BELEHRAD 26. mája (WEBNOVINY) – Srbský prezident Boris Tadič vo štvrtok na mimoriadnej tlačovej konferencii v Belehrade potvrdil, že srbská tajná služba chytila hľadaného vojnového zločinca Ratka Mladiča.
Srbskej tajnej službe sa vo štvrtok podarilo chytiť muža, ktorý sa nápadne podobal na hľadaného vojnového zločinca Ratka Mladiča. Informujú o tom s odvolaním sa na policajné zdroje srbské médiá.
Proces vydania zadržaného bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) by mal trvať maximálne sedem dní. Vo štvrtok to vyhlásil srbský prokurátor Bruno Vekarič. Dĺžka procesu podľa neho závisí od toho, či sa Mladič voči rozhodnutiu vydať ho do Haagu.
Podľa srbských zákonov musí Mladič najprv predstúpiť pred špeciálny súd pre vojnové zločiny. Potom absolvuje lekársku prehliadku. Následne mu vyšetrujúci sudca prečíta vznesené obvinenia a rozhodne, či zostane vo väzbe, kým špeciálny súd nerozhodne o jeho vydaní do Haagu. Voči rozhodnutiu súdu sa môže obvinený odvolať. Konečné rozhodnutie o vydaní musí podpísať minister spravodlivosti. Ak by súd rozhodol okamžite a Mladič sa neodvolal, v lietadle do Haagu by mohol byť už o niekoľko hodín.
Mladič sa nebránil
„Dnes (vo štvrtok) skoro ráno sme zatkli Ratka Mladiča,“ povedal prezident na tlačovej konferencii v srbskom Belehrade. „Proces vydávania je už spustený,“ dodal v narážke na otázku, či jeho vláda vyhovie prípadnej žiadosti ICTY o jeho vydanie do holandského Haagu. „Uzavreli sme jednu kapitolu, kapitolu našej histórie, čo nás… privádza o jeden krok bližšie k zmiereniu v celom regióne,“ dodal prezident.
Bosnianskosrbský generál Ratko Mladič sa nebránil zadržaniu a pri zatknutí s políciou spolupracoval.
Tvrdí to srbská rozhlasová stanica B92, podľa ktorej mal síce Mladič falošné meno, inak sa však nijako nemaskoval. Nemal fúzy ani bradu, no značne zostarol, uviedlo rádio.
Srbská Bezpečnostná informačná agentúra (BIA) ho zatkla v spolupráci s políciou v dedine Lazarevo neďaleko vojvodinského mesta Zrenjanin na severe Srbska, kde žil pod menom Milorad Komadič.
Obyvatelia Lazareva reportérom povedali, že nikoho menom Komadič v dedine nepoznali. Všimli si len, že ráno prišla polícia „do domu Mladiča„, ktorý je pravdepodobne príbuzným podozrivého vojnového zločinca. Na jeho stopu doviedlo bezpečnostné sily anonymné hlásenie od občana, ktorému sa zdal Komadič nápadne podobný na Mladiča.
B92 hovorilo s bezpečnostným expertom Zoranom Dragišičom, podľa ktorého srbské úrady už dlhšie vedeli, kde sa Mladič skrýva, no čakali na „vhodný politický moment na jeho zadržanie“. Mladič sa podľa neho už stal príliš veľkým problémom pre vládnu koalíciu, ktorá bola pod tlakom EÚ aj Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Dragišič je presvedčený, že tajná služba Mladiča sledovala a musela poznať miesto generálovho pobytu.
Ashtonová blahoželal k zatknutiu
Na Mladičovo zatknutie v dedinke Lazarevo neďaleko Belehradu už reagovala aj šéfka zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Catherine Ashtonová. Generál musí byť podľa nej vydaný do Haagu „okamžite“. Brusel pritom na Belehrad dlhodobo tlačil, aby urobil pre dolapenie najhľadanejšieho vojnového zločinca viac, inak sa musí rozlúčiť s ambíciami na vstup do európskej dvadsaťsedmičky.
Jeho dolapenie považuje za „dôležitý krok nielen pre samotné Srbsko, ale aj pre medzinárodnú spravodlivosť“. Brusel na Belehrad dlhodobo tlačil, aby urobil viac pre dolapenie najhľadanejšieho vojnového zločinca s tým, že inak sa musí rozlúčiť s ambíciami na vstup do EÚ. „Úplná spolupráca s ICTY zostáva prvoradou pre budúce členstvo Srbska v únii,“ vyhlásila Ashtonová, ktorá mala vo štvrtok navštíviť Belehrad, cestu však odložila.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen je presvedčený, že zatknutie Mladiča prispeje k mieru a stabilite v Európe, keďže práve Mladič zohral kľúčovú rolu v jednom z najčernejších momentov v jej histórii. „Skoro 16 rokov po jeho obvinení z genocídy a ďalších vojnových zločinov je tu konečne šanca na spravodlivosť,“ povedal šéf NATO.
