Príbeh amerického výskumníka pôsobí ako námet na dobrodružný film. Podarilo sa mu nájsť jeden z najslávnejších vrakov v dejinách Spojených štátov a vyzdvihnúť z neho zlato za desiatky miliónov dolárov. Namiesto bezstarostného života ho však čakali nekonečné súdne spory, útek pred spravodlivosťou a napokon takmer jedenásť rokov za mrežami. Príčinou bola aj záhada približne 500 zlatých mincí, ktoré sa dodnes nenašli.
Parník známy ako „Loď zlata“ sa potopil v Atlantickom oceáne v septembri 1857. Na palube viezol stovky ľudí a približne 13,6 tony zlata pochádzajúceho najmä z obdobia kalifornskej zlatej horúčky.
Cenný náklad smeroval do New Yorku, kam sa však nikdy nedostal.
Reportáž o jeho prepustení si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
Loď zasiahol silný hurikán
Parník vyplával 3. septembra 1857 z územia dnešnej Panamy a zamieril do New Yorku. Na palube sa nachádzalo 477 cestujúcich a 101 členov posádky.
Počas plavby loď zastihol silný hurikán. Voda prenikla do jej útrob a posádka napriek úsiliu nedokázala parník zachrániť. Loď sa 12. septembra 1857 potopila približne 260 kilometrov od pobrežia amerického štátu Južná Karolína.
Z 578 ľudí na palube zahynulo 425. Časť cestujúcich sa pred katastrofou podarilo presunúť na iné plavidlo, ďalších zachránili až po potopení lode.
Spolu s vrakom kleslo ku dnu aj približne 30-tisíc libier zlata, čo predstavuje asi 13,6 tony. Jeho strata prišla v mimoriadne citlivom období, keď už Spojené štáty zasiahla finančná panika.
Potopenie parníka síce nebolo jedinou ani hlavnou príčinou hospodárskej krízy v roku 1857, strata očakávanej zásielky zlata však situáciu ešte zhoršila. Americké banky totiž s týmto nákladom počítali.
Vrak zostal stratený vyše 130 rokov
Presná poloha lode zostávala celé desaťročia neznáma. Zmeniť sa to podarilo až americkému výskumníkovi a inžinierovi.
Na rozdiel od romantickej predstavy osamelého lovca pokladov nepracoval sám. Vytvoril tím odborníkov, získal finančnú podporu približne 160 investorov a využil moderné metódy podmorského prieskumu.
Výskumníci študovali historické lodné záznamy, správy o počasí, svedectvá ľudí, ktorí katastrofu prežili, aj predpokladaný pohyb poškodenej lode počas hurikánu. Po dlhom pátraní sa im v roku 1988 podarilo vrak nájsť.
Loď ležala v Atlantickom oceáne v hĺbke približne 2 100 metrov. Od jej potopenia vtedy uplynulo 131 rokov.
Takáto hĺbka vylučovala bežnú prácu potápačov. Výskumný tím preto používal diaľkovo ovládané podmorské zariadenia schopné pracovať pod obrovským tlakom. Pomocou nich dokázal vyhľadávať, zaznamenávať a vyzdvihovať predmety z morského dna.
Medzi troskami ležali tehly, mince aj šperky
Zábery z podmorského prieskumu ukázali zvyšky lode a množstvo cenných predmetov. Medzi troskami sa nachádzali zlaté tehly, mince, zlatý prach aj osobné veci cestujúcich.
Expedícia postupne vyzdvihla časť pokladu, ktorá sa neskôr predala za približne 50 miliónov dolárov. V tom čase to predstavovalo sumu presahujúcu miliardu českých korún. Dnešnú hodnotu všetkých predmetov nemožno presne určiť, pretože závisí od ceny zlata, zachovanosti nálezov aj ich zberateľskej a historickej vzácnosti.
Objaviteľ vraku sa stal známou osobnosťou. Médiá ho predstavovali ako úspešného výskumníka a vizionára, ktorý posunul hranice hlbokomorského prieskumu. Jeho technický úspech bol nepochybný.
Sláva však netrvala dlho.
Investori žiadali svoj podiel
Expedíciu financovali desiatky investorov, ktorí očakávali podiel z výnosov. Neskôr tvrdili, že z predaja zlata nedostali peniaze, na ktoré mali podľa dohôd nárok.
Výskumník naopak uvádzal, že veľká časť získaných prostriedkov sa použila na splatenie bankových úverov, náklady spojené s expedíciou a na právne výdavky. Nasledovali dlhoročné súdne spory, počas ktorých sa veritelia snažili zistiť, čo sa stalo s peniazmi a časťou vyzdvihnutého zlata.
V roku 2012 sa výskumník nedostavil na nariadené súdne pojednávanie. Úrady po ňom následne vyhlásili pátranie.
Niekoľko rokov sa skrýval spolu so svojou dlhoročnou partnerkou. Dvojica používala falošné mená, platila prevažne v hotovosti a snažila sa obmedziť používanie technológií, pomocou ktorých by ju mohli vypátrať.
Federálni agenti hľadaného muža zatkli v januári 2015 v hoteli na Floride. V jeho izbe našli hotovosť, mobilné telefóny a dokumenty vystavené na iné mená.
