Klasické zemiaky patria medzi najobľúbenejšie prílohy v strednej Európe už niekoľko storočí. V posledných rokoch im však začali konkurovať bataty, známe aj ako sladké zemiaky. Mnohí ich považujú za zdravšiu alternatívu, iní zostávajú verní tradičným zemiakom. Pravda je však o niečo zložitejšia. Obe plodiny majú svoje výhody a nedá sa jednoznačne povedať, že jedna je vo všetkom lepšia než druhá.
Rozdiely sa týkajú chuti, výživových hodnôt, pestovania aj spôsobu prípravy.
Bataty nie sú moderný výmysel
Hoci sa môže zdať, že bataty sú novodobý trend, v skutočnosti ich Európania poznajú veľmi dlho. Do Európy sa dostali zo Strednej a Južnej Ameriky už v 16. storočí zásluhou španielskych moreplavcov. Klasické zemiaky sa však v našich podmienkach rozšírili úspešnejšie, pretože lepšie znášali chladnejšie podnebie.
Bataty sú totiž výrazne teplomilnejšie. Preto sa vo väčšom začali pestovať až v období, keď sa zlepšili možnosti dovozu a neskôr aj podmienky pestovania.
Dnes už nie sú raritou. Nájdeme ich v supermarketoch, na farmárskych trhoch a čoraz častejšie aj v domácich záhradách.
Batat nie je príbuzný klasického zemiaka
Napriek podobnému vzhľadu nejde o rovnakú rastlinu.
- klasický zemiak patrí do čeľade ľuľkovitých
- batat patrí do čeľade pupencovitých
Botanicky teda nejde o blízkych príbuzných. Spája ich hlavne to, že obe rastliny vytvárajú podzemné zásobné hľuzy.
Výživové hodnoty: každá plodina má svoje silné stránky
Pri porovnávaní výživových hodnôt je dôležité vedieť, že výsledky sa môžu líšiť podľa odrody aj spôsobu prípravy. Vo všeobecnosti však platí:
Klasické varené zemiaky (100 g)
- približne 70 až 80 kcal
- menej prirodzených cukrov
- viac vitamínu C
- vysoký obsah draslíka
- nižší obsah vlákniny
Varené bataty (100 g)
- približne 85 až 95 kcal
- viac prirodzených cukrov
- viac vlákniny
- vysoký obsah beta-karoténu
- vyšší obsah antioxidantov
Bataty sú prirodzene sladšie, pretože obsahujú viac jednoduchých cukrov. Vďaka beta-karoténu majú často oranžovú farbu.
Naopak klasické zemiaky obsahujú viac vitamínu C, hoci jeho množstvo sa výrazne znižuje dlhým skladovaním a tepelnou úpravou.
Glykemický index závisí od spôsobu prípravy
Často sa uvádza, že bataty majú nižší glykemický index než zemiaky. Vo všeobecnosti to môže byť pravda, ale nie vždy.
Veľmi záleží na tom:
- či sú varené alebo pečené
- ako dlho sa pripravujú
- či sa konzumujú teplé alebo vychladené
- aká konkrétna odroda bola použitá
Napríklad varené bataty môžu mať nižší glykemický index než pečené zemiaky, no niektoré pečené bataty môžu mať glykemický index podobne vysoký ako klasické zemiaky.
Preto sa nedá jednoducho povedať, že bataty sú automaticky lepšie pre každého diabetika alebo pri každom redukčnom jedálničku.
O zdraviu rozhoduje najmä kuchynská úprava
Tu robí veľa ľudí zásadnú chybu.
Samotná surovina ešte neurčuje, či bude výsledné jedlo zdravé. Rozhodujúce je najmä to, ako ju pripravíte.
- varenie v pare alebo vo vode zachová viac živín
- pečenie s malým množstvom tuku môže byť vhodnou voľbou
- vyprážanie výrazne zvyšuje kalorickú hodnotu
To platí rovnako pre zemiaky aj bataty
Batatové hranolčeky z fritézy preto automaticky nie sú zdravšie než obyčajné pečené zemiaky.
Šupka obsahuje množstvo cenných látok
Pri oboch plodinách sa veľká časť vlákniny a niektorých živín nachádza tesne pod šupkou. Ak sú hľuzy kvalitné a dobre umyté, je vhodné pripravovať ich aj so šupkou.
Samozrejme, poškodené alebo zelené časti zemiakov treba odstrániť.
Vychladené zemiaky môžu byť prospešné pre črevá
Po ochladení varených zemiakov sa časť škrobu zmení na takzvaný rezistentný škrob. Ten funguje podobne ako prebiotická vláknina a slúži ako potrava pre prospešné črevné baktérie.
Podobný proces prebieha aj pri ryži či cestovinách.
To však neznamená, že zemiakový šalát s veľkým množstvom majonézy je automaticky zdravé jedlo. Opäť záleží na celkovom zložení pokrmu.
Pestovanie: tu majú klasické zemiaky stále výhodu
V našich klimatických podmienkach sú klasické zemiaky stále jednoduchšie na pestovanie.
- lepšie znášajú chlad
- zvládnu aj mierne jarné ochladenie
- nepotrebujú tak dlhé obdobie tepla
Bataty sú náročnejšie:
- potrebujú veľa slnka
- vyžadujú teplú pôdu
- neznášajú mrazy
- potrebujú dlhšie vegetačné obdobie
Najlepšie sa im darí v teplejších oblastiach alebo vo vyvýšených záhonoch, kde sa pôda rýchlejšie prehrieva.
Bataty možno pestovať aj v nádobách
Dobrou správou je, že bataty sa dajú pestovať aj vo väčších kvetináčoch či truhlíkoch.
Dôležité je:
- dostatočne hlboká nádoba
- priepustný substrát
- pravidelná zálievka
- slnečné stanovište
Výnos však býva veľmi rozdielny. Niekedy rastlina vytvorí len niekoľko menších hľúz, inokedy môže byť úroda výrazne lepšia. Záleží od počasia, starostlivosti aj odrody.
Ako si pripraviť vlastné sadenice?
Bataty sa často pestujú z výhonkov, ktoré vyrastú z hľuzy.
Postup je jednoduchý:
- Hľuzu čiastočne ponorte do vody.
- Umiestnite ju na teplé a svetlé miesto.
- Po niekoľkých týždňoch začnú vyrastať výhonky.
- Tie sa následne oddelia a nechajú zakoreniť.
Treba však rátať s tým, že niektoré obchodné hľuzy môžu klíčiť pomalšie, pretože bývajú ošetrené proti predčasnému klíčeniu.
Skladovanie je pri oboch plodinách rozdielne
Klasické zemiaky preferujú chladnejšie a tmavé prostredie, ideálne okolo 4 až 8 °C.
Bataty naopak nemajú rady prílišný chlad. Pri nízkych teplotách sa môže zhoršiť ich chuť aj konzistencia. Najlepšie sa skladujú približne pri 12 až 16 °C.
Po zbere je vhodné nechať ich niekoľko dní preschnúť. Tento proces pomáha predĺžiť ich trvanlivosť.
Ktorá voľba je teda lepšia?
Jednoduchá odpoveď neexistuje.
- Zemiaky sú lacnejšie, univerzálnejšie a jednoduchšie na pestovanie.
- Bataty obsahujú viac vlákniny a beta-karoténu.
- Obe plodiny môžu byť súčasťou zdravého jedálnička.
- Ani jedna z nich nie je automaticky „nezdravá“ alebo „superpotravina“.
Najrozumnejšie je striedať ich podľa chuti a spôsobu prípravy.
