Odborníci odhalili, ako extrémne výkyvy počasia už teraz pretvárajú ekonomickú krajinu Európy. Podľa najnovšieho výskumu zanechá tohtoročné extrémne počasie do roku 2029 v ekonomike EÚ stratu vo výške 126 miliárd eur. Štúdiu viedla doktorka Sehrish Usman z Univerzity v Mannheime v spolupráci s ekonómami z Európskej centrálnej banky (ECB). Výskum ukázal, že počas leta 2025 zasiahli horúčavy, suchá a povodne štvrtinu všetkých regiónov EÚ.
Extrémne počasie spôsobilo v roku 2025 krátkodobé ekonomické straty minimálne vo výške 43 miliárd eur, pričom celkové náklady majú do roku 2029 narásť na 126 miliárd eur. Priame straty predstavovali 0,26 % ekonomického výkonu EÚ v roku 2024.
„Skutočné náklady extrémneho počasia sa prejavujú pomaly, pretože tieto udalosti ovplyvňujú životy a obživu rôznymi spôsobmi, ktoré presahujú počiatočný dopad. Oficiálne odhady často meškajú,“ vysvetľuje Usman.
„Náš rámec využíva aktuálne údaje a novo publikované dôkazy o regionálnych dopadoch z predchádzajúcej štúdie, aby sme poskytli včasné odhady toho, ako extrémne javy počas leta 2025 ovplyvnili ekonomickú aktivitu.“
Rýchla analýza zatiaľ nebola predložená na odborné posúdenie (peer review), ale vychádza zo vzťahov medzi údajmi o počasí a ekonomike publikovaných v samostatnej akademickej štúdii začiatkom tohto mesiaca.
Skryté náklady sa môžu časom znásobiť
Na rozdiel od tradičných odhadov, ktoré sa zameriavajú len na zničenú infraštruktúru či budovy, tento výskum sa pokúša zohľadniť skryté náklady, ktoré sa v čase znásobujú a šíria ďalej. Patria sem napríklad straty príjmov z cestovného ruchu, vplyv na produktivitu či narušenie dodávateľských reťazcov.
Celkovo 96 regiónov zažilo horúčavy, 195 regiónov sucho a 53 regiónov zasiahli povodne. Každý typ extrémneho počasia ovplyvňuje ekonomickú aktivitu iným spôsobom.
Horúčavy znižujú produktivitu, najmä v stavebníctve a pohostinstve. Vysoké teploty napríklad skracujú čas, počas ktorého môžu pracovníci na stavbách pracovať. Podľa analýzy organizácie World Weather Attribution (WWA) klimatická zmena spôsobená človekom mala za následok trojnásobné zvýšenie počtu obetí horúčav v 12 hlavných mestách počas júna tohto roka.
Sucho má najväčší vplyv na poľnohospodárstvo, ničí úrodu a spôsobuje problémy pre farmárov aj dodávateľské reťazce.
Povodne spôsobujú priamu škodu na infraštruktúre a budovách, ale aj nepriame ekonomické straty z problémov, ktoré môžu pretrvávať mesiace, ako napríklad narušené dodávky. Ak je napríklad továreň zničená povodňou, náklady zahŕňajú nielen jej obnovu, ale aj stratu produkcie, kým nebude zrekonštruovaná.
Ktorá krajina utrpela najväčšiu ekonomickú ujmu?
Najviac zaplatili stredomorské krajiny. V južnej Európe – ako Španielsko, Taliansko, Portugalsko, južné Francúzsko a Grécko – je vyššie riziko sucha a horúčav.
Taliansko utrpelo najväčší ekonomický zásah s odhadovanými stratami 11,9 miliardy eur v roku 2025, ktoré vzrastú na 34,2 miliardy eur do roku 2029. Francúzsko bolo hneď za ním s okamžitými škodami vo výške 10,1 miliardy eur a 33,9 miliardy eur do konca desaťročia.
Španielsko patrilo medzi najviac postihnuté krajiny, kde výskumníci identifikovali všetky tri typy extrémneho počasia. Jeho celkové odhadované straty dosiahli 12,2 miliardy eur v roku 2025 a 34,8 miliardy eur do roku 2029.
Menšie ekonomiky ako Malta, Cyprus a Bulharsko sú mimoriadne zraniteľné. Hoci sú ich celkové straty nižšie, predstavujú oveľa väčší podiel na ich ekonomickej kapacite. Každá z týchto krajín zažila krátkodobé straty presahujúce 1 % ich hrubej pridanej hodnoty (GVA), čo je ukazovateľ podobný HDP a vyjadruje hodnotu, ktorú ekonomika vytvára.
Hoci sú škody v severných a stredoeurópskych krajinách ako Dánsko, Švédsko či Nemecko nižšie, frekvencia a intenzita extrémneho počasia, najmä povodní, narastá. Autori štúdie varujú, že napríklad v Nemecku môžu byť relatívne straty malé vzhľadom na veľkosť jeho ekonomiky, ale absolútne straty „nie sú zanedbateľné“.
Celkovo predstavovali okamžité náklady extrémnych poveternostných javov tohto leta 0,26 % ekonomického výkonu EÚ v roku 2024. Do roku 2029 vzrastú na 0,78 % – čo je podľa výskumníkov „ekonomicky významná potenciálna strata“.
Skutočné ekonomické škody môžu byť vyššie, než sa očakáva
Autori štúdie zdôrazňujú, že tieto odhady sú pravdepodobne konzervatívne a môžu byť len špičkou ľadovca v súvislosti s klimatickými nákladmi v Európe toto leto.
Nezohľadnili zložené dopady, keď sa extrémne javy vyskytujú súčasne, ako napríklad horúčavy a sucho. Nezahrnuli ani nebezpečenstvá ako požiare, ktoré tento rok lámali rekordy naprieč Európou, ani škody spôsobené krupobitím a vetrom počas búrok.
Náklady týchto klimatických katastrof „ďaleko presahujú jednoduché ukazovatele škôd a deštrukcie“, ktoré zvyčajne zahŕňajú len škody na fyzickom majetku, ktoré sú často predmetom poistenia.
Výskumníci tvrdia, že štúdia jasne ukazuje, že extrémne počasie už nie je vzdialenou hrozbou; už teraz formuje ekonomický vývoj Európy.
„Včasné odhady dopadov pomáhajú tvorcom politík cieliť podporu a prispôsobovať stratégie, kým účinky extrémnych udalostí ešte prebiehajú,“ hovorí Usman.
Popri naliehavej potrebe znižovania emisií vyzývajú aj na zvýšenie investícií do adaptácie na zmenu klímy, napríklad na ochranu pred horúčavami v mestách či zlepšenie politík hospodárenia s vodou. Zároveň však upozorňujú, že aj samotné adaptačné opatrenia sú nákladné a nie vždy najefektívnejšie využitie verejných prostriedkov – preto sú potrebné presnejšie ekonomické analýzy, ktoré umožnia navrhnúť politiky, ktoré budú efektívne aj sociálne spravodlivé.
