Rok 2024 sa pravdepodobne stane najteplejším rokom v histórii, pričom globálna priemerná teplota vzrástla o 1,54 °C nad predindustriálny priemer. Tento nárast je podporený javom El Niño a WMO varuje, že roky 2015 až 2024 budú najteplejšími desaťročiami. Extrémne poveternostné javy spôsobujú masívne ekonomické a ľudské straty, pričom klimatická kríza zasahuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Blížime sa ku klimatickej katastrofe?
Aktuálna správa WMO bola zverejnená dnes – v prvý deň konferencie OSN o zmene klímy COP29 v Baku a zdôrazňuje, že ambície Parížskej dohody sú vo veľkom nebezpečenstve.
„Klimatická katastrofa zasahuje do zdravia, prehlbuje nerovnosti, poškodzuje udržateľný rozvoj a narušuje základy pokoja. Najviac postihnutí sú zraniteľní,“ varoval Generálny tajomník OSN António Guterres.
„Keď mesačné a ročné otepľovanie dočasne prekračuje 1,5 °C, je dôležité zdôrazniť, že to NEZNAMENÁ, že sme zlyhali v dosahovaní cieľa Parížskej dohody udržať dlhodobý globálny priemer zvýšenia teploty povrchu pod 2 °C nad predindustriálnymi úrovňami a usilovať sa obmedziť otepľovanie na 1,5 °C,“ dodala Celeste Saulo, generálna tajomníčka WMO.
Každý zlomok stupňa je kľúčový
Zaznamenané odchýlky v globálnych teplotách, ktoré sa merajú na dennej, mesačnej a ročnej báze, môžu byť veľmi variabilné.
Tieto variácie sú spôsobené prírodnými javmi, ako sú El Niño a La Niña, ktoré ovplyvňujú klimatické podmienky. To naznačuje, že krátkodobé teplotné zmeny nemusia nevyhnutne odrážať dlhodobé klimatické trendy alebo ciele stanovené v Parížskej dohode.
„Nemali by sa zamieňať s dlhodobým teplotným cieľom stanoveným v Parížskej dohode, ktorý sa týka globálnych teplotných úrovní udržovaných ako priemer počas desaťročí. Každý zlomok stupňa otepľovania je dôležitý. Či už ide o úroveň pod alebo nad 1,5 °C otepľovania, každý ďalší nárast globálneho otepľovania zvyšuje klimatické extrémy, dopady a riziká,“ vysvetlila Saulo.
Extrémy počasia budú častejšie
WMO varuje pred rekordnými zrážkami a povodňami, rýchlo sa intenzifikujúcimi tropickými cyklónmi, smrteľnými horúčavami a neúprosným suchom.
„Musíme urgentne znížiť emisie skleníkových plynov a posilniť naše monitorovanie a porozumenie meniacemu sa klímu,“ dodala generálna tajomníčka WMO.
Ako je to s globálnym otepľovaním?
V roku 2024 sa očakáva, že globálna priemerná teplota prekročí aj rekord z roku 2023, ktorý je aktuálne najteplejším rokom. Počas 16 po sebe nasledujúcich mesiacov, od júna 2023 do septembra 2024, pravdepodobne globálna priemerná teplota prekonala všetky predchádzajúce záznamy, a to často s výrazným odstupom.
Je dôležité poznamenať, že jednotlivé roky presahujúce 1,5 °C neznamenajú, že snaha o obmedzenie otepľovania na túto úroveň je mimo dosahu; prekročenie stanovených úrovní by malo byť chápané ako dlhodobý proces.
Vzhľadom na pokračujúce globálne otepľovanie je nevyhnutné starostlivo sledovať a komunikovať aktuálny stav v porovnaní s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) vytvorila tím odborníkov a predbežné údaje naznačujú, že dlhodobé otepľovanie je momentálne okolo 1,3 °C v porovnaní s referenčnou hodnotou z rokov 1850-1900.
Emisie skleníkových plynov dosiahli rekordne vysoké úrovne v roku 2023 a reálne časové údaje naznačujú ich pokračujúci nárast aj v roku 2024. Atmosférická koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) vzrástla o zhruba 51 %. Tento nárast zachytáva teplo a prispieva k vzostupu teplôt.