Záhadou zostalo približne 500 mincí
Po zadržaní sa hlavnou témou prípadu stalo približne 500 zlatých mincí pochádzajúcich z vraku. V súdnych dokumentoch sa ich vtedajšia hodnota uvádzala na úrovni približne 2,5 milióna dolárov.
Ich súčasná cena nie je známa. Historické mince môžu mať vyššiu zberateľskú hodnotu, než zodpovedá samotnému množstvu zlata, bez odborného ocenenia však nemožno tvrdiť, že dnes majú hodnotu desiatok či stoviek miliónov eur.
V roku 2015 priznal vinu v súvislosti s tým, že sa nedostavil pred súd. Súčasťou dohody bola aj jeho povinnosť odpovedať na otázky týkajúce sa chýbajúcich mincí.
Tvrdil, že mince boli odovzdané trustu v Belize. Zároveň sa odvolával na problémy s krátkodobou pamäťou a uvádzal, že si nepamätá podrobnosti, ktoré by umožnili zlato vypátrať.
Súd jeho vysvetlenie nepovažoval za dostatočné.
Za odmietanie spolupráce ho nechali vo väzení
V decembri 2015 bol uväznený za občianske pohŕdanie súdom. Takéto väznenie má človeka prinútiť, aby splnil súdny príkaz. Formálne teda nešlo o klasický trest za to, že ukryl zlato, ale o donucovací prostriedok, ktorého cieľom bolo získať požadované informácie.
Za každý deň, počas ktorého neposkytol súdu uspokojivé odpovede, mu pribúdala pokuta tisíc dolárov. Jej celková výška sa postupne vyšplhala na niekoľko miliónov dolárov.
Federálne právo za určitých okolností obmedzuje väznenie za pohŕdanie súdom na 18 mesiacov. Objaviteľ vraku však zostal za mrežami podstatne dlhšie. Odvolací súd v roku 2019 rozhodol, že tento limit sa na jeho prípad nevzťahuje, pretože odpovedanie na otázky o minciach bolo súčasťou dohody so súdom.
Prípad vyvolal v USA rozsiahlu diskusiu. Jedna strana tvrdila, že väzenie mohol opustiť, keby poskytol informácie potrebné na nájdenie mincí. Jeho obhajcovia zasa namietali, že po mnohých rokoch už väznenie neplní donucovací účel a zmenilo sa na neprimerane dlhý trest.
Súd napokon ukončil jeho občianske väznenie
Vo februári 2025 federálny súd dospel k záveru, že ďalšie väznenie už pravdepodobne neprinesie požadovanú spoluprácu. Ukončil preto jeho zadržiavanie za občianske pohŕdanie súdom.
Muž však neodišiel okamžite na slobodu. Začal si odpykávať samostatný dvojročný trest súvisiaci s trestným pohŕdaním súdom a porušením podmienok dohody, ktorý bol dovtedy odložený.
To znamená, že nebol celý čas väznený iba preto, že odmietal prezradiť polohu zlata. Väčšinu obdobia síce tvorilo väznenie za občianske pohŕdanie súdom, záverečná časť však súvisela aj so samostatným trestom.
Na slobodu sa dostal v marci 2026
Amerického výskumníka prepustili z federálneho väzenia 4. marca 2026. V tom čase mal 73 rokov. Od svojho zatknutia v januári 2015 tak strávil za mrežami takmer jedenásť rokov.
Po prepustení neposkytol podrobnejšie informácie o svojich plánoch. Nie je známe, že by pripravoval ďalšiu expedíciu alebo sa plánoval vrátiť k vyhľadávaniu vrakov.
Nikto nepreukázal, že zlato osobne ukryl
V zahraničných médiách sa často objavovalo tvrdenie, že muž odmietal prezradiť, kam zlato ukryl. Takéto zjednodušenie však nie je úplne presné.
Verejne dostupné informácie nepotvrdzujú, že mince osobne ukryl na tajnom mieste. Je doložené iba to, že sa ich nepodarilo nájsť a výskumník neposkytol súdu informácie, ktoré by k nim viedli. Sám tvrdil, že ich odovzdal trustu v Belize, svoje vyjadrenie však nepodložil dostatočnými podrobnosťami.
Rovnako nie je možné s istotou povedať, či skutočne nepozná ich polohu, či si ju nepamätá alebo ju iba odmietol prezradiť.
Poklad, ktorý priniesol viac problémov než radosti
Objavenie legendárnej „Lode zlata“ patrí medzi najvýznamnejšie úspechy moderného hlbokomorského prieskumu. Výskumný tím našiel vrak v hĺbke viac než dvoch kilometrov a vyzdvihol časť zlata, ktoré ležalo na dne Atlantiku vyše 130 rokov.
Samotnému objaviteľovi však tento úspech nepriniesol pokojný život. Nasledovali desaťročia sporov s investormi, roky ukrývania pred úradmi a napokon takmer jedenásť rokov vo väzení.
Americký výskumník je dnes na slobode, no hlavná záhada celého prípadu zostáva nevyriešená. Približne 500 zlatých mincí sa stále nenašlo a verejnosť nevie, či ešte existujú, kto ich má ani kde by mohli byť uložené. Isté je iba to, že rozprávkový poklad sa pre jeho objaviteľa zmenil na zdroj problémov, ktoré ho sprevádzali podstatnú časť života.
