Pri chorvátskom pobreží sa tento rok objavilo viacero zaujímavých morských živočíchov. Rybári pri ostrove Brač vytiahli približne štvormetrového žraloka, ktorého sa im podarilo živého vrátiť do mora. Potápač neďaleko Puly zase nakrútil stretnutie so sedemmetrovým žralokom obrovským. Najnovšie vyvolalo pozornosť záhadné sivé zviera pri ostrove Pašman v severnej Dalmácii.
Svedkovia ho spozorovali v ranných hodinách pri východnom pobreží ostrova. Jeho dĺžku odhadli približne na dva metre a podľa prvých domnienok mohlo ísť o tuleňa stredomorského. Odborníci však zatiaľ nepotvrdili, že pozorované zviera skutočne patrilo k tomuto vzácnemu druhu.
Bez kvalitnej fotografie alebo videozáznamu nie je možné urobiť jednoznačný záver. Isté je len to, že miestni obyvatelia zaznamenali pri Pašmane veľkého sivého morského živočícha.
Ako sa živí žralok obrovský:
V Jadrane žil aj v minulosti
Tuleň stredomorský (Monachus monachus) kedysi obýval rozsiahle oblasti Stredozemného mora vrátane Jadranu. V dôsledku prenasledovania, náhodného zachytenia do rybárskych sietí, straty vhodných miest na odpočinok a rozmnožovanie či rastúceho vyrušovania človekom však jeho populácia dramaticky klesla.
Dnes patrí medzi najvzácnejšie plutvonožce na svete. Jeho celosvetová populácia sa odhaduje na menej ako tisíc jedincov, pričom najväčšie skupiny žijú najmä vo východnej časti Stredozemného mora.
V posledných rokoch prichádzajú ojedinelé hlásenia aj z Jadranu. Nie všetky sa však podarí spoľahlivo overiť. Tuleň bol pri Pašmane zaznamenaný už v minulosti, preto nie je vylúčené, že sa v tejto oblasti mohol objaviť znova. Aktuálne pozorovanie však zostáva nepotvrdené.
Odborníci požiadali ľudí, ktorí sa v okolí plavia alebo zdržiavajú, aby prípadné ďalšie stretnutie zdokumentovali z bezpečnej vzdialenosti.
Niektorí miestni obyvatelia sa však obávajú, že zverejnenie presnej polohy zvieraťa priláka zvedavcov na člnoch a vodných skútroch. Ak by skutočne išlo o tuleňa, naháňanie či pokusy priblížiť sa k nemu by ho mohli vystresovať. Najlepším riešením je preto nechať zviera na pokoji, neblokovať mu cestu a jeho aktuálnu polohu nezverejňovať na sociálnych sieťach.
Štvormetrového žraloka pustili späť do mora
Nezvyčajné stretnutie zažili aj rybári v Bračskom kanáli medzi ostrovom Brač a pevninou. Do ich vlečnej siete sa dostal približne štvormetrový žralok druhu Hexanchus griseus. Jeho hmotnosť odhadli na 350 až 400 kilogramov.
Rybári sa snažili udržať mohutné zviera nažive a následne ho vypustili späť do mora. V Chorvátsku je tento druh známy pod názvom „glavonja“. Patrí medzi najväčšie žraloky žijúce v Jadrane a väčšinu času sa zdržiava v hlbších vodách.
Kontakt s ľuďmi nevyhľadáva a stretnutia s ním sú zriedkavé. Stále však ide o veľkého divého predátora, ktorý sa pri ulovení, dotyku alebo provokovaní môže brániť.
Ďalšie výnimočné stretnutie sa odohralo pri Pule. Potápač tam vo vode pozoroval približne sedemmetrového žraloka obrovského (Cetorhinus maximus). Mohutné zviera sa istý čas pohybovalo v jeho blízkosti a pokojne plávalo pri hladine.
Žralok obrovský je po žralokovi veľrybom druhou najväčšou žijúcou rybou na svete. Napriek svojmu vzhľadu nie je aktívnym lovcom veľkých živočíchov ani človeka. Pláva s otvorenými ústami a z vody filtruje zooplanktón a ďalšie drobné organizmy.
Delfín Oliver pláva medzi ľuďmi
Veľkú pozornosť priťahuje aj delfín skákavý (Tursiops truncatus), ktorý sa pohybuje v Novigradskom mori a priľahlom Velebitskom kanáli. Odborníci ho identifikovali ako jedinca menom Oliver, ktorého prvýkrát zaznamenali ešte v roku 2021 ako mláďa sprevádzajúce matku.
