BRATISLAVA 27. mája (WebNoviny.sk) – Víťazom volieb do Európskeho parlamentu 2019 sa stala koalícia Progresívne Slovensko/Spolu so ziskom 20,11 %. Na druhom mieste sa umiestnila strana Smer-SD (15,72 %), nasledujú ĽS NS (12,07%), KDH (9,96%), SaS (9,62%) a OĽaNO (5,25%).
Výsledky: Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku (zvolení europoslanci, účasť)
Po vyhlásení výsledkov volieb sme sa porozprávali s Martinom Hojsíkom z Koalície Progresívne Slovensko a SPOLU, ktorá mala najväčšiu podporu voličov. Okrem neho získali z tejto strany kreslá v EP aj Michal Šimečka, Vladimír Bilčík a Michal Wiezik.
Do europarlamentu ide až 12 nováčikov. Kto sú noví zvolení slovenskí europoslanci?
Ste pomerne nová strana, čomu pripisujete taký volebný úspech?
To bol aj dôvod prečo sme Progresívne Slovensko zakladali. Chýbala tu sila, ktorá by do politiky priniesla nové a zároveň skutočné riešenia, taktiež nové témy, ktoré doteraz nikto neriešil, ako aj spomínané zelené témy. Sme hnutie, ktorému ide o zmenu krajiny, nie o post a vyzerá to tak, že toto slovenským voličom do istej miery chýbalo a dúfam, že ich nesklameme. Budeme naďalej pracovať ako doteraz.
Boli pre voličov kľúčové práve ekologické témy?
Ja osobne som sa fokusoval na ochranu životného prostredia, to je vec, ktorej sa venujem od roku 1993. Za svoj osobný úspech si teda myslím, že vďačím tomuto. Súčasne si myslím, že je pre ľudí dôležitých viacej tém, od regionálnych rozdielov, cez zdravotníctvo, školstvo, informatizáciu, ktorá znie ako veľmi technická a ľudia cítia, že je to niečo na čo sa minuli miliardy eur a nefunguje to. Takže je dôležité, aby sa napravila dôvera a vzťah medzi štátnymi orgánmi a ľuďmi, aby štát vytváral priestor pre ľudí na to, aby sa mohli zlepšovať a rozvíjať a podržal ich, keď je náhodou zle.
Myslíte si, že ako europoslanec budete mať dostatočný dosah na ovplyvňovanie národnej politiky na Slovensku?
Rozhodne je mojim plánom byť naďalej vo veľmi úzkom kontakte. Niekedy sa zdajú byť témy, ktoré sa preberajú na európskej úrovni veľmi vzdialené a ja mám s týmto bohaté skúsenosti, lebo som ešte v mimovládnom sektore riešil medzinárodné témy a snažil som sa ich priniesť na Slovensko. Je to o tom, ako ich dokážete podať, ja tomu hovorím ľudským spôsobom, napokon je to tak isto aj v národnom parlamente. Častokrát sa totiž za komplikovanými paragrafmi skrývajú zásadné ale jednoduché princípy o tom, ako bude Slovensko alebo aj Európa fungovať.
Čo považujete za najdôležitejšie ekologické problémy, ktorými by sa malo Slovensko zaoberať?
Musíme naozaj začať brať vážne klimatickú zmenu. Pre mňa je síce určitý posun, že sa má ukončiť podpora spaľovania uhlia v roku 2023 a nie 2030, ale stále si myslím, že by to mohlo byť skôr. Suma 115 miliónov eur ročne, ktorú za to platíme je šialená. Viac by sme sa mali zamerať na energetickú efektívnosť napríklad aj budov – to znie ako komplikovaná vec, ale v skutočnosti ide o to, aby sme ľuďom pomohli nie len zateplením ale všeobecne s lepším využívaním energie, čo v konečnom dôsledku neprospieva len ochrane klímy a ovzdušia ale prospeje to ľuďom aj v kvalite života a nižších cenách za energie. Energetická chudoba na Slovensku je reálny problém. Zelený reštart, ktorý potrebujeme musí byť spravodlivý a taký, aby bol na prospech všetkým.
