Barokový zámok Pillnitz na okraji Drážďan priťahuje návštevníkov spojením európskej architektúry, ázijských motívov a rozsiahleho parku. Niekdajšie letné sídlo saského panovníckeho rodu bolo miestom veľkolepých slávností, svadieb a dvorských hier. Dnes sa v jeho areáli nachádzajú múzejné expozície, historické skleníky aj približne 250-ročná kamélia, ktorej presný pôvod zostáva záhadou.
Zámok Pillnitz stojí na brehu Labe vo východnej časti Drážďan. Od historického centra mesta je vzdialený približne 15 kilometrov a patrí medzi najvýraznejšie pamiatky v okolí saskej metropoly.
Areál je známy najmä nezvyčajnou architektúrou. Európske baroko sa tu spája s chinoizériou, teda umeleckým štýlom inšpirovaným európskou predstavou o čínskom a východoázijskom umení. Zakrivené strechy, maľované fasády a ozdobné prvky dodávajú zámku vzhľad, ktorý sa výrazne odlišuje od bežných stredoeurópskych sídel.
Súčasný komplex nevznikol naraz. Budoval a menil sa niekoľko storočí. Jeho dejiny sú spojené s mocou saských kurfirstov, poľským kráľom Augustom II. Silným, grófkou Coselovou aj s neskoršími členmi saskej kráľovskej rodiny.
Pôvodne išlo o rytiersky majetok
Pillnitz sa v historických prameňoch prvýkrát spomína v roku 1335 ako panské sídlo a rytiersky majetok. V roku 1694 ho získal saský kurfirst Ján Juraj IV. Krátko nato však zomrel a vlastníctvo prešlo na jeho mladšieho brata Fridricha Augusta.
Ten sa neskôr preslávil ako August II. Silný. Bol saským kurfirstom a zároveň poľským kráľom. Jeho prezývka odkazovala na fyzickú silu, ktorú mu pripisovali súčasníci. Do dejín sa však zapísal predovšetkým ako panovník so záľubou v umení, architektúre, reprezentácii a nákladných dvorských slávnostiach.
Za jeho vlády prešli Drážďany aj ich okolie výraznými architektonickými zmenami. Pillnitz sa postupne premenil na miesto určené na oddych, zábavu a spoločenské podujatia.
Panstvo daroval svojej milenke
August Silný odovzdal Pillnitz v roku 1706 svojej milenke Anne Constantii von Cosel. Tá patrila k najznámejším ženám na saskom dvore a istý čas mala k panovníkovi veľmi blízko. V Pillnitzi preukázateľne bývala v rokoch 1713 až 1715.
S jej pobytom sa spájajú aj úpravy parku. V tom období tu vznikali strihané živé ploty a záhradné priestory, ktoré rozširovali možnosti oddychu a dvorskej zábavy.
Nie je však pravda, že August Silný dal pre grófku postaviť dnešný Vodný a Horský palác. Tieto stavby vznikli až v rokoch 1720 až 1724, keď už Coselová upadla do nemilosti a panstvo sa vrátilo pod kontrolu panovníka.
Rovnako nemožno presvedčivo tvrdiť, že výstavba Pillnitzu sama osebe zruinovala štátnu pokladnicu. August Silný realizoval množstvo nákladných projektov a udržiaval okázalý dvor, no zjednodušiť jeho finančnú politiku na tvrdenie, že pokladnicu vyčerpal práve pre tento zámok, by nebolo historicky presné.
Grófka Coselová zostala väznená do konca života
Vzťah medzi Augustom Silným a grófkou Coselovou sa napokon skončil. Okolnosti jej pádu boli zložité a dodnes sa okolo nich objavujú rôzne legendy. Isté je, že po strate panovníkovej priazne sa dostala do konfliktu so saským dvorom a pokúsila sa odísť zo Saska.
V roku 1716 ju zadržali a na Štedrý deň previezli na hrad Stolpen. Ako väzenkyňa tam zostala až do svojej smrti v roku 1765. Za múrmi hradu tak strávila približne 49 rokov.
Jej väznenie malo osobitný charakter. Nebývala v bežnej väzenskej cele, ale mala k dispozícii zariadené miestnosti a podľa zachovaných dokumentov dostávala potraviny aj ďalšie potreby zodpovedajúce jej spoločenskému postaveniu. Hrad však nesmela slobodne opustiť.