Srbi po 15 rokoch zatkli generála Mladiča
Milorad Komadič alias Ratko Mladič
Mladič mal doklady na meno Milorad Komadič. Na jeho stopu doviedlo srbskú Bezpečnostnú informačnú agentúru (BIA) anonymné hlásenie od občana, ktorému sa zdal Komadič nápadne podobný na Mladiča.
„Má určité fyzické znaky ako Mladič. Momentálne analyzujeme jeho DNA,“ cituje B92 vyjadrenie predstaviteľa srbského ministerstva vnútra, ktorý si prial zostať v anonymite. Komadiča údajne zatkli vo štvrtok ráno v Belehrade a momentálne sa nachádza v budove tajnej služby BIA.
MZV SR: Zatknutie Mladiča zvyšuje dôveryhodnosť Srbska pred Haagom
Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV) privítalo informáciu o zatknutí bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča, ktorý pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) čelí obvineniu zo závažných vojnových zločinov. „Je to krok, ktorý zvyšuje dôveryhodnosť a kvalitu spolupráce srbských orgánov s haagskym trestným tribunálom v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN,“ vyhlásila slovenská diplomacia. Rezort zahraničia považuje zadržanie Ratka Mladiča za dôkaz jednoznačnej vôle Srbska nielen zavŕšiť spoluprácu s haagskym tribunálom, ale aj presadzovať hodnoty, na ktorých je postavená Európska únia.
Potrestanie páchateľov závažných vojnových zločinov na území bývalej Juhoslávie je podľa MZV politickým, právnym a etickým zadosťučinením pre ich obete, vyrovnávaním sa so zložitou minulosťou a podmienkou na ceste k zmiereniu v regióne západného Balkánu. Rezort zahraničia je presvedčený, že zadržanie Ratka Mladiča a jeho postavenie pred súdny tribunál je tiež dôležitým príspevkom k posilneniu medzinárodnej spravodlivosti a práva s tým, že žiadny zločin nezostane nepotrestaný.
Chceli ho vyhlásiť za mŕtveho
V máji 2010 sa pokúsila rodina Mladiča vyhlásiť bývalého srbského generála za mŕtveho. Miloš Saljič, právnik rodiny Mladičovcov a bývalý plukovník v juhoslovanskej armáde, vtedy povedal, že „požiadavka rodiny je založená na fakte, že generál bol veľmi chorý človek“.
„V roku 1996 dostal porážku, neskôr bral lieky na rozličné problémy tráviaceho traktu, takže teraz môže byť mŕtvy,“ doplnil právnik rodiny. Požiadavka sa stretla s veľkým pobúrením u rodín obetí masakry v Srebrenici a nakoniec nebola akceptovaná.
Profil generála Ratka Mladiča
Ratko Mladič sa narodil v roku 1943 v srbskej dedinke Božanoviči, ktorá dnes leží na území Bosny a Hercegoviny. Jej územie bolo v tom čase súčasťou fašistického chorvátskeho štátu, ktorý vznikol po invázii nemeckých nacistov a talianskych fašistov do Juhoslovanského kráľovstva v roku 1941. Mladič prišiel krátko po narodení, keď mal len dva roky, o svojho otca, šéfa vtedajšej bosnianskosrbskej armády a aktívneho partizána. Rozhodol sa vydať sa po jeho stopách a jeho voľba pri výbere strednej školy padla na vojenskú akadémiu.
Mladič pôsobil počas svojej kariéry v juhoslovanskej armáde vo viacerých kútoch multietnickej krajiny. Začínal v macedónskom Skopje, kde sa stal napriek najnižšiemu veku spomedzi členov jeho jednotky jej veliteľom. V armádnom rebríčku postupoval veľmi rýchlo – v 90. rokoch sa stal zástupcom šéfa vojenských jednotiek v nepokojnom Kosove a ešte v tom istom roku mu Juhoslovanská ľudová armáda (JNA) udelila hodnosť generála. V radoch oficiálnych juhoslovanských ozbrojených zložiek Mladič bojoval aj v chorvátskej vojne.
Rozhodujúce chvíle v jeho živote sa však odohrali až o rok neskôr, keď Bosnianska republika v roku 1992 vyhlásila nezávislosť od Juhoslávie. Mladičove jednotky následne rozhodli o blokáde Sarajeva, počas ktorej mesto úplne odstrihli od dopravy, dodávok vody aj elektriny. Obliehanie Sarajeva trvalo dlhé štyri roky, čo bolo najdlhšie obliehanie mesta v novodobej histórii.
