V španielskom mestečku Buñol sa každú poslednú augustovú stredu odohráva jedna z najznámejších a najnezvyčajnejších slávností na svete. Počas festivalu La Tomatina zaplavia ulice tisíce ľudí a viac než sto ton mäkkých paradajok. Tradícia, ktorá sa podľa najrozšírenejšej verzie zrodila zo spontánnej pouličnej potýčky, prežila zákazy, symbolický pohreb paradajky aj desaťročia postupného rastu.
Na konci augusta vyzerá centrum mestečka Buñol neďaleko Valencie ako miesto obrovskej nehody vo fabrike na kečup. Do úzkych ulíc prichádzajú nákladné vozidlá plné zrelých paradajok, domy chránia veľké plachty a účastníci sa pripravujú na hodinu, počas ktorej nezostane čisté prakticky nič.
Mnohí prichádzajú v bielych tričkách, ktoré sa však veľmi rýchlo zafarbia doružova a dočervena. Paradajková dužina pokrýva dlažbu, fasády, oblečenie aj vlasy účastníkov. Napriek divokému vzhľadu už dnes nejde o nekontrolovanú pouličnú bitku. Podujatie má presný časový rámec, obmedzený počet návštevníkov a jasne stanovené bezpečnostné pravidlá.
Video približujúce atmosféru festivalu:
La Tomatina sa údajne zrodila počas pouličnej potýčky
Začiatky festivalu siahajú do roku 1945. Presné okolnosti jeho vzniku nie sú doložené tak podrobne, aby sa dali všetky detaily považovať za nespochybniteľný historický fakt. Oficiálna história podujatia však opisuje príbeh, ktorý sa v Buñole odovzdáva už celé desaťročia.
Počas poslednej augustovej stredy sa v meste konal sprievod s hudbou a veľkými karnevalovými postavami. Skupina mladých ľudí sa údajne pokúsila dostať priamo medzi účastníkov. Nasledovala strkanica, pri ktorej jeden z ľudí v sprievode spadol. Rozhorčený dav sa pustil do hádky a situácia sa rýchlo zmenila na pouličnú potýčku.
V blízkosti sa nachádzal stánok so zeleninou. Účastníci siahli po paradajkách a začali ich po sebe hádzať. Z bežnej hádky sa tak v priebehu niekoľkých chvíľ stala živelná paradajková bitka, ktorú napokon museli ukončiť príslušníci poriadkových síl.
Mohlo sa zdať, že týmto sa celá príhoda skončila. O rok neskôr sa však mladí ľudia vrátili a podľa oficiálnej verzie si tentoraz priniesli paradajky priamo z domu. Polícia ich opäť rozohnala, no myšlienka každoročnej bitky sa medzi obyvateľmi už stihla uchytiť.
La Tomatina preto nevznikla ako náboženský sviatok ani ako stáročný ľudový obrad. Zrodila sa zo spontánnej udalosti, ktorú miestni začali opakovať, až sa postupne premenila na tradíciu.
Úrady bitku zakazovali, obyvatelia usporiadali pohreb paradajky
Miestne úrady neboli z novej zábavy nadšené. V priebehu 50. rokov bola paradajková bitka viackrát zakázaná a jej účastníkom hrozili postihy. Slávnosť sa navyše rozvíjala v období diktatúry generála Francisca Franca, keď úrady výrazne kontrolovali podobu verejných podujatí.
Obyvatelia Buñolu sa však tradície nechceli vzdať. V roku 1957 zareagovali na zákaz nápaditým protestom, ktorý sa neskôr stal významnou súčasťou histórie festivalu. Usporiadali symbolický pohreb paradajky.
Mestom prešiel smútočný sprievod s rakvou, v ktorej ležala veľká paradajka. Účastníci si obliekli smútočné oblečenie a hudobníci hrali pohrebné pochody. Protest upozornil na to, ako veľa začínajúca tradícia pre miestnych znamenala.
Nátlak obyvateľov napokon priniesol výsledok. Paradajkovú bitku úrady povolili a z pôvodne živelnej potýčky sa postupne stalo organizované mestské podujatie. Zaviedli sa tiež pravidlá vrátane obmedzenia času, počas ktorého sa paradajky mohli hádzať.
Z miestnej zvláštnosti vyrástla svetoznáma atrakcia
Dlhé roky zostávala La Tomatina predovšetkým regionálnou udalosťou. Zlom nastal v roku 1983, keď sa objavila v reportáži španielskeho televízneho programu Informe Semanal. Televízne zábery dostali nezvyčajnú slávnosť do povedomia ľudí v celom Španielsku.