Dnes sú jej bývalé miestnosti v takzvanej Coselovej veži súčasťou múzejnej expozície. Na hrade sa nachádza aj jej hrob.
Pillnitz sa stal miestom panovníckych zábav
Po páde grófky Coselovej začal August Silný využívať Pillnitz ako zábavný a slávnostný areál. Konali sa tu hostiny, svadobné oslavy, strelecké podujatia, vinárske slávnosti a rozličné dvorské hry.
V parku sa objavili hojdačky, šmýkačky, kolotoče a ďalšie atrakcie určené pre panovníka a jeho hostí. Členovia dvorskej spoločnosti sa počas kostýmových hier prezliekali napríklad za sedliakov alebo vinohradníkov. Nešlo o skutočné napodobňovanie každodenného života obyčajných ľudí, ale o módnu zábavu privilegovanej spoločnosti.
Pillnitz bol aj dejiskom významných panovníckych udalostí. V roku 1719 sa tu konali oslavy súvisiace so svadbou saského korunného princa Fridricha Augusta a Márie Jozefy Habsburskej, dcéry cisára Jozefa I.
Vodný a Horský palác zmenili podobu areálu
Najvýraznejšia prestavba Pillnitzu sa začala v prvej polovici 18. storočia. V rokoch 1720 až 1724 vznikli Vodný palác, Horský palác, Venušin chrám a zámocký Kostol Svätého Ducha. Projekt vypracoval významný barokový architekt Matthäus Daniel Pöppelmann.
Vodný palác stojí v tesnej blízkosti Labe. K rieke smeruje veľké schodisko dokončené v roku 1725 podľa návrhu francúzskeho architekta Zachariasa Longueluna. Umožňovalo panovníckym hosťom prichádzať priamo z lodí.
Oproti Vodnému palácu stojí Horský palác. Medzi oboma budovami sa rozprestiera upravená záhrada, ktorá tvorí reprezentačné jadro komplexu.
Súčasťou zábavného vybavenia bolo aj zariadenie s drevenými koňmi a vozmi. Dámy z nich počas jazdy kopijami triafali do zavesených krúžkov. Stavba spojená s touto atrakciou vznikla v roku 1725 a neskôr sa stala súčasťou oranžérie.
Európska predstava o Ázii ovplyvnila architektúru
V 17. a 18. storočí sa na európskych panovníckych dvoroch rozšírilo nadšenie pre porcelán, hodváb, lakované predmety a ďalší tovar dovážaný z Ázie. Táto móda sa postupne preniesla aj do architektúry a výtvarného umenia.
Európski umelci však spravidla nevytvárali presné kópie čínskych stavieb. Používali dekorácie, ktoré zodpovedali dobovej európskej predstave o vzdialenom a exotickom svete. Tento smer sa označuje ako chinoizéria.
V Pillnitzi sa prejavil na tvaroch striech, maľbách aj farebnosti palácov. Vďaka tomu vzniklo osobité spojenie európskeho baroka s prvkami inšpirovanými východnou Áziou.
V rokoch 1788 až 1791 pribudli k Vodnému a Horskému palácu bočné krídla a založená bola aj Čínska záhrada. V roku 1804 v nej postavili Čínsky pavilón podľa návrhu architekta Christiana Friedricha Schurichta.
Požiar zničil starý renesančný zámok
Dňa 1. mája 1818 vypukol v Pillnitzi rozsiahly požiar. Plamene úplne zničili starý renesančný zámok, ktorý stál medzi Vodným a Horským palácom, ako aj susedný Venušin chrám.
Nie je preto presné uvádzať, že požiar poškodil alebo zničil väčšinu celého komplexu. Hlavnými zasiahnutými stavbami boli renesančný zámok a Venušin chrám.
Na mieste vyhoreného sídla začali stavať Nový palác. Spolu s kuchynským a kaplnkovým krídlom bol dokončený do roku 1830. Na rozdiel od starších barokových budov získal klasicistickú podobu.
Odvtedy slúžil Pillnitz saskej kráľovskej rodine ako letné sídlo. V Novom paláci sa dnes nachádza zámocké múzeum. Návštevníci si v ňom môžu prezrieť kráľovskú dvornú kuchyňu, katolícku kaplnku a kupolovú sálu. Expozícia približuje aj dejiny areálu, dvorský život, barokové slávnosti a módu chinoizérie.
Zámocký park spája viacero štýlov
Pillnitz netvorí iba niekoľko palácových budov. Dôležitou súčasťou komplexu je rozsiahly park, v ktorom sa prelínajú rôzne obdobia a záhradné štýly.
