Hlukové znečistenie sa stáva jednou z najvážnejších environmentálnych hrozieb v Európe – hneď po znečistení ovzdušia a extrémnych teplotách. Podľa novej správy Európskej environmentálnej agentúry je viac než pätina Európanov vystavená škodlivému hluku z dopravy, čo vedie k desiatkam tisíc predčasných úmrtí ročne, referuje portál Euronews.
Milióny Európanov žije v hluku, ktorý im skracuje život
Európa čelí vážnemu environmentálnemu problému, ktorý je často prehliadaný – hlukovému znečisteniu. Podľa najnovšej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) sa tento typ znečistenia zaradil hneď za znečistenie ovzdušia a extrémne teploty ako tretia najväčšia environmentálna hrozba kontinentu.
Viac než pätina obyvateľov Európy je denne vystavená škodlivému hluku z dopravy, ktorý má preukázateľne vážne následky na zdravie.
Podľa správy EEA viac ako jeden z piatich Európanov žije v prostredí, kde je hladina dopravného hluku vyššia než 55 decibelov – čo je hranica stanovená v európskej Smernici o environmentálnom hluku (END).
Cestná doprava je hlavným vinníkom: až 92 miliónov ľudí je vystavených hluku presahujúcemu túto hranicu. Tento údaj predstavuje vážený priemer hlukovej expozície počas celého dňa, s dôrazom na vyššiu citlivosť ľudí na hluk počas nočných hodín.
Železničná doprava ovplyvňuje 18 miliónov ľudí a hluk z lietadiel ruší spánok či každodenný život 2,6 milióna ľudí. Výsledky správy sú alarmujúce: každoročne hlukové znečistenie prispieva k 66 000 predčasným úmrtiam, pričom okrem toho spôsobuje množstvo prípadov srdcovo-cievnych ochorení a cukrovky.
Leena Ylä-Mononen, výkonná riaditeľka Európskej environmentálnej agentúry, zdôrazňuje: „Hlukové znečistenie je často prehliadané, považované len za nepríjemnosť každodenného života. Avšak dlhodobé vplyvy hluku na naše zdravie a životné prostredie sú rozšírené a významné.“
Správa ďalej uvádza, že ak by sa používali prísnejšie odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré stanovujú nižší limit pre cestnú dopravu na úrovni 53 decibelov, ukázalo by sa, že takmer každý tretí Európan je vystavený rizikovému hluku.
Ktoré krajiny sú najviac postihnuté hlukom?
Z pohľadu absolútnych čísel dominuje Francúzsko, kde je dopravnému hluku cez deň aj v noci vystavených približne 24 miliónov ľudí. Nemecko prevláda počas noci s 15 miliónmi postihnutých.
Ak sa však pozrieme na percentuálne zastúpenie v rámci populácie, situácia je dramatickejšia na Cypre a v Luxembursku, kde je viac ako polovica obyvateľstva vystavená škodlivým úrovniam hluku. Zle sú na tom aj Francúzsko a Rakúsko.
Na opačnej strane stoja Estónsko, Slovensko a Portugalsko – jediné tri krajiny, kde je menej ako 10 percent populácie vystavených hodnotám nad prahom END.
Ako sa dá tento problém napraviť?
Európska únia si stanovila cieľ znížiť do roku 2030 počet ľudí chronicky rušených dopravným hlukom o 30 percent v porovnaní s rokom 2017. Avšak podľa správy je tempo zmien zatiaľ nedostatočné.
Agentúra preto navrhuje konkrétne legislatívne a technické opatrenia, ako napríklad:
Cestná doprava: Zníženie rýchlosti v mestách a širšie zavedenie pneumatík s nízkou hlučnosťou.
Železničná doprava: Povinné používanie tichších brzdových systémov, modernizácia nákladných vlakov a pravidelná údržba tratí.
Letecká doprava: Optimalizácia vzletových a pristávacích dráh, ako aj podpora zavádzania tichších lietadiel.
Úloha protihlukových upatrení je dôležitá
V okolí obytných oblastí sa čoraz častejšie používajú riešenia ako protihlukové steny, špeciálny nízkohlučný asfalt a zatepľovanie budov, ktoré znižuje prenikanie hluku. Výskumníci tiež zdôrazňujú úlohu verejných zelených plôch, ktoré môžu prispievať k psychickej regenerácii a zmierňovaniu stresu z hluku.
Podľa správy je hlukovým znečistením ovplyvnených najmenej 29 percent územia siete chránených oblastí Natura 2000, čo predstavuje vážne ohrozenie cieľov ochrany prírody v Európe.
Zachovanie ticha v zelených zónach preto nie je len otázkou pohodlia, ale priamo súvisí s kvalitou života, duševným zdravím a biodiverzitou.
