Ešte pred pár rokmi to znelo ako problém vzdialených regiónov. Afrika, Blízky východ, južná Ázia – tam sa predsa odohrávali najväčšie boje o vodu. No podľa najnovších zistení vedcov z University College London sa karta obrátila. Klimatické zmeny doslova prepisujú vodnú mapu Európy a realita, pred ktorou sme doteraz zatvárali oči, konečne vyplávala na povrch. A je oveľa tmavšia, ako sme čakali.
Dve desaťročia satelitných meraní ukazujú, že zásoby sladkej vody od Španielska cez Taliansko až po Poľsko klesajú alarmujúcou rýchlosťou. Ide pritom o podzemnú vodu – tú, ktorá by mala byť najodolnejšia, najspoľahlivejšia, akési naše „tajné úložisko“ pre horšie časy. No aj tá sa stráca. A s ňou aj pocit bezpečia, na ktorý bola Európa tak dlho zvyknutá.
Satelity odhalili, čo sme nechceli vidieť
Vedci analyzovali údaje zo satelitov sledujúcich zmeny v gravitačnom poli Zeme. Znie to komplikovane, ale princíp je jednoduchý: kde je menej vody, tam je aj menšia „váha“ Zeme. Satelit tak dokáže ideálne „zvážiť“, koľko vody sa ukrýva v pôde, jazerách či podzemných vrstvách.
A výsledok je jasný – Európa sa delí na dva svety:
Vlhký sever vs. vysychajúci juh
- Škandinávia, sever Portugalska a časti Británie majú v priemere viac vody.
- Španielsko, Taliansko, južné Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko, Rumunsko, Ukrajina či stred Európy naopak vysychajú.
„Trendy kopírujú klimatické zmeny,“ hovorí profesor Mohammad Shamsudduha, odborník na vodné krízy. Zatiaľ čo sever dostáva častejšie prudké dažde, juh trpí dlhými obdobiami bez zrážok. A hoci sa to môže zdať ako prirodzené striedanie, údaje hovoria jasnou rečou: nejde o výkyv, ale o posun celého systému.
Podzemná voda – kedysi istota, dnes zdroj obáv
Najviac znepokojujúce je, že vysychajú aj hlboké zásobníky podzemnej vody. Tie sa prirodzene dopĺňajú pomaly, no zato spoľahlivo. Ale súčasné extrémy – horúce letá, bleskové povodne, kratšie zimy – spôsobili, že dopĺňanie už nestíha.
Silné letné lejaky síce vyzerajú mohutne, ale majú jeden háčik: voda sa nedostane do pôdy. Skončí v kanalizácii alebo spôsobí bleskové povodne. Pôda zostáva suchá a zásobníky prázdne.
V Anglicku už odborníci varujú, že ak nepríde mimoriadne daždivá zima, obmedzenia vody budú realitou už budúci rok. A to v krajine, ktorá bývala synonymom dažďa.
Európu čaká o 42 letných dní viac do roku 2100, varuje nová štúdia
Európske poľnohospodárstvo je v ohrození
Pokles sladkej vody nie je abstraktný problém pre vedcov. Je to aj problém pre našu každodennú stravu. Španielsko, Taliansko či Francúzsko sú zásobárňou ovocia a zeleniny pre celú Európu –
Čo sa stane, keď títo „európski giganti“ začnú bojovať o každú kvapku vody?
- Cena potravín pôjde hore.
- Výnosy klesnú.
- Niektoré plodiny sa už možno v určitých oblastiach nedokážu pestovať vôbec.
Vedci upozorňujú, že Európa bude musieť prehodnotiť svoj agropotravinový model, pretože staré pravidlá už neplatia.
Mestá, priemysel, každodenný život – nič nezostane nedotknuté
Závažné sú aj dáta týkajúce sa spotreby vody:
- Celkový odber vody z povrchových a podzemných zdrojov síce klesol.
- Odber podzemných vôd však stúpol o 6 %.
- Najviac vody odoberá verejné zásobovanie (18 %) a poľnohospodárstvo (17 %).
Keďže až 62 % vody pre obyvateľstvo v EÚ pochádza z podzemných zdrojov, tlak prudko rastie. A ak si uvedomíme, že v niektorých krajinách uniká cez vodovodné siete až 57 % vody, situácia začína vyzerať ešte vážnejšie.
Európska komisia preto tlačí na modernizáciu vodovodnej infraštruktúry a efektívnejšie nakladanie s vodou. Do roku 2030 chce dosiahnuť aspoň 10 % zlepšenie efektívnosti využívania vody. No odborníci upozorňujú, že tieto kroky nemusia stačiť.
Vedci: Zmena klímy nie je budúcnosť. Je to prítomnosť.
Hydrologička Hannah Clokeová varuje, že už teraz sme v suchu a ďalší rok môže byť ešte horší. Ak jar a leto neprinesú dostatok zrážok, prísne obmedzenia budú nevyhnutné.
Znie to ako sci-fi? Možno, ale len do chvíle, kým nepríde porovnanie:
- Teherán už pripravuje obyvateľov na „deň nula“ – moment, keď z kohútikov prestane tiecť voda.
- V Kanade, USA či v Južnej Amerike sú vysychajúce oblasti realitou.
- A teraz sa tento vzorec posúva aj k nám.
Klimatická zmena sa stáva európskou skúsenosťou, nie len témou zahraničných dokumentov.
Čo môžeme urobiť? Odborníci vidia tri kľúčové riešenia
- Radikálne zlepšiť hospodárenie s vodou
Menej únikov, lepšie siete, moderné technológie. - Podporiť recyklovanú a opätovne využívanú vodu
Dnes ju používame minimálne, hoci by mohla výrazne uľaviť pitným zásobám. - Zachytávanie dažďovej vody vo veľkom
Strechy, mestá, celý krajinný dizajn – to všetko sa bude musieť prispôsobiť.
A hlavne: prijať realitu klimatických zmien a prestať s ňou bojovať len na papieri.
Európa stojí pred rozhodnutím
Satelitné dáta sú neúprosné. Voda mizne, zásobníky sa zmenšujú a dôsledky už vidíme v poľnohospodárstve, cenách aj ekosystémoch. Ak namiesto prevencie budeme čakať na krízu, môže byť neskoro.
Európa má technológie, peniaze aj know-how. Teraz však potrebuje to najdôležitejšie – vôľu konať.
Ak sa vodná mapa Európy mení, musíme sa zmeniť aj my. Lebo nadchádzajúca kríza nie je o budúcnosti. Je o súčasnosti, v ktorej žijeme.
