Čučoriedky patria medzi najobľúbenejšie druhy drobného ovocia. Ich sladká chuť a obsah vitamínov z nich robia stálicu záhrad aj ovocných sadov. V posledných rokoch sa však čoraz viac pozornosti venuje inému ovocnému kríku – zemolezu kamčatskému, ktorý mnohí poznajú aj pod názvom haskap. Jeho popularita rastie najmä preto, že prináša úrodu veľmi skoro a zároveň ponúka zaujímavé výživové vlastnosti.
Úrodu prináša medzi prvými
Jednou z najväčších predností zemolezu kamčatského je skoré dozrievanie plodov. V závislosti od odrody a počasia sa prvé bobule zbierajú už na prelome mája a júna, teda často skôr, než dozrejú jahody či čučoriedky.
Pre záhradkárov je to vítaná výhoda, pretože sezóna čerstvého ovocia sa začína podstatne skôr. Krík navyše veľmi dobre znáša nízke teploty a bez problémov prežíva aj silné zimné mrazy. Vďaka tomu sa dá pestovať vo väčšine oblastí Slovenska.
Na rozdiel od kanadských čučoriedok nepotrebuje výrazne kyslú pôdu. Najlepšie sa mu darí v priepustnej a primerane vlhkej pôde, no pestovanie je vo všeobecnosti jednoduchšie ako pri mnohých iných druhoch drobného ovocia.
Aby rastliny prinášali bohatšiu úrodu, odporúča sa vysadiť vedľa seba dve alebo viac rôznych odrôd. Krížové opelenie totiž zvyčajne zvyšuje množstvo plodov.
Ako chutí haskap?
Plody zemolezu majú tmavomodrú až fialovú farbu a pokrýva ich jemný voskový povlak. Tvarom pripomínajú podlhovasté bobule.
Ich chuť býva výraznejšia než pri klasických čučoriedkach. V závislosti od odrody môže byť sladkokyslá, osviežujúca a mierne pripomínať kombináciu čučoriedok, čiernych ríbezlí a malín. Niektoré odrody sú sladšie, iné majú výraznejšiu kyselkavú chuť.
Práve táto charakteristická chuť robí z haskapu zaujímavú surovinu na rôzne kulinárske využitie.
Čím je zemolez zaujímavý z nutričného hľadiska?
O zemoleze kamčatskom sa často hovorí ako o „superovocí“. Toto označenie však nie je vedeckým pojmom, ale skôr marketingovým výrazom používaným pri potravinách s vysokým obsahom biologicky aktívnych látok.
Plody obsahujú vitamín C, vlákninu a rôzne skupiny polyfenolov vrátane antokyánov. Práve antokyány sú prirodzené rastlinné pigmenty, ktoré dávajú plodom ich typické tmavomodré až fialové sfarbenie.
Výskumy ukazujú, že zemolez patrí medzi ovocie s vysokým obsahom antokyánov. Ich množstvo sa však môže výrazne líšiť podľa odrody, klimatických podmienok, spôsobu pestovania aj stupňa zrelosti plodov.
Hoci sa tieto látky skúmajú pre ich možné priaznivé účinky na ľudský organizmus, samotný zemolez nemožno považovať za liek ani prostriedok na prevenciu či liečbu konkrétnych ochorení. Môže byť však súčasťou pestrej a vyváženej stravy.
Využitie v kuchyni je veľmi široké
Vďaka výraznej chuti nachádza haskap uplatnenie v mnohých receptoch. Výborne sa hodí na prípravu džemov, lekvárov, sirupov, domácich štiav či smoothie nápojov.
Obľúbený je aj pri pečení. Môže sa pridávať do koláčov, muffinov, bublanín alebo domácich zmrzlín. Jeho intenzívna farba dodáva dezertom atraktívny vzhľad a chuť zostáva výrazná aj po tepelnej úprave.
Ak sa vám zdá príliš kyslý, môžete ho kombinovať so sladším ovocím, napríklad s jahodami alebo malinami.
Hodí sa aj k slaným jedlám
Menej známe, no veľmi zaujímavé je využitie zemolezu v slanej kuchyni. Z plodov možno pripraviť ovocné omáčky alebo čatní, ktoré sa podávajú k pečenému mäsu, zverine či syrom.
Jeho svieža kyselkavosť dokáže podobne ako ríbezle príjemne vyvážiť výraznejšie a mastnejšie jedlá.
Ako plody uchovať čo najdlhšie?
Čerstvé plody sú pomerne jemné a po zbere nevydržia dlho skladované. Najlepšie je skonzumovať ich čo najskôr alebo ich spracovať.
Veľmi vhodným spôsobom uchovania je mrazenie. Po rozmrazení sa dajú využiť do kaší, jogurtov, smoothie alebo pri pečení. Mrazenie zároveň umožňuje vychutnávať si úrodu aj dlho po skončení sezóny.
Zemolez kamčatský tak predstavuje zaujímavú alternatívu k tradičným druhom drobného ovocia. Vyniká skorým dozrievaním, jednoduchým pestovaním a širokými možnosťami využitia v kuchyni. Aj preto si postupne nachádza miesto v čoraz väčšom počte slovenských záhrad.
