BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) – Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí v stredu vyhlásil, že za ľudovým povstaním proti jeho 41-ročnej vláde stojí al-Kájda a prisľúbil bojovať proti nemu až do posledného muža. „Budeme bojovať do posledného muža a ženy. Budeme brániť Líbyu od severu po juh,“ povedal. Zároveň varoval, že v prípade vojenskej intervencie NATO či USA by „zahynuli tisíce Líbyjčanov“.
V prejave pred svojimi prívržencami vysielanom štátnou televíziou z Tripolisu kritizoval výzvy na svoje odstúpenie a argumentoval, že nemá žiadnu skutočnú moc. „Muammar nemá žiadnu skutočnú moc, ktorej by sa vzdal,“ povedal o sebe v tretej osobe. Jeho prejav bol prerušovaný nadšenými výkrikmi prívržencov, ktorých ešte podnecoval: „Poďme bratia, všetci spievajme, Alah, Muammar, len Líbya,“ vyzýval Kaddáfí.
Tieto vyjadrenia prichádzajú krátko po tom, čo jednotky lojálne líbyjskému vodcovi v stredu dobyli viaceré strategické mestá, ktoré predtým získala opozícia. Patrí medzi ne Brega, sídlo viacerých ropných spoločností, ako aj mestá Gharaján a Sabratha. Líbyjské lietadlá okrem toho začali bombardovať aj priľahlé mesto Adžabíja. Miestni opoziční lídri neskôr uviedli, že sa im ich podarilo získať späť. Kaddáfího „žoldnieri“ však údajne stále bojujú s opozičnými ozbrojencami, väčšina jeho jednotiek sa však už z oblasti začala sťahovať.
Pred násilím utieklo z Líbye od vypuknutia nepokojov podľa údajov Organizácie Spojených národov (OSN) už viac ako 100 tisíc ľudí.
LÍBYA: Americké vojnové lode sa blížia k pobrežiu
Egyptské úrady v stredu informovali o tom, že cez Suezský prieplav prešli dve americké vojnové lode, ktoré si to namierili ďalej do Stredozemného mora až k pobrežiu Líbye. Nemenovaní predstavitelia Pentagonu medzitým túto informáciu potvrdili s tým, že príkaz na operáciu dal priamo minister obrany Robert Gates. Americké bojové plavidlá USS Kearsarge a USS Ponce vstúpili do Suezského prieplavu z Červeného mora v stredu ráno. Prvé z nich údajne na svojej palube preváža 42 bojových helikoptér.
Gates ešte v utorok nariadil obom lodiam, aby sa presunuli do Stredozemného mora. Minister prípadnú vojenskú intervenciu zatiaľ odmietol vylúčiť, podľa neho ju však treba aj veľmi starostlivo zvážiť, keďže prípadný zásah by mal ďalekosiahle následky na celý región severnej Afriky a Blízkeho východu.
Svoju loď k pobrežiu Líbye ešte predtým vyslali aj Kanaďania. Posádka plavidla však nemá bojové úlohy, má len pomôcť pri evakuácii cudzincov z nepokojnej krajiny. Kanadské sily však podobne ako aj bezpečnostné zložky z ďalších západných krajín zostávajú v pohotovosti.
LÍBYA: NATO a EÚ uvažujú o bezletovej zóne
Severoatlantická aliancia a Európska únia zvažujú podľa diplomatov plán inšpirovaný bezletovou zónou nad Balkánom v deväťdesiatych rokoch v prípade, ak sa medzinárodná komunita rozhodne uvaliť letecké embargo na Líbyu. Podľa predstaviteľov NATO si však taký krok vyžaduje mandát Bezpečnostnej rady OSN, čo je však nepravdepodobné, pretože Rusko už s právom veta takúto úvahu odmietlo. Napriek tomu diplomati v NATO a EÚ tvrdia, že niektoré krajiny už uvažujú o takom pláne, ktorý by mal zabrániť líbyjskému lídrovi Muammarovi Kaddáfímu použiť letecké sily proti demonštrantom.
Podľa diplomatov, ktorí pre citlivosť záležitosti zostali v anonymite, uvažuje sa o možnostiach podľa vzoru zavedenia bezletovej zóny nad Bosnou v roku 1993 s mandátom Bezpečnostnej rady a leteckým útokom v Kosove v roku 1999 bez mandátu BR.