Oceány ako akumulátory tepla
Oceány absorbovali v roku 2023 najvyššie množstvo tepla v histórii a predbežné údaje ukazujú na pokračovanie tohto trendu aj v roku 2024. Od roku 2005 do roku 2023 oceán absorboval priemerne približne 3,1 milióna terawatthodín (TWh) tepla každý rok.
To je viac ako 18-násobok svetovej spotreby energie za rok 2023. Očakáva sa, že otepľovanie oceánov bude pokračovať – táto zmena je nezvratná na časových škálach storočí až tisícročí.
Rast hladiny mora sa zrýchľuje kvôli tepelnému rozšíreniu teplejších vôd a topeniu ľadovcov a ľadových štítov. V období rokov 2014-2023 vzrástla globálna priemerná hladina mora tempom 4,77 mm ročne, čo je viac ako dvojnásobok tempa medzi rokmi 1993 a 2002.
Predbežné údaje za rok 2024 naznačujú pokles hladiny na úrovne konzistentné s rastúcim trendom od rokov 2014 do 2022.
Prognózy ľadovcov sú negatívne
Strata ľadovcov sa zhoršuje. V roku 2023 ľadovce stratili rekordných 1,2 metra vodného ekvivalentu ľadu – to je približne päťnásobok objemu vody obsiahnutého v Mŕtvom mori. Táto strata bola spôsobená extrémnym topením v Severnej Amerike a Európe. Vo Švajčiarsku ľadovce stratili približne 10 % svojho zostávajúceho objemu za obdobie rokov 2021/2022 a 2022/2023.
Rozšírenie morského ľadu na Antarktíde bolo druhé najnižšie od začiatku satelitného merania (1979-2024) po roku 2023. Minimálne rozšírenie arktického morského ľadu po letnom topení bolo siedme najnižšie od začiatku satelitného merania.
Extrémy najviac postihnú ľudí
S otepľovaním Zeme sa následky prejavujú po celom svete. V roku 2024 spôsobili extrémne poveternostné javy devastujúce straty na životoch a majetku. Od smrteľných horúčav po silné povodne, tropické cyklóny, lesné požiare a vážne sucho sa komunity snažia prispôsobiť častejším a intenzívnejším klimatickým katastrofám.
Správa WMO upozorňuje, že tieto udalosti vážne ovplyvnili potravinovú bezpečnosť, dostupnosť vody a zdravie ľudí, pričom prehlbujú existujúce nerovnosti a vysídľujú milióny ľudí.
„Klimatická katastrofa zasahuje zdravie, rozširuje nerovnosti, poškodzuje udržateľný rozvoj a narušuje základy pokoja. Najviac postihnutí sú zraniteľní. Ako extrémne poveternostné javy naďalej narastajú, čas na zabránenie ďalšiemu katastrofálnemu otepľovaniu sa rýchlo skracuje,“ povedal Generálny tajomník OSN António Guterres.
Nastal aj pokrok v klimatických opatreniach
Klimatické služby dosiahli pokrok za posledných päť rokov.
V rámci iniciatívy „Včasné varovania pre všetkých“ (EW4All, Early Warnings for All) sa pracuje na tom, aby sa zabezpečila ochrana všetkých pred nebezpečnými poveternostnými podmienkami prostredníctvom systémov skorého varovania do konca roka 2027. Cieľom je, aby zraniteľné skupiny boli lepšie pripravené na čoraz častejšie a intenzívnejšie klimatické udalosti.
Viac ako sto krajín hlási existenciu systémov skorého varovania pre viaceré hrozby.Porozumenie klimatickej variabilite a zmene je kľúčové pre optimalizáciu výroby obnoviteľnej energie, zabezpečenie odolnosti energetických systémov a analýzu dopytových vzorcov energie, najmä pre vykurovanie a chladenie.
Ako pokračujeme v boji proti klimatickým zmenám, musíme si uvedomiť naliehavosť týchto otázok pre budúcnosť našej planéty.
