Cesta taxíkom z letiska do hotela bola ako vystrihnutá z románov A. C. Doyla o Sherlockovi Holmesovi. Zelené, dažďom premáčané pastviny, na ktorých sa pásli ovce, tehlové domy obohnané kamennými plotmi, chvíľku slnečno, potom zasa oblaky a prehánky, ale každých niekoľko míľ bola smerová tabuľa na nejaké golfové ihrisko. Môj kamarát žijúci v Škótsku poznamenal: „Stačí si tu vybrať pastvinu, pokosiť trávu a golfové ihrisko je na svete.“ Netreba nič upravovať, reliéf už vymodelovala sama príroda. Akoby táto časť Zeme bola predurčená na golf.
Pokoj na oddych
Hotel Gleneagles a jeho okolie sú skutočne pôsobivé. Všade čisto, pokoj, poriadok, príjemný personál a veľa hostí, ktorí si sem prišli oddýchnuť. Človek má pocit, akoby sa dostal na planétu pokoja. Všetko okrem počasia bolo zariadené, aby tu mohol človek stráviť dovolenku alebo zopár dní oddychu bez toho, aby sa nudil. Môže si zahrať golf, zastrieľať na asfaltové holuby, previesť sa na koňoch alebo terénnych autách, rybárčiť alebo vyskúšať si lov s orlami alebo so psami. A po aktívne strávenom dni padnú vhod aj miestne kúpele a wellness, kde človek môže načerpať energiu, aby si večer vládal vychutnať miestne gastronomické špeciality alebo pravú škótsku whisky.
Rôznorodosť možností
Okrem troch golfových ihrísk spĺňajúcich parametre pre turnaje PGA (King’s Course, Queen´s Course a PGA Centenary Course) sa tu nachádza deväťjamková akadémia, čipovacie a patovacie ihrisko a rozľahlé tréningové plochy. Ryder Cup sa bude hrať len na ihrisku PGA Centenary, ktoré na tento turnaj pripravujú.
Golfové osvieženie
Druhý deň ráno ma zobudilo v tomto ročnom období typické škótske počasie. Nízke oblaky, mrholenie, ale aj kosačky, ktoré každý deň kosili všetky trávnaté plochy okolo hotela. Hoci šlo o IT konferenciu, na záver druhého dňa prezentácií vystúpil Sam Torrace, ktorý v rokoch 1970 až 1990 vyhral 21 turnajov kategórie PGA, deväťkrát reprezentoval európsky rydercupový tím a v roku 2002 bol dokonca jeho kapitánom, keď sa Európe podarilo na domácej pôde v Belfry zdolať Spojené štáty. Jeho rozprávanie bolo veľmi zaujímavé. Venoval sa hlavne Ryder Cupu, svojej profesionálnej kariére a nezabudol spomenúť ani svojho veľkého kamaráta a legendu svetového golfu Seveho Ballesterosa.
Emócie
V rozpise flajtov bolo moje meno uvedené na ihrisku Queen’s. Mrzelo ma, že som sa nedostal hrať na ihrisko Centenary, ale len do chvíle prvého odpalu. Na prvom odpalisku som pochopil, že reklama na webe neklamala a aj Queen´s Course, hoci má pre mužov len par 68, je skutočne skvostné ihrisko. K domčeku štartéra som sa musel dostaviť už 20 minút pred plánovaným hracím časom, požičal som si palice, od štartéra som dostal hráčsky balíček (loptičky, vidlička so značkovačom, tíčka, skórkartu s miestnymi pravidlami a berdie knižku) a išlo sa na vec. Vo flajte, okrem jedného kolegu zo Slovenska, boli aj dvaja Íri, ktorých hendikep sa nebezpečne blížil k jednociferným hodnotám. Ihrisko bolo po dvojdňovom výdatnom daždi neskutočne premočené a pomalé, ale hrateľné. Veľakrát sme museli loptičku na ferveji stavať kvôli tomu, že skončila v mláke, ale aj tak, hra sa lámala na grínoch a tie boli vo veľmi dobrom stave. Navzdory počasiu a kondícii ihriska štartoval jeden flajt za druhým.
Spoznanie linksu
Doteraz som nemal možnosť hrať golf na Britských ostrovoch. Až pri tejto príležitosti som pochopil, čo je to vlastne skutočný links. Veľakrát som ani nepostrehol, kedy som sa z ferveje dostal na grín. Približne päťdesiat metrov pred ním bola tráva kosená na výšku, ako sa na Slovensku kosia len jamkoviská. Z tejto vzdialenosti som si mohol zvoliť, či budem hrať patrom, čipovať alebo chcem zahrať vysoký pič. Ihrisko Queen’s bolo navrhnuté podobne ako St. Andrews. Prvá deviatka sa vzďaľovala od klubového domu, druhá sa k nemu vracala. Odpaliská sa nachádzali vždy v blízkosti predchádzajúceho grínu.
Etiketa a slušnosť
Spoluhráči z Írska nás vyučovali v plynulosti a rýchlosti hry. Na deväť jamiek sme mali stanovený čas dve hodiny a ten sme museli dodržiavať, aby sme nespomaľovali flajty za nami. Väčšina golfistov zo Slovenska by sa mohla prísť na Britské ostrovy naučiť niečo o plynulosti hry a o správaní sa na ihrisku. Keď som spoluhráčom povedal, že na komerčnom turnaji u nás hráč strávi hrou viac ako šesť hodín, nechceli mi veriť. U nich je pomalá hra prejavom maximálnej neslušnosti a neúcty k ostatným hráčom na ihrisku. Pomalí hráči sú okamžite maršalmi penalizovaní alebo vykázaní z ihriska. Podľa ich názoru by každý hráč mal hrať len na takom ihrisku a z takých odpalísk, ktoré sú adekvátne úrovni jeho hry.
Radosť z hry
Pred štartom som sa nestihol rozcvičiť, takže moja hra na prvých štyroch jamkách bola skôr tréningom s rozkolísanými výsledkami. Potom som si začal hru skutočne užívať. Dokonca sa mi niekoľko jamiek podarilo voči mojim írskym spoluhráčom vyhrať. Za dobrú ranu som bol vždy odmenený dobrou pozíciou loptičky pre ďalší úder. Stratu loptičky zapríčiňovali len rany do vody. Raf bol hustý, ale primerane vysoký a uberal len na presnosti a dĺžke rán. Stratiť v ňom loptu bolo takmer nemožné. Po štyroch hodinách hry a slušnom skóre nám padlo veľmi vhod posedenie pri krbe v moderne a vkusne zariadenom klubovom dome pri pohári pravého írskeho piva. V týchto končinách patrí posedenie v klubovni k bežnému štandardu, ktorý by sme si mohli osvojiť aj na Slovensku. Dobre zásobený bar, oheň v krbe, pohodlné sedenie, veľa hostí a priateľská atmosféra. To všetko len umocnilo zážitky z odohraného kola. Neviem, či sa mi ešte niekedy podarí do Gleneagles vrátiť, ale určite mi zostane dlho v pamäti, ako bohom predurčené miesto pre hru zvanú golf.
