Klimatická kríza bez ideológie: Čo naozaj (ne)funguje v environmentálnej politike? - ROZHOVOR

Rozhovor s Jánom Rapanom, viceprezidentom Medzinárodného inštitútu výskumu Klimatickej adaptácie (iCARI).

Klimatická politika sa nachádza na priesečníku vedeckých poznatkov, politických rozhodnutí a spoločenského vnímania. Slovensko hľadá rovnováhu medzi ambíciami a uskutočniteľnými riešeniami. O aktuálnych trendoch, výzvach a príležitostiach v oblasti klímy sme sa rozprávali s Jánom Rapanom, viceprezidentom Medzinárodného inštitútu výskumu Klimatickej adaptácie (iCARI).

Presné a konzistentné emisné dáta sú kľúčové pre efektívnu klimatickú politiku. Na Slovensku však existuje viacero zdrojov emisných údajov – národné (napr. Slovenský hydrometeorologický ústav), európske (napr. Európska environmentálna agentúra), či globálne (napr. UNFCCC alebo JRC/EDGAR).

Odborníci, ako Ján Rapan inštitútu výskumu klimatickej adaptácie (iCARI), upozorňujú na značné rozdiely medzi týmito databázami. Ich nekonzistentnosť môže komplikovať nielen odborné analýzy, ale aj strategické rozhodovanie na úrovni štátu.

Ďalším problémom je forma a prístupnosť dát. Slovenské emisné výstupy sú často reportované prostredníctvom zložitých Excelových hárkov, ktoré nie sú používateľsky prístupné pre bežnú verejnosť alebo politikov. Aj preto sa objavujú výzvy na vytvorenie jednotného, transparentného systému zberu a správy dát, ktorý by umožnil kvalitnejšie, rýchlejšie a dôveryhodnejšie rozhodovanie na národnej aj lokálnej úrovni.

Weather forecast symbol data presentation with graph and chart on freshness clean nature green morning background.
Foto: ilustračné, Getty Images

Ako naozaj fungujú uhlíkové offsety?

Uhlíkové offsety a kredity sú bežne využívané mechanizmy v rámci dobrovoľných aj regulovaných klimatických schém. Ich cieľom je kompenzovať vzniknuté emisie investíciami do projektov, ktoré prispievajú k ich znižovaniu – napríklad výsadbou stromov či zvyšovaním energetickej efektívnosti.

Tieto nástroje môžu pomáhať firmám dosahovať len „papierovo“ uhlíkovú neutralitu, podľa niektorých odborníkov sa často ich dopad preceňuje. Ján Rapan upozorňuje, že výpočet kompenzácie je často založený na predpokladoch, ktoré sa nemusia naplniť (napr. očakávané viazanie CO₂ počas desaťročí života stromu). Kritici tiež poukazujú na slabú kontrolu kvality, nejednotné metodiky certifikácie a potenciál na zneužitie systému.

Offsety však nemožno považovať za úplne dôveryhodný nástroj, keďže ide len o účtovnú operáciu, ktorá v realite neprináša žiadnu skutočnú zmenu.

Smoke Stacks
Foto: ilustračné, Getty Images

Označenie „zelené“ neznamená automaticky udržateľné

V posledných rokoch sa v komunikácii verejných aj súkromných projektov čoraz častejšie používa označenie „zelený“ či „udržateľný“. Aj keď ide často o snahu priblížiť sa environmentálnym cieľom, nie vždy je tento prívlastok podložený merateľným prínosom. Výzvou je tzv. greenwashing – situácia, keď sa projekt prezentuje ako ekologický bez jasných dôkazov alebo s minimálnym reálnym dopadom.

Podľa odborníkov by mal byť dôraz kladený skôr na overiteľné výsledky než na marketingový jazyk. Napríklad pri posudzovaní energetických projektov by mal byť dôležitý skutočný objem vyrobenej energie a jej emisná intenzita, nie len inštalovaná kapacita. Európska únia by mala začať zavádzať prísnejšie pravidlá, nielen v oblasti udržateľných investícií, ale aj vo všetkých formách výkazníctva. Doterajší stav vykazuje značnú mieru neprehľadnosti.

Na zlepšenie orientácie verejnosti aj samospráv v tejto oblasti je potrebné dôsledné vyhodnocovanie dopadov projektov, lepšia kontrola a transparentnosť vo verejnom diskurze. Týmto témam sa bez zbytočnej ideologizácie venuje aj Medzinárodný inštitút výskumu klimatickej adaptácie (iCARI), ktorý už po štvrtý raz organizuje medzinárodnú klimaticko-adaptačnú konferenciu „Klimaticky odolnejšie mestá“.

Podujatie sa uskutoční 28. – 29. októbra v Bratislave a tento rok sa zameriava najmä na zastavané územia v správe samospráv a na oblasť priemyslu. Viac informácií nájdete na:https://www.icari.eu/conference

Alert to Greenwashing - concept with text against a forest and trees and magnifying glass
Foto: ilustračné, Getty Images

V rozhovore s viceprezidentom Inštitútu pre výskum klimatickej adaptácie (iCARI) Jánom Rapanom sa ešte dozviete:

Odpad a nové technológie:

  • Kde sa Slovensko momentálne nachádza v oblasti využívania odpadu?
  • Existujú už dnes technológie na takmer bezemisné riešenia, alebo sú stále len vo vývoji?

Spoločenský odpor voči klimatickým opatreniam:

  • Aké sú možné príčiny rastúcej skepsy verejnosti voči ekologickým politikám?
  • Čo v komunikácii klimatickej agendy zlyháva a ako to ovplyvňuje vnímanie verejnosti?

Klimaticko-adaptačná podpora na Slovensku:

  • Ako pristupujú verejné inštitúcie k podpore adaptačných riešení?
  • Narážame na politickú vôľu konať, alebo ide prevažne o formálne vyhlásenia?

Konkrétne projekty iCARI a klimatická realita:

  • Na čom aktuálne pracuje Inštitút pre výskum klimatickej adaptácie?
  • Prečo sú niektoré ich projekty úspešné v zahraničí, ale narážajú na nezáujem doma?
Viac k osobe: Ján Rapan