Nachádzajú sa tu pravidelne upravené plochy, voľnejšie krajinárske časti, aleje, jazierka, okrasné záhony aj botanické zbierky. Súčasťou parku je Čínska záhrada, Anglický pavilón, oranžéria, ihličnatý háj a Palmový dom.
Výstavba Palmového domu sa začala v roku 1859. Podľa oficiálnych dejín areálu išlo v tom čase o najväčší liatinový skleník v Nemecku. Dnes ponúka približne 660 štvorcových metrov výstavnej plochy.
Je rozdelený na tri časti s rozdielnymi podmienkami. Pestujú sa v ňom rastliny pochádzajúce najmä z Južnej Afriky, Austrálie a Nového Zélandu.
Presný pôvod kamélie nikto nepozná
Najznámejšou rastlinou v Pillnitzi je historická kamélia. Jej vek sa odhaduje približne na 250 rokov, presný pôvod však zostáva neobjasnený.
Podľa známej legendy priviezol švédsky botanik Karl Peter Thunberg v roku 1779 z Japonska do botanických záhrad v Kew štyri kamélie. Jedna mala zostať v Londýne a ďalšie údajne putovali do Hannoveru, Schönbrunnu a Pillnitzu.
Oficiálna stránka zámku upozorňuje, že novšie genetické výskumy túto legendu nepotvrdili. Nemožno preto s istotou tvrdiť, že pillnitzká kamélia pochádza zo štvorice rastlín, ktoré mal Thunberg priviezť z Japonska.
Spoľahlivo doložený je až rok 1801. Vtedy dvorný záhradník vysadil kaméliu na mieste, kde rastie dodnes.
Počas kvitnutia ju pokrývajú tisíce kvetov
Historická kamélia má v súčasnosti výšku 8,94 metra a priemer jej koruny dosahuje takmer 12 metrov. Od polovice februára do začiatku apríla ju pokrývajú desaťtisíce karmínovočervených kvetov.
Návštevníci si ju počas obdobia kvitnutia môžu prezrieť aj z vyvýšených ochodzí pri ochrannom skleníku. Ten zabezpečuje vhodné podmienky počas chladnej časti roka.
O požiari staršieho ochranného domčeka z roku 1905 a následnej záchrane kamélie ľadovou vrstvou sa rozpráva pôsobivý príbeh. Keďže však tieto podrobnosti nie sú uvedené v aktuálnom oficiálnom opise rastliny, nemožno ich prezentovať ako úplne potvrdenú historickú skutočnosť.
V zime ju chráni presúvateľný skleník
Kamélia pochádza z rastlinného rodu, ktorého prirodzený výskyt je vo východnej a juhovýchodnej Ázii. Saské zimy by ju preto mohli poškodiť. Od vysadenia museli záhradníci v chladných mesiacoch používať rôzne ochranné konštrukcie z dreva a skla.
V rokoch 1992 až 1996 vznikol súčasný ochranný dom. Moderná konštrukcia zo skla a ocele stojí na koľajniciach. Pred príchodom zimy sa presunie nad kaméliu a po skončení chladného obdobia sa odsunie vedľa nej.
Skleník je vysoký 13,2 metra a váži 54 ton. Vo vnútri sa automaticky reguluje teplota, vlhkosť vzduchu, vetranie aj tienenie. Rastlina tak zostáva chránená pred silnými mrazmi, no počas teplejších mesiacov môže rásť bez skleneného krytu.
Do Pillnitzu sa dá prísť aj po Labe
Poloha priamo pri rieke bola dôležitá už v časoch saského dvora. Hostia mohli prichádzať loďami a vystúpiť pri schodisku Vodného paláca. Aj dnes možno návštevu zámku spojiť s plavbou po Labe.
V okolí Pillnitzu sa zároveň nachádzajú vinohrady. Pestovanie viniča má v údolí Labe dlhú tradíciu a miestne vína sú súčasťou regionálnej ponuky. Dostupnosť konkrétnych ochutnávok však závisí od prevádzky jednotlivých vinárstiev a aktuálnej sezóny.
Pillnitz tak nie je iba zámkom s exoticky pôsobiacimi strechami. Predstavuje historický komplex, v ktorom sa spájajú dejiny saského dvora, baroková zábava, klasicistická architektúra, záhradné umenie a starostlivosť o vzácne rastliny.
