Keď je vonku mínus dvadsať, aj v hoteli z ľadu sa cítite útulne. Presne to si myslí Arnold Klingeis. Ľadové hotely sa nám spájajú skôr so Škandináviou či Kanadou. On jeden vybudoval v Rumunsku.
Sadnúť si v zasnežených horách vo výške viac ako dvetisíc metrov nad morom k ľadovému stolu, dať si drink z ľadového pohára, večeru z ľadového taniera a potom sa uložiť do postele z ľadu… Bŕŕŕ! Ľadové hotely napriek tomu ľudí lákajú. Väčšinu z nich stavajú v Škandinávii a v Kanade, ale studený nocľah vám ponúknu aj v Rumunsku.
Hotel postavili vo Fagarašských horách, kam sa dá cez zimu dostať iba lanovkou. To je niečo pre milovníkov chladu! Otužilejší návštevníci sa tam môžu aj zosobášiť. Hneď vedľa hotela totiž stojí ľadový kostol.
Každú zimu originál
Zlé jazyky hovoria, že v prvej sezóne, v zime 2005 – 2006, sa ľadový hotel roztopil ešte skôr, ako ho jeho tvorcovia stihli poriadne spropagovať. V skutočnosti boli problémy hlavne s úradmi. Hotel zatvorili a vyžadovali rôzne dodatočné povolenia. Byrokracii sa v Rumunsku medze naozaj nekladú.
Ďalšiu sezónu už bolo všetko v poriadku a v decembri vyrástol pri plese Balea nový ľadový hotel spolu s ľadovým kostolom. Ich životnosť je každý rok limitovaná príchodom jari. V apríli sa začnú topiť a začiatkom decembra, keď v horách nasneží a pleso Balea zamrzne, ich postavia nanovo.
Asfaltka je prejazdná len od júla do septembra. Zvyšok roka je pod snehom. Autom sa dostanete len k vodopádu Balea. Ďalej, k plesu, ľadovému hotelu a lyžiarskemu stredisku Balea Lac, sa dá len lanovkou.
Jej spodná stanica je pri hoteli Balea Cascades vo výške necelých 1 300 metrov nad morom. V ošumelej budove s rozheganými lavičkami predávajú zopár suvenírov a obsluha sa nám po rumunsky snaží vysvetliť, že kabínka sa pohne nahor, len ak sa nazbiera desať cestujúcich. Nakoniec predsa len ideme. Výhľad je impozantný. Pod nami rozoznávame zasneženú transfagarašskú asfaltku a dvoch freeride lyžiarov, ktorí sa snažia v hlbokom snehu dostať nadol.
Keď zamrzne pleso
Konečne lanovka s hrkotom zastaví v hornej stanici, vo výške 2 034 metrov nad morom. Čaká nás tam iba jeden skialpinista a jeden horský záchranár. Počasie nemáme príjemné, je zamračené, hmla a silný vietor. „Keď je vonku mínus dvadsať, aj v ľadovom hoteli sa cítite útulne,“ povedal na začiatku sezóny majiteľ a staviteľ hotela Arnold Klingeis.
A má pravdu. Vo vnútri je príjemne. Teplota kolíše medzi mínus dvoma a plus dvoma stupňami. Žiadne kúrenie nie je možné. Hostia sa tu zahrievajú hlavne zvnútra. Na odbyt vraj ide rumunská „pálinca“ zo sliviek.
Hotel každý rok stavia dvadsať až štyridsať robotníkov. Sochy z ľadu vyrezáva profesionálny sochár. Všetok stavebný materiál, teda sneh, ľad a vodu, dáva príroda. „Ľad berieme priamo z plesa Balea. Vyrezávame z neho veľké kvádre,“ vysvetľuje marketingová riaditeľka Adelina Grigoroiová. „Preto vždy musíme čakať, kým pleso zamrzne. Každá izba je originálna s vlastnou výzdobou. Celá táto sranda stojí približne desaťtisíc eur.
Vychladený drink
V hoteli z ľadu sedíme na ľadových stoličkách za ľadovými stolmi, na chvíľu sa rozvalíme na ľadovej pohovke, z baru vezmeme ľadový pohár. Za závesom je miestnosť, kde personál pripravuje ľadové taniere na večerné menu.
Ubytovanie je lacnejšie ako jedlo. Unikátny zážitok, za ktorý v iných ľadových hoteloch pýtajú aj niekoľko sto eur, tu stojí tridsaťšesť eur na osobu. „Hostia dostanú zvieracie kožušiny, deky a spacie vaky. Zatiaľ sa nikto nesťažoval na zimu,“ hovorí Adelina. Samozrejme, v hoteli z ľadu sa nechodí do postele v pyžame ani v nočnej košeli.
Najviac návštevníkov tu majú vraj z Rumunska. Tí však v hoteli obvykle neprespia. Len si ho prezrú za dvojeurový poplatok. Na nezvyčajný nocľah obvykle pricestujú hostia z Anglicka, zo Spojených Štátov alebo z Ázie.
Iba jedna sviečka
Vchádzame do maličkého ľadového kostola. Kapacitu má vraj až šesťdesiat ľudí. Ale nesmie v ňom horieť viac ako jedna sviečka, aby sa nezačal roztápať. Zdobia ho reliéfy Krista na kríži a Poslednej večere, a dokonca aj živé kvety.
Okrem sobášov či krstov sem kňazi príležitostne prichádzajú lanovkou odslúžiť omšu. Arnold Klingeis tvrdí, že jeho kostol je jediný ekumenický chrám v Rumunsku. Teda aspoň pre katolíkov a protestantov. „Ľadový kostol je skvelá myšlienka,“ tvrdí evanjelický pastor Kurt Boltres. Jeho kolega od pravoslávnych má však na vec iný názor. „Nemôžeme akceptovať kostol, ktorý sa roztopí,“ povedal transylvánsky metropolita Laurentiu Streza.