K Líbyi smeruje americká vojnová loď
K brehom nepokojnej africkej krajiny v súčasnosti mieri americká bojová loď USS Kearsarge s vrtuľníkmi a takmer 800 námorníkmi. Podľa nemenovaného zdroja agentúry AFP je loď schopná rôznych bojových misií. USS Keassarge majú sprevádzať ďalšie dve lode.
Americká armáda začala s presúvaním svojich námorných a leteckých jednotiek do oblastí okolo Líbye ešte v pondelok. Informoval o tom samotný Pentagon.
„Naši stratégovia pracujú na viacerých plánoch a myslím, že môžem povedať, že súčasťou týchto plánov je aj presun vojenských síl,“ potvrdil hovorca amerického ministerstva obrany Dave Lapan. Rozmiestnenie amerických jednotiek blízko Líbye podľa neho dáva prezidentovi Barackovi Obamovi „nové možnosti“, ako riešiť túto krízu. Zástupca Pentagonu však nespresnil, aké príkazy dostali americké jednotky v oblasti.
OBRAZOM: PROTESTY V LÍBYI
Zásah NATO v Líbyi by bol podľa Francúzska kontraproduktívny
Prípadný zásah Severoatlantickej aliancie v Líbyi by mohol byť „extrémne kontraproduktívny“, vyhlásil v utorok v Paríži nový francúzsky minister zahraničných vecí Alain Juppé. Minister sa obáva najmä reakcie obyvateľov arabských krajín, ktorým by sa zásah NATO v Líbyi podľa neho zrejme príliš nepáčil. „Predtým, ako sa začneme baviť o tomto bode, musíme zosilniť tlak na Kaddáfího, pretože jeho pád je na dosah ruky,“ tvrdí Juppé.
Že medzi krajinami NATO existujú na otázku prípadného zásahu v Líbyi rôzne názory, naznačil v utorok na tlačovej konferencii vo Washingtone aj americký minister obrany Robert Gates. „Na otázku použitia vojenskej sily neexistuje v rámci NATO jednotný názor,“ vyhlásil.
Líbyjská opozícia, ktorá ovláda druhé najväčšie mesto Bengází, zvažuje podľa agentúry AFP žiadosť o zahraničné letecké nálety na sily líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. O tejto možnosti v utorok v Bengází rokovali predstavitelia opozície niekoľko hodín a zatiaľ sa nedopracovali k spoločnému stanovisku, tvrdí agentúra s odvolaním sa na účastníka stretnutia, ktorý si prial zostať v anonymite.
Kaddáfího odporcovia doteraz žiadosť o zahraničnú vojenskú pomoc oficiálne odmietali, no ich názor sa údajne začína pozvoľna meniť, keďže si uvedomujú, že bez pomoci zvonku Kaddáfího sily neporazia. Podľa osoby, na ktorú sa AFP odvoláva, zvažuje líbyjská opozícia požiadať o pomoc OSN, pod ktorej velením by mali nálety na Kaddáfího sily podľa nej prebiehať.
Žiadne letecké útoky neboli, tvrdí Kaddáfí mladší
Syn líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího Sajf al-Islam v utorok poprel, že by jeho otec zasiahol proti demonštrantom aj prostredníctvom leteckých náletov. „Ukážte mi jeden dôkaz, jedného svedka! Ukážte mi jeden jediný útok proti civilistom,“ povedal v rozhovore pre agentúru AP. Sajf al-Islam Kaddáfí tvrdí, že Líbya by bola rada, keby tieto obvinenia prišli vyšetriť zahraniční pozorovatelia. Na vyjadrenie Kaddáfího syna vzápätí reagoval šéf britskej diplomacie William Hague vyhlásením, že Sajf al-Islam „stratil kontakt s realitou“.
Kaddáfího syn varoval zahraničie pred prípadným vojenským útokom na Tripolis. „Použitie sily proti Líbyi je neakceptovateľné. Nie je naň dôvod,“ povedal.
Povstalci rozhodujú o náletoch zo zahraničia
Líbyjská opozícia, ktorá ovláda druhé najväčšie mesto Bengází, zvažuje žiadosť o zahraničné letecké nálety na sily líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. O tejto možnosti v utorok v Bengází rokovali predstavitelia opozície niekoľko hodín a zatiaľ sa nedopracovali k spoločnému stanovisku. S odvolaním sa na účastníka stretnutia, ktorý si prial zostať v anonymite, o tom informuje agentúra AFP.
