Po smrti svojho otca Kim Čong-un naznačil, že chce budovať ekonomiku a zlepšiť životnú úroveň obyvateľov. Napriek tomu sa však naďalej drží dlhodobej, extrémne nákladnej koncentrácie na posilnenie armády a rozvoj jadrového arzenálu krajiny.
V Severnej Kórei z neznámych dôvodov na niekoľko hodín padol internet, podľa zdrojov blízkych vyšetrovaniu útoku na Sony však americká vláda za výpadok v ázijskej krajine nie je zodpovedná.
Dve balistické rakety, ktoré Južná Kórea odskúšala, sú schopné zasiahnuť ktorúkoľvek časť severokórejského územia. Odpálenie rakiet osobne sledovala aj juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje.
Dôvodom Kimovej neúčasti môže byť aj to, že cesta do Ruska by sa stala Kimovou vôbec prvou zahraničnou cestou od prevzatia moci v roku 2011, čím by z tejto pocty odsunula Čínu, ktorá krajine poskytuje najvýraznejšiu ekonomickú pomoc.
Kim Čong-un sa napriek pôvodnému prísľubu rozhodol zostať doma v Pchjongjangu. Jeho vôbec prvá zahraničná cesta po prevzatí moci v roku 2011 sa tak neuskutoční.
Severokórejský minister zahraničia Ri Su-jong označil spoločné vojenské cvičenia Južnej Kórey a Spojených štátov za neslýchane provokatívne s potenciálom vyvolať vojnu.
Medzinárodné štúdie Johna Hopkinsa tvrdia, že Severná Kórea by mohla v nasledujúcich rokoch postupne vyrobiť až 100 jadrových náloží, ktoré bude schopná umiestniť na rakety dlhého doletu.
Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie uviedlo, že pre oheň nemohli pracovníci z Južnej Kórey prichádzať a odchádzať z priemyselného parku Kchäsong, ktorý leží severne od hranice.
Naposledy podobný prípad zaznamenali v roku 2012, keď sa severokórejskému vojakovi podarilo bez problémov prejsť cez hraničný plot s ostnatým drôtom bez toho, aby si ho všimla severokórejská pohraničná hliadka.