Najtragickejšia udalosť v rámci bosnianskej vojny sa do dejín zapísala ako srebrenická masakra. V júli 1995 jednotky vedené Mladičom obkľúčili mesto Srebrenica, kde sa pred konfliktom prišlo ukryť 40 tisíc Bosniakov. Srbské jednotky zabili približne 8300 z nich, podľa niektorých zdrojov na Mladičov osobný príkaz.
Za tento zločin vydal ešte v tom istom roku na generála zatykač Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) pre obvinenia z genocídy a zločinov proti ľudskosti. Odvtedy bol na úteku až do chvíle, keď ho 26. mája chytili príslušníci srbskej tajnej služby.
Utiecť mu pomáhal šéf tajnej služby
Mladičovi mal pomáhať pri úteku aj bývalý šéf vojenskej tajnej služby Ac Tomič. Podľa niektorých indícií v prvej polovici tohto desaťročia skrývať Mladiča v armádnych zariadeniach v Srbsku. Tomič bol blízkym spolupracovníkom bývalého srbského prezidenta Vojislava Koštunicu, ktorý sa dostal k moci v roku 2000 po páde autoritárskeho exprezidenta Slobodana Miloševiča.
Na dolapenie vyzýval aj Obama
K dolapeniu Mladiča vyzýval okrem iných aj americký prezdient Barack Obama. Učinil tak v oficiálnom vyhlásení pri príležitosti 15. výročia masakry v bosnianskej Srebrenici. Spravodlivosť musí obsiahnuť všetky zločiny, ktoré sa udiali, a je potrebné potrestať tých, ktorí túto genocídu spáchali, povedal americký líder v posolstve určenom pozostalým obetí tragédie. V tomto záujme je potrebné zdvojnásobiť úsilie všetkých zúčastnených, dodal.
Zoznam obvinených vojnových zločincov
Ratko Mladič
Generál je obvinený zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy spáchaných počas konfliktu v Bosne. Pripisujú mu tiež osobný podiel na nariadení srebrenickej genocídy z roku 1995, pri ktorej prišlo o život 8000 bosnianskych mužov a chlapcov.
Radovan Karadžič
Bývalý líder bosnianskych Srbov je obvinený z podobných zločinov ako Mladič vrátane zodpovednosti za masakru v Srebrenici. Zatkli ho 21. júla 2008 v Srbsku a proces s ním sa oficiálne začal o niekoľko mesiacov neskôr v októbri 2009. Predpokladá sa, že bude trvať ešte niekoľko rokov.
Slobodan Miloševič
Bývalý juhoslovanský prezident bol obvinený zo zodpovednosti za rozpútanie balkánskych vojen z 90. rokov. Podozrievali ho z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Srbské úrady ho zatkli po tom, ako odstúpil z postu prezidenta, a následne ho v roku 2001 vydali do Haagu. Proces s ním sa začal vo februári 2002. Vinu sa mu už však nepodarilo dokázať, keďže v marci 2006 zomrel vo svojej haagskej cele na infarkt.
Biljana Plavšičová
Nahradila Karadžiča v kresle bosnianskosrbského prezidenta. Išlo o jedinú ženu, ktorú ICTY obvinil. Politička sa k obvineniam z politického prenasledovania priznala, za čo ju v roku 2003 odsúdili. V roku 2009 ju pustili na slobodu po tom, ako si odpykala dve tretiny z 11-ročného trestu.
Ante Gotovina
Vysoko postavený chorvátsky generál je obvinený z etnických čistiek v roku 1995, keď sa Chorváti pokúsili opäť dobyť stratené územia, ktoré získali Srbi. V decembri 2005 ho zatkli v Španielsku a následne ho vydali do Haagu. V apríli tohto roku ho odsúdili na 24 rokov väzenia. Rozsudok však ešte nie je právoplatný, keďže generál sa voči nemu odvolal.
Ramush Haradinaj
Bývalý kosovský premiér. Obvinený bol z vrážd, znásilnení a mučení srbského obyvateľstva, čoho sa mal dopustiť ako veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK). V marci 2005 sa sám vydal do Haagu. Všetkých obvinení ho zbavili v apríli 2008. Sudcovia žiadali obnovenie súdu s odôvodnením, že svedkovia v jeho procese boli zastrašovaní.
Goran Hadžič
Posledný významný hľadaný vojnový zločinec z čias juhoslovanských vojen. V polovici 90. rokov pôsobil ako politický vodca odštiepeneckých Srbov v Chorvátsku. Obvinený je z vrážd, mučení a deportácií nesrbského obyvateľstva.