Kaddáfího odporcovia doteraz žiadosť o zahraničnú vojenskú pomoc oficiálne odmietali, no podľa AFP sa ich názor začína pozvoľna meniť, keďže si uvedomujú, že bez pomoci zvonku Kaddáfího sily neporazia.
Podľa osoby, na ktorú sa AFP odvoláva, zvažuje líbyjská opozícia požiadať o pomoc OSN, pod ktorej velením by mali nálety na Kaddáfího sily podľa nej prebiehať. Podľa agentúry Reuters sa proti diktátorovi kriticky vyjadrujú aj moskovskí diplomati. Ruský minister zahraničných vecí v Ženeve dôrazne požiadal o napĺňanie sankcií OSN, ktoré medzinárodne spoločenstvo na krajinu uvalilo. OSN podľa agentúry AFP v utorok vylúčila Líbyu z Rady OSN pre ľudské práva.
„Extrémne kontraproduktívny“
Prípadný zásah Severoatlantickej aliancie v Líbyi by mohol byť „extrémne kontraproduktívny„, vyhlásil v utorok v Paríži nový francúzsky minister zahraničných vecí Alain Juppé. Minister sa obáva najmä reakcie obyvateľov arabských krajín, ktorým by sa zásah NATO v Líbyi podľa neho zrejme príliš nepáčil. „Predtým, ako sa začneme baviť o tomto bode, musíme zosilniť tlak na Kaddáfího, pretože jeho pád je na dosah ruky,“ tvrdí Juppé. Že medzi krajinami NATO existujú na otázku prípadného zásahu v Líbyi rôzne názory, naznačil v utorok na tlačovej konferencii vo Washingtone aj americký minister obrany Robert Gates. „Na otázku použitia vojenskej sily neexistuje v rámci NATO jednotný názor,“ vyhlásil.
Situácia na hraniciach je kritická
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil v utorok, že situácia na líbyjsko-tuniskej hranici dosiahla krízový bod potom, ako od 20. februára ušlo pred násilnosťami z Líbye do Tuniska 70 až 75 tisíc osôb. „Naši pracovníci na líbyjsko-tuniských hraniciach nás dnes ráno informovali, že situácia dosiahla krízový bod,“ uviedla hovorkyňa UNHCR Melissa Flemingová. Podľa Flemingovej v pondelok ušlo cez hranice do Tuniska 14 000 ľudí, čo je najviac za jeden deň od začiatku konfliktu. Úrad predpokladá, že v utorok prejde líbyjsko-tuniské hranice ďalších 10 až 15 000 utečencov. Regionálny šéf Červeného polmesiaca Monji Slim hovorí tiež o „humanitárnej kríze“. „Naše kapacity pre prijímanie ľudí sú vyčerpané, ľudia spia pod holým nebom. Naliehavo prosíme všetkých, aby pomohli vyriešiť tento problém,“ hovorí Slim.
Ceny ropy stúpajú
Šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominique Strauss-Kahn v pondelok vyjadril obavy z ohrozenia rastu globálnej ekonomiky, pokiaľ ceny ropy zostanú dlhšiu dobu na súčasnej vysokej úrovni. Ceny sa minulý týždeň po prvýkrát od roku 2008 priblížili k úrovni 120 USD za barel, keď nepokoje v Líbyi viedli k narušeniu dodávok z krajiny, ktorá je dvanástym najväčším producentom čierneho zlata na svete.
„Mám obavy … Nárast na úroveň niekde medzi 110 a 120 USD za barel je čosi, čo môže ovplyvniť (rast ekonomiky), pokiaľ to bude trvať príliš dlho,“ povedal Dominique Strauss-Kahn. Šéf MMF však zdôraznil, že vysoké ceny ropy zatiaľ globálny rast nezasiahli. Rast cien ropy sa v posledných dňoch čiastočne zmiernil vďaka záväzku Saudskej Arábie nahradiť akékoľvek výpadky dodávok spôsobené súčasným napätím v regióne Blízkeho výhodu a severnej Afriky. Saudská Arábia je najväčším svetovým exportérom ropy. Dodávky líbyjskej ropy sa podľa zdrojov z trhu v pondelok fakticky zastavili.