Oliver sa približuje k lodiam a často pláva medzi kúpajúcimi sa ľuďmi. Jeho správanie môže pôsobiť priateľsky, neznamená to však, že je skrotený. Naďalej ide o voľne žijúce zviera, ktorého reakcie sa nedajú úplne predvídať.
Ľudia by sa ho nemali dotýkať, chytať za plutvy, kŕmiť ani sa na ňom pokúšať voziť. Príliš intenzívny kontakt môže byť nebezpečný pre delfína aj pre samotných plavcov.
Korytnačka pohrýzla kúpajúcich sa ľudí
Pri Kaštele neďaleko Splitu zaznamenali ďalšiu nezvyčajnú udalosť. Morská korytnačka kareta obyčajná (Caretta caretta) tam pohrýzla niekoľko ľudí.
Takéto správanie je pri tomto chránenom druhu veľmi zriedkavé. Mohlo ísť o obrannú alebo teritoriálnu reakciu zvieraťa v plytkej vode, presný dôvod však nebol potvrdený.
K morskej korytnačke sa preto netreba približovať, dotýkať sa jej, kŕmiť ju ani jej blokovať cestu na otvorené more. Karety majú veľmi silné čeľuste a pri obrane môžu človeku spôsobiť bolestivé poranenie.
Jadranom sa šíria aj invázne ryby
Kým tuleň, delfín, kareta a spomenuté žraloky sú pôvodnými alebo prirodzene sa vyskytujúcimi obyvateľmi širšej oblasti, pri perutýnovi ohnivom (Pterois miles) je situácia iná. Ide o nepôvodnú inváznu rybu pochádzajúcu z oblasti Indického oceánu, ktorá sa do Stredozemného mora rozšírila cez Suezský prieplav.
Od júna 2024 do januára 2025 odborníci zaznamenali pozdĺž chorvátskeho pobrežia 122 potvrdených pozorovaní. Perutýn sa postupne objavuje aj severnejšie a podľa výskumníkov sa zrejme stáva trvalou súčasťou Jadranu.
Jeho šíreniu pomáha otepľovanie mora, ale aj postupné rozširovanie už usadenej populácie v Stredozemnom mori. Ostne perutýna obsahujú jed a ich zásah môže spôsobiť silnú bolesť, opuch a ďalšie zdravotné komplikácie.
Pozor na pŕhlivé medúzy
V niektorých častiach chorvátskeho pobrežia hlásia aj výskyt tanierovky svietivej (Pelagia noctiluca). Táto medúza má pŕhlivé bunky na chápadlách aj na povrchu tela.
Kontakt s ňou môže vyvolať bolesť, začervenanie, opuch, vyrážku alebo pľuzgiere. U citlivejších ľudí sa môže objaviť aj vážnejšia reakcia. Na pokožke niekedy zostávajú pigmentové škvrny alebo jazvy.
Nebezpečná môže byť dokonca aj medúza vyplavená na breh, preto sa jej netreba dotýkať holými rukami.
Jedovatý štvorzubec sa objavil aj pri Istrii
V chorvátskych vodách bol potvrdený tiež výskyt invázneho štvorzubca Lagocephalus sceleratus. Pôvodne žije v tropických oblastiach Indického a Tichého oceánu, no cez Suezský prieplav sa dostal do Stredozemného mora a postupne aj do Jadranu. Jeden exemplár bol vedecky zdokumentovaný v Medulinskom zálive na Istrii.
Ryba obsahuje nebezpečný tetrodotoxín. Najväčšie riziko predstavuje jej konzumácia, ktorá môže viesť k ochrnutiu svalov, zlyhaniu dýchania a v krajnom prípade k smrti. Tepelná úprava toxín spoľahlivo nezničí, preto sa táto ryba nesmie jesť.
Štvorzubec navyše dokáže silnými zubami poškodzovať návnady, úlovky aj rybársky výstroj. Ak ho rybár chytí, mal by s ním zaobchádzať opatrne a nález oznámiť odborníkom.
Tohtoročné pozorovania ukazujú, aký pestrý život sa ukrýva v Jadranskom mori. Nemožno ich však všetky označiť za inváziu. V niektorých prípadoch ide o vzácne stretnutia s pôvodnými živočíchmi, v iných o nepotvrdené hlásenia. Skutočné ekologické riziko predstavujú najmä nepôvodné invázne ryby, ktoré sa v dôsledku priaznivých podmienok postupne šíria do ďalších častí Jadranu.
