Haiti, Čile, Taiwan či pomerne nedávno aj Turecko a Sýria – všetky tieto štáty a mnohé ďalšie krajiny zažili v posledných desaťročiach ničivé zemetrasenia, ktoré si vyžiadali obrovské materiálne škody i ľudské obete. Hoci seizmológovia dnes disponujú modernými prístrojmi, ktoré im umožňujú zmeny v zemskej kôre aspoň sčasti predvídať, úplne spoľahlivé metódy predpovede katastrof stále neexistujú. Mnohí sa preto pýtajú, či by náhodou zvieratá, ktoré majú mimoriadne vyvinuté zmysly, nedokázali tieto prírodné pohromy „ohlásiť“ ešte presnejšie než sofistikované prístroje.
Historické dôkazy o zvieracej predtuche
Zvieratá už v priebehu dejín opakovane presvedčili, že v určitých situáciách dokážu reagovať na blížiacu sa katastrofu oveľa skôr ako ľudia. Prvé písomné záznamy o tomto jave siahajú až do roku 373 pred n. l., kedy staroveké grécke mesto Helike zasiahlo silné zemetrasenie. Vtedy si miestni obyvatelia všimli, že potkany, hady a psy začali v podivnom zhone hromadne opúšťať svoje útočiská, akoby vycítili nastávajúcu skazu. Mnohým sa môže zdať neuveriteľné, že by napríklad pes dokázal zaregistrovať pohyby tektonických dosiek hlboko pod zemou. Avšak výskumy naznačujú, že psy majú extrémne jemný sluch – až osemkrát citlivejší než človek – vďaka čomu dokážu zachytiť aj veľmi slabé vibrácie či zvuky, ktoré vznikajú pri podzemných otrasoch.
Vtáky a ich chaotické správanie
Nielen psy alebo iné štvornohé zvieratá však môžu reagovať na hroziacu prírodnú katastrofu. Zaujímavým príkladom je správanie vtákov. Na sociálnych sieťach sa nedávno objavilo video zachytávajúce zmätené poletovanie a hlasné volanie (krákanie) vtákov, ku ktorému došlo len krátko pred ničivými otrasmi v Turecku a Sýrii. Mnoho ľudí verí, že práve takto vtáky varovali pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Zábery môžete vidieť na nasledujúcom odkaze:
https://x.com/OsintTV/status/1622590458353393665
Podľa vedcov môžu byť náhle zmeny správania vtákov dôsledkom ich schopnosti vnímať drobné elektromagnetické odchýlky či vibračné signály, ku ktorým dochádza ešte pred prvými citeľnými otrasmi. Vtáky zrazu pôsobia dezorientovane, môžu chaoticky lietať sem a tam, prípadne vydávať poplašné zvuky, ktorými sa akoby snažia varovať aj svoje okolie.
Najväčší náskok majú hady
Zemské zmeny a posuny síce dokážu vycítiť takmer všetky živočíchy – od bežných domácich maznáčikov, terarijných spoločníkov až po voľne žijúcu divú zver, ako sú slony, byvoly či antilopy. Vedci sa však zhodujú, že spomedzi všetkých zvieracích druhov sú najcitlivejšie práve hady. Podľa viacerých štúdií tieto plazy dokážu zaznamenať hroziacu katastrofu až 120 hodín predtým, než sa objavia prvé silnejšie otrasy. Dôvodom je, že hady sa pohybujú prevažne priamo na zemi a celým svojím telom cítia aj tie najnepatrnejšie vibrácie. Vďaka tomu majú niekedy až päťdňový „náskok“ pred udalosťou, ktorá ešte len príde.
10 zaujímavostí o mačkách:
Vedeli ste, že mačky snívajú podobným spôsobom ako ľudia a že im úplne chýbajú kľúčne kosti? Tieto fascinujúce tvory sú dôkazom, že zvieratá skrývajú množstvo prekvapivých tajomstiev, o ktorých mnohí majitelia netušia.