Nelly Furtado spievala pre Kaddáfího, peniaze venuje charite
Kanadská popová speváčka Nelly Furtado priznala, že v minulosti vystupovala pre členov rodiny líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Milión amerických dolárov, ktoré vtedy zinkasovala, chce dnes venovať charite. „V roku 2007 som dostala milión dolárov od rodiny Kaddáfího za 45-minútovú šou pre hostí v talianskom hoteli. Peniaze darujem charite,“ uviedla prostredníctvom sociálnej siete Twitter. Pre diktátora a jeho rodinu údajne spievali aj umelci ako Mariah Carey, Beyoncé Knowles či Usher. Furtado je však prvá, ktorá sa rozhodla honoráru vzdať. Informácie zverejnili agentúry AP, Reuters a webová stránka magazínu People.
https://www.youtube.com/watch?v=ob14NOUMsAg
RADIČOVÁ: Mimoriadny európsky summit k Líbyi je potrebný
Mimoriadny summit európskych lídrov k situácii v Líbyi je podľa premiérky Ivety Radičovej nevyhnutný „Je potrebný a nie je to dnes už len otázka Líbye, je to otázka arabského sveta. Je to vážna otázka,“ povedala dnes Radičová pre agentúru SITA. Postoj Slovenska k vývoju v Líbyi podľa Radičovej opakovane vyjadrilo už aj ministerstvo zahraničných vecí. „Patrili sme medzi prvých, ktorí žiadali veľmi rázne a jednoznačné kroky voči Líbyi,“ tvrdí premiérka. „Ten hnev, ktorý sa teraz obracia proti diktátorom, je namieste, ale je veľmi nebezpečný a opatrenia by nemali celú situáciu eskalovať. Musí byť však jasné, že spôsoby diktatúry v dnešnom svete nie sú akceptovateľné,“ uzavrela.
Malta odmietla vrátiť stíhačky
Malta v utorok odmietla vrátiť Kaddáfímu dve stíhačky typu Mirage, ktorých piloti minulý týždeň odmietli plniť bojové úlohy a odleteli z krajiny. Uviedol to ešte v pondelok maltský premiér Lawrence Gonzi. Túto požiadavku oznámil Gonzimu samotný líbyjský premiér. Piloti zároveň požiadali Maltu o politický azyl. Dve bojové stíhačky typu Mirage momentálne stráži na maltskom letisku ozbrojená stráž
USA, Nemecko a Rakúsko zmrazili účty
Spojené štáty v pondelok zmrazili finančné prostriedky na účtoch patriacich líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu, jeho štyrom rodinným príslušníkom a viacerým vládnym organizáciám. Informoval o tom predstaviteľ amerického ministerstva financií David Cohen, podľa ktorého zablokovaná suma dosahuje najmenej 30 miliárd dolárov (21,69 mld. eur) a ide tak o doteraz najrozsiahlejšie opatrenie svojho druhu. Nie je pritom vylúčené, že Washington svoj sankčný program rozšíri na ďalšie osoby. Cohen v tejto súvislosti poukázal na sankcie Európskej únie, ktoré sa okrem Kaddáfího a jeho detí týkajú asi 20 ďalších osôb.
Predpokladá sa, že Kaddáfího režim ukladal na zahraničné účty miliardy dolárov pochádzajúce najmä z predaja ropy.
Podľa minuloročnej správy veľvyslanectva USA v Tripolise, ktorú zverejnil portál WikiLeaks, líbyjský štátny investičný fond disponoval 32 miliardami dolárov v hotovosti vo viacerých amerických bankách. Cohen pritom vyjadril presvedčenie, že líbyjskú centrálnu banku a investičný fond ovláda „plukovník Kaddáfí a jeho rodina“. Washington sa tiež domnieva, že „značné prostriedky“ patriace líbyjskému režimu sa nachádzajú na európskych účtoch.
Berlín zase v utorok oznámil, že zmrazil účty syna Muammara Kaddáfího vo výške 2 milióny eur. „Nemecko spolupracuje s EÚ a je na strane všetkých tých, čo sa v Líbyi dožadujú demokracie a vlády zákona,“ povedal minister hospodárstva Rainer Brüderle pre agentúru AFP, no odmietol zverejniť meno majiteľa účtov a meno dotyčnej banky. Majetkové sankcie voči Kaddáfímu a jeho rodine v piatok zaviedol prezident USA Barack Obama v reakcii na krvavé potláčanie protivládnych protestov v Líbyi. Podľa údajov OSN si nepokoje doteraz vyžiadali najmenej tisíc obetí, niektorí diplomati však uvádzajú až dvojnásobný počet.
