Keď Bruno Neves prechádza medzi riadkami šalátu na svojej farme v portugalskom mestečku Tourinha, nepočuje typický zvuk poľnohospodárskej techniky. Namiesto postrekovačov a motorov ho sprevádza bzučanie. Vo vzduchu krúžia osičky, na listoch posedávajú lienky. Pre mnohých farmárov by to bol signál, že treba zasiahnuť. Pre Nevesa je to presný opak.
„Ak je na farme život, je to dobré znamenie,“ hovorí s úsmevom. „Nemôžeme bojovať proti prírode. Mali by sme ju vnímať ako spojenca.“
Neves patrí k rastúcej skupine európskych poľnohospodárov, ktorí menia zaužívané postupy. Snažia sa pestovať tak, aby chránili úrodu aj životné prostredie – a zároveň si udržali ekonomickú stabilitu.
Od chémie k rovnováhe
Moderné poľnohospodárstvo bolo desaťročia postavené na jednoduchom princípe: ak sa objaví škodca alebo choroba, riešením je chemický postrek. Pesticídy priniesli vyššie výnosy a spoľahlivú ochranu plodín. Postupne sa však ukázalo, že ide o nástroj, ktorý má aj svoju cenu.
Chemické látky sa dostávajú do pôdy, vody a ovzdušia. Môžu negatívne ovplyvňovať hmyz, vtáky aj mikroorganizmy, ktoré sú pre zdravý ekosystém nevyhnutné. Vedci zároveň upozorňujú, že dlhodobé vystavenie pesticídom môže predstavovať riziko aj pre ľudské zdravie.
Napriek tomu zostáva realita taká, že mnohé farmy sú na chemickej ochrane stále výrazne závislé. Zmeniť tento model si vyžaduje viac než len nové prípravky. Vyžaduje si zmenu myslenia.
Čo znamená integrovaná ochrana proti škodcom
Alternatívou, o ktorej sa v Európe hovorí čoraz viac, je integrovaná ochrana proti škodcom – známa pod skratkou IPM (Integrated Pest Management).
Nejde o zákaz pesticídov, ale o ich rozumnejšie používanie. Základom je kombinácia viacerých prístupov. Farmár najskôr sleduje stav porastu, výskyt škodcov a podmienky na poli. Následne využíva preventívne opatrenia, napríklad striedanie plodín, výber odolnejších odrôd alebo podporu prirodzených nepriateľov škodcov.
Až keď tieto kroky nestačia, prichádza na rad chemický zásah – cielene a v čo najmenšej miere.
Takýto prístup si vyžaduje viac plánovania, pozorovania a znalostí, no môže priniesť prekvapivé výsledky.
Z komínov do pôdy. Ako sa uhlík mení na zbraň proti klimatickej kríze?
Farma, kde pomáhajú lienky
Bruno Neves začal s IPM po prevzatí rodinnej farmy v roku 2011. Sám priznáva, že jeho rozhodnutie nebolo motivované len ekonomikou. „Nikdy som nemal rád pesticídy,“ vysvetľuje. „Nechcel som ich používať kvôli zdravotným obavám, ale aj preto, že som veril, že existuje lepší spôsob.“
Na jeho poliach a v skleníkoch dnes zohráva dôležitú úlohu hmyz. Lienky pomáhajú regulovať populácie vošiek, parazitické osičky prispievajú k opeľovaniu. Cieľom nie je úplne odstrániť škodcov, ale udržať ich na úrovni, ktorá neohrozuje úrodu.
Výsledok? Výrazne menej chemických zásahov. „Minulý rok som postrekoval iba tri alebo štyrikrát,“ hovorí Neves. „Poznám farmy, kde sa postrekuje dvakrát týždenne.“
Prečo sa zmena presadzuje pomaly
Európska únia zaviedla povinnosť uplatňovať princípy integrovanej ochrany proti škodcom už v roku 2014. Napriek tomu je jej zavádzanie v praxi nerovnomerné.
Mnohí farmári váhajú. Obávajú sa, že obmedzenie pesticídov môže viesť k nižším výnosom alebo horšej kvalite plodín. V sektore, kde aj malé výkyvy rozhodujú o zisku či strate, je opatrnosť pochopiteľná. Práve na tieto obavy reagoval projekt IPMWORKS, financovaný z programu EÚ, ktorý prebiehal od roku 2020 do apríla 2025.
Keď si farmári začnú dôverovať
Jednou z hlavných myšlienok iniciatívy bolo prepájať farmárov medzi sebou. Vznikli takzvané farmárske centrá – siete založené na výmene skúseností a praktických riešení.
Belgická výskumníčka Jolien Claerbout zo spoločnosti Inagro, ktorá pracovala s farmármi vo Flámsku, zdôrazňuje, že kľúčovým prvkom bola dôvera. „Najskôr nám museli farmári dôverovať,“ hovorí. „A potom si začali dôverovať aj navzájom.“
Stretnutia umožnili otvorene hovoriť o problémoch, zlyhaniach aj úspechoch. Farmári zistili, že podobné výzvy riešia aj ich kolegovia v iných regiónoch či krajinách.
„Inak by si pri každodennej práci možno nikdy nenašli čas sadnúť si a diskutovať,“ dodáva Claerbout.
Funguje to aj ekonomicky?
Otázka, ktorá visela nad celým projektom, bola jasná: dá sa hospodáriť šetrnejšie k prírode bez finančnej straty?
Podľa koordinátora výskumného tímu Nicolasa Munier-Jolaina áno.
„Ukázali sme, že holistická integrovaná ochrana proti škodcom môže byť nákladovo efektívna,“ vysvetľuje. „Farmári často znížili závislosť od drahých pesticídov bez poklesu zisku.“
Nižšie náklady na chemické prípravky, stabilnejší ekosystém a lepšie plánovanie môžu v mnohých prípadoch vyvážiť vyššie nároky na manažment.
Munier-Jolain však upozorňuje, že technické riešenia nestačia. „Integrovanú ochranu musíme prezentovať ako ekonomickú príležitosť, nie ako obmedzenie.“ Podobne to vidí aj Neves. Podľa neho zohráva hlavnú úlohu strach. „Farmári sa boja riskovať. Obávajú sa, že trh neprijme plodiny pestované s menším množstvom pesticídov.“
Potenciál, ktorý môže zmeniť krajinu
Hoci presné čísla nie sú k dispozícii, vedci hovoria o výraznom potenciáli. Širšie uplatnenie princípov IPM by mohlo podľa odhadov priniesť až 50-percentné zníženie používania pesticídov v Európe.
Bez zásadného ohrozenia potravinovej bezpečnosti. Takýto scenár by znamenal čistejšiu vodu, zdravšie pôdy a priaznivejšie podmienky pre biodiverzitu. Pre Bruna Nevesa nejde o abstraktné ciele ani politické stratégie. Jeho motivácia je osobná. „Ako farmár nielen produkujem potraviny. Som aj správcom pôdy,“ hovorí. „Chcem, aby sa moje deti o desaťročia pozreli na túto zem a videli, že sme ju chránili.“