Zvláštne správanie plazov a včasná evakuácia
Mimoriadne výrazná schopnosť hadov predvídať zemetrasenie zachránila v minulosti aj státisíce životov. V roku 1975 sa totiž pri meste Haicheng v severozápadnej Číne odohrala zdanlivo nevysvetliteľná situácia: napriek veľmi nízkym teplotám začali z pôdy masovo vyliezať nielen hady, ale aj iné menšie živočíchy. Už predtým pritom geológovia a seizmológovia upozorňovali na podozrenie, že v danej oblasti môže dôjsť k ničivému zemetraseniu. Výstražné znaky zo strany zvierat presvedčili miestne úrady k nariadeniu evakuácie, ktorá sa ukázala ako kľúčová pre záchranu obyvateľstva. O niekoľko dní neskôr zemetrasenie naozaj prišlo a mesto Haicheng takmer úplne zničilo.
Podobný scenár sa odohral aj v roku 1966 v Kalifornii, keď sa v mestečku Parkfield zrazu objavili stovky chrestýšov. Tieto hady sa vzápätí húfne snažili uniknúť z oblasti, kde už onedlho došlo k silným otrasom. Aj takáto atypická migrácia plazov môže byť jasným znakom toho, že sa pod zemským povrchom niečo deje.
Fóbie slávnych osobností:
- Princ Harry trpí strachom z veľkých davov a verejných priestorov.
- Leonardo DiCaprio údajne neznáša žuvačky.
- Orlando Bloom sa bojí prasiatok.
Aj medzi celebritami nájdeme rôzne netradičné fóbie, čo len dokazuje, že aj ľudia na výslní môžu mať obyčajné obavy či panické strachy.
Prežiť chcú aj dážďovky
Prekvapivo nie sú pred hroziacou katastrofou v strehu iba plazy či väčšie druhy živočíchov. Už filozof Immanuel Kant spozoroval, že tesne pred zemetrasením v Portugalsku v roku 1755 sa dážďovky vo veľkom začali vynárať z pôdy, akoby sa snažili zachrániť pred nebezpečenstvom. Tento jav je dôkazom, že aj najdrobnejšie organizmy vrátane hmyzu či kôrovcov reagujú na zmeny v prostredí spôsobom, ktorý ľudské prístroje nedokážu vždy zachytiť.
Gruzínsko: Víno, folklór, architektúra a chaczapuri. Svet, ktorý sa oplatí zažiť
(Tento kúsok informácie je pripomienkou, že popri úvahách o prírodných katastrofách a správaní zvierat netreba zabúdať ani na krásy kultúrne bohatých krajín, akou je napríklad Gruzínsko. Okrem jedinečných chutí vína a tradičného jedla chaczapuri tu môžete zažiť unikátnu kombináciu starobylých stavieb, nádhernej prírody a podmanivých folklórnych tradícií.)
Nemožno sa na sto percent spoliehať na zvieratá
Napriek pôsobivým historickým prípadom zostáva zvieracie správanie natoľko nevyspytateľné, že nie je vhodné používať ho ako jediný a úplne spoľahlivý prostriedok na predpoveď prírodných katastrof. Je možné, že mnoho varovných signálov z prírody len prehliadame – naše civilizačné návyky a moderný životný štýl nás totiž do značnej miery vzdialili od inštinktívneho vnímania prostredia, ktoré kedysi u ľudí mohlo byť silnejšie.
Otázkou zostáva, či by sme sa nemali opäť naučiť detailnejšie sledovať prírodu a reagovať na jej tiché výstrahy. Súčasná veda síce napreduje, no práve kombinácia vedeckých metód a schopností niektorých druhov zvierat môže byť v budúcnosti jedným z kľúčových prvkov pri zlepšovaní obrany pred zemetraseniami a inými prírodnými katastrofami. Ak budeme mať otvorené oči (a uši) nielen pre merania našich prístrojov, ale aj pre reč zvierat, môže to výrazne pomôcť pri ochrane životov i majetku.