Návštevnosť postupne rástla a do Buñolu začali prichádzať aj turisti zo zahraničia. V roku 2002 získala La Tomatina štatút slávnosti medzinárodného turistického významu. Pôvodná pouličná zábava sa tým definitívne zaradila medzi najznámejšie turistické podujatia v krajine.
Rastúca popularita však priniesla aj problémy. Ulice mestečka majú obmedzenú kapacitu a nekontrolovaný nápor návštevníkov začal predstavovať bezpečnostné riziko. Od roku 2013 je preto vstup do hlavnej časti festivalu regulovaný a návštevníci potrebujú vstupenku.
Dnešná paradajková bitka má pevné pravidlá
Hlavná bitka sa koná poslednú augustovú stredu a začína približne na poludnie. Jej začiatok a koniec oznamuje zvukový signál. Samotné hádzanie paradajok trvá približne jednu hodinu. Po záverečnom signáli musia účastníci okamžite prestať.
Jedno z najdôležitejších pravidiel prikazuje paradajku pred hodením rozpučiť. Mäkký plod potom pri zásahu predstavuje menšie riziko poranenia. Účastníci si zároveň nesmú trhať oblečenie, prinášať nebezpečné predmety ani prekážať nákladným vozidlám, ktoré privážajú paradajky.
Festivalu tradične predchádza súťaž známa ako „palo jabón“. Ide o vysoký, namastený stĺp, na ktorého vrchole je upevnená šunka. Účastníci sa pokúšajú po klzkom povrchu vyšplhať a šunku zvesiť. Dnes však začiatok samotnej paradajkovej bitky nemusí závisieť výlučne od toho, či sa niekomu podarí dostať až na vrchol.
Po skončení prichádzajú na rad hasiči a čistiace služby. Ulice oplachujú vodou a obyvatelia často pomáhajú účastníkom zbaviť sa paradajkovej dužiny pomocou hadíc. Organizátori odporúčajú staré oblečenie, pevnú uzavretú obuv a ochranné okuliare.
Ulicami lietajú desiatky nákladných vozidiel paradajok
Množstvo použitých paradajok sa v jednotlivých rokoch mení. V roku 2024 priviezlo sedem nákladných vozidiel približne 150-tisíc kilogramov zrelých paradajok a podujatia sa podľa zverejnených údajov zúčastnilo približne 22-tisíc ľudí.
V roku 2025 sa množstvo znížilo na približne 120 ton. Uvádzaný počet návštevníkov sa podľa jednotlivých zdrojov pohyboval približne medzi 20- až 22-tisíc ľuďmi. Počas jedinej hodiny sa tak v centre malého mesta spotrebuje viac než sto ton plodov.
V porovnaní s minulosťou ide o prísne organizované podujatie. Trasy nákladných áut musia zostať priechodné a citlivé miesta na budovách sa zakrývajú plachtami. Bez regulácie by taký veľký počet ľudí nedokázali úzke ulice Buñolu bezpečne zvládnuť.
Sú paradajky určené na jedenie?
Festival pravidelne vyvoláva otázky o plytvaní potravinami. Organizátori uvádzajú, že používajú veľmi mäkké, prezreté paradajky, ktoré nie sú určené na predaj ako bežné potraviny. V roku 2025 išlo podľa dostupných správ o plody vypestované osobitne pre festival a označované ako nevhodné na ľudskú spotrebu.
Nie je preto celkom presné tvrdiť, že všetky paradajky by sa bez festivalu automaticky vyhodili. Časť z nich sa totiž pestuje priamo na toto podujatie. Správnejšie je povedať, že nejde o bežnú úrodu odobratú z obchodov alebo o paradajky, ktoré by si mohli spotrebitelia jednoducho kúpiť.
Diskusia o plytvaní tým úplne nezaniká. Používanie poľnohospodárskej produkcie na zábavu môže mať svojich kritikov aj vtedy, keď plody nespĺňajú obchodné požiadavky. Organizátori však zdôrazňujú, že druh, zrelosť aj kvalita paradajok sú prispôsobené účelu festivalu.
Jedna hodina riadeného neporiadku
La Tomatina prežila zákazy, satirický pohreb aj prudký rast návštevnosti. Hoci sa z nej stal turistický fenomén svetového významu, dodnes si zachovala čosi z pôvodnej pouličnej divokosti.
Nie je to starobylý obrad ani slávnosť založená na stáročných náboženských zvykoch. Je to presne vymedzená hodina riadeného chaosu, ktorá sa podľa tradičného príbehu začala hádkou pri stánku so zeleninou a napokon sa premenila na jednu z najslávnejších letných bitiek na svete.
