne, prehltne alebo vstrebe cez pokožku.
Hoci ide len o predbežný výskum a na určenie účinnosti aktivovanej kávovej usadeniny v celosvetovom meradle sú potrebné ďalšie štúdie.