Budúcoročná klimatická konferencia OSN – COP30 – mieri do Belemu, ktorý je bránou do amazonského dažďového pralesa. Mesto sužované kriminalitou, chudobou a ekologickými problémami čelí náročnej úlohe – nielen privítať tisíce delegátov, ale aj ukázať, že ochrana Amazónie je možná. Dokáže splniť očakávania, alebo naopak zvýrazní svoje nedostatky?
Výletné lode namiesto hotelov
Ako sa klimatická konferencia OSN COP29 v Azerbajdžane blíži ku koncu, pozornosť sa obracia na Belem, hostiteľa budúcoročného COP30. Symbolika konania konferencie v Amazónii je nepopierateľná, no Belem čelí vážnym problémom.
Mesto sužované chudobou, kriminalitou a ekologickými ťažkosťami musí zvládnuť nápor približne 50 000 účastníkov vrátane 150 svetových lídrov.
Kvôli nedostatku hotelov plánujú organizátori ubytovať až 5 000 delegátov na výletných lodiach. Pre mesto, kde sa čistí len 2 % odpadových vôd a väčšina zo 2,5 milióna obyvateľov žije v slumoch, je COP30 zároveň príležitosťou aj skúškou.
Amazonka: Symbol klimatickej zmeny
Najväčší tropický prales sveta, ktorý hrá zásadnú úlohu v ukladaní skleníkových plynov, robí z Amazónie kľúčové miesto v boji proti klimatickej zmene.
COP30 bude rozhodujúcou udalosťou, keďže krajiny musia predstaviť aktualizované plány na zníženie emisií.
Prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý bol v roku 2022 zvolený na tretie funkčné obdobie, si získal uznanie za snahu spomaliť masívne odlesňovanie spôsobené predchádzajúcou vládou.
Napriek tomu podporil kontroverzné projekty, ako je rozsiahla ťažba ropy pri ústí Amazonky a výstavba diaľnice cez najzachovalejšie časti dažďového pralesa.
Belem prede výstavbou infraštruktúry
V rámci príprav na COP30 sa v Beleme realizuje viac ako 30 infraštruktúrnych projektov. Medzi nimi vyniká Parque da Cidade, nový mestský park s rozlohou 500 000 metrov štvorcových, ktorý vzniká na mieste bývalého letiska. Po konferencii sa park stane zelenou zónou pre miestnych.
Projekt realizuje ťažobná spoločnosť Vale, ktorá má na svedomí dve z najväčších environmentálnych katastrof v Brazílii.
V rokoch 2015 a 2019 spôsobili kolapsy jej hrádzí smrť 291 ľudí a znečistenie stoviek kilometrov riek. Napriek tomu vláda štátu Pará tvrdí, že spoločnosť spĺňa environmentálne normy.ä
Znečistenie riek: Betón namiesto prirodzených brehov
Rieka Tucunduba, ktorá preteká najchudobnejšími štvrťami Belemu, dnes slúži ako kanál pre odpadové vody a odpadky. Počas októbrového lodného výletu novinári videli plávajúce chladničky a ostrovy odpadu.
Znečistenie rieky súvisí s chaotickým rastom Belemu v posledných desaťročiach, keď Brazília zažila masívnu migráciu z vidieka do miest.
Do 70. rokov minulého storočia väčšina obyvateľov Amazonky žila v dažďovom pralese. Dnes 75 percent z jej 28 miliónov obyvateľov žije v mestských oblastiach, kde je rozšírená chudoba a násilie spojené s drogami.
V rámci príprav na COP30 vláda štátu realizuje projekt „makro odvodnenia“ – inštaluje pozdĺž rieky betónové dosky, rozširuje kanalizačný systém a asfaltuje cesty. Podľa vyhlásenia vlády tento projekt „pomôže znížiť problémy so záplavami.“
Environmentálne organizácie, ako Mandi, však tvrdia, že lepším riešením by bolo obnoviť prirodzené brehy riek vegetáciou, čo by pomohlo predchádzať záplavám a zlepšiť kvalitu vody.
„Spomienky Amazončanov na kúpanie sa v riekach mizne,“ hovorí biológka Natasha Reis z organizácie Mandi. „Budúce generácie nebudú chcieť chrániť rieku, ktorú poznajú len ako odpadový kanál.“