Rakúska národná banka v utorok oznámila, že v súlade so sankciami EÚ nariadila zmrazenie účtov líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího a jeho spolupracovníkov. Ako uviedla, v rakúskych finančných inštitúciách sa momentálne na líbyjských depozitoch nachádza okolo 1,2 miliardy eur, zatiaľ však nie je jasné, koľko z týchto peňazí patrí Kaddáfího rodine a spojencom.
Chávez varuje pred americkou inváziou do Líbye
Venezuelský prezident Hugo Chávez, ktorý patrí k najbližším spojencom líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, v pondelok odmietol odsúdiť svojho „priateľa“ a namiesto toho varoval pred hroziacou inváziou do krajiny. Tú podľa neho chystajú Spojené štáty v snahe zmocniť sa tamojších ložísk ropy.
„Pretože všetci opakujú, že Kaddáfí je vrah, bude to hovoriť aj Chávez?“ opýtal sa prezident počas pondelňajšieho stretnutia so študentmi v Caracase. „Nuž neviem, že by tomu tak bolo. A z tohto odstupu ho nebudem odsudzovať. Stal by som sa tak zbabelcom a on je mojim dlhoročným priateľom,“ povedal Chávez.Venezuelský líder následne komentoval najnovšie kroky Spojených štátov, ktoré začali presúvať svoje námorné a vzdušné sily k líbyjským hraniciam. „Spojené štáty vyhlásili, že sú pripravené vpadnúť do Líbye. A takmer všetky európske krajiny odsúdili Líbyu. Čo chcú? Líbyjskú ropu.“
Chávez reagoval na nepokoje v Líbyi už vo svojom štvrtkovom príspevku na internetovej sieti Twitter, kde chválil „nezávislosť“ krajiny a vyjadril presvedčenie, že Kaddáfí „čelí občianskej vojne“. Podporil tak svojho blízkeho spojenca, s ktorý podobne ako on pravidelne kritizuje americký „imperializmus“. Nadštandardné vzťahy medzi Kaddáfím a Chávezom v uplynulých dňoch vyvolali podozrenie, že líbyjský vodca utiekol do Venezuely, tieto dohady sa však nakoniec nepotvrdili.
OBRAZOM: PROTESTY V LÍBYI
Situácia v Líbyi si žiada mimoriadny summit EÚ
Britský premiér David Cameron a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v pondelok vyzvali na usporiadanie mimoriadneho summitu Európskej únie, ktorého predmetom bude ďalší postup voči režimu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Ako uviedla vo svojom vyhlásení Cameronova kancelária, lídri sa počas telefonického rozhovoru zhodli, že medzinárodná odozva na krízu v Líbyi bola pohotová a primeraná. Dôležité zmeny v „prístupe EÚ k tomuto regiónu“ si však podľa nich vyžadujú skoré zasadnutie Európskej rady, aby mohla „zvážiť ďalšie kroky EÚ ohľadom Líbye.“
Cameron a Sarkozy sa tiež dohodli, že britskí a francúzski experti by mali spoločne hľadať možnosti zvýšenia nátlaku na Kaddáfího režim, ktorého konanie považujú za „totálne neprijateľné“.
Zhodu na potrebe mimoriadneho zasadnutia lídrov členských krajín EÚ potvrdila aj Sarkozyho kancelária, podľa ktorej Cameron a Sarkozy plánujú v tejto veci osloviť stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya.
Cameron počas pondelňajšieho vystúpenia na pôde britského parlamentu vyhlásil, že Londýn a jeho spojenci plánujú vyhlásenia bezletovej zóny v líbyjskom vzdušnom priestore, aby zabránili „ďalším otrasným krokom“ Kaddáfího proti svojim odporcom. „Nesmieme tolerovať tento režim, ktorý používa vojenskú silu proti svojmu vlastnému ľudu,“ povedal Cameron. Britský premiér pritom priznal, že vyhlásenie bezletovej zóny nad krajinou veľkosti Líbye nebude ľahké a vyžiada si „značný objem vojenských prostriedkov“.
Krajiny Európskej únie sa na zavedení sankcií voči Líbyi dohodli už v piatok. Opatrenia by mali zahŕňať zbrojné embargo ako aj obmedzenie cestovania a zmrazenie majetku líbyjských predstaviteľov. Podobné sankcie cez víkend schválila aj Bezpečnostná rada OSN.
