Na slovenských lúkach, okrajoch ciest či v menej udržiavaných častiach záhrad sa štiav objavuje pomerne často. Mnohí záhradkári ho preto považujú za burinu, ktorá sa šíri sama a zaberá miesto iným rastlinám. Pravdou však je, že nie všetky druhy štiavu sú nevítanými návštevníkmi. Niektoré sa už dlhé roky pestujú ako úžitkové rastliny a v mnohých krajinách patria medzi tradičné ingrediencie miestnej kuchyne.
Rastlina s dlhou históriou v kuchyni
Štiav je rod rastlín, ktorý zahŕňa viacero druhov. Na kulinárske využitie sa najčastejšie používa štiav kyslý (Rumex acetosa). Jeho mladé listy majú typickú sviežu kyslastú chuť, ktorá je spôsobená prirodzeným obsahom organických kyselín.
Práve pre túto chuť si štiav našiel miesto v kuchyniach mnohých európskych krajín. Mladé listy sa používajú do polievok, šalátov, omáčok alebo ako príloha k rybám, zemiakom či vaječným jedlám. V niektorých regiónoch sa zo štiavu pripravuje aj pokrm podobný špenátu.
VIDEO: Ako využiť štiav v kuchyni
Niektoré odrody sa pestujú zámerne
Hoci vo voľnej prírode rastie štiav bez zásahu človeka, existujú aj záhradné odrody vyšľachtené na pestovanie. Tieto rastliny sa vyznačujú väčšími a jemnejšími listami, ktoré sú vhodnejšie na konzumáciu.
Pestovatelia si ich obľubujú najmä preto, že ide o pomerne odolnú a nenáročnú rastlinu. Pri dostatku vlahy dokáže vytvárať nové listy počas veľkej časti vegetačnej sezóny a na jednom mieste môže rásť niekoľko rokov.
Pestovanie zvládne aj začiatočník
Štiavu sa najlepšie darí v mierne vlhkej a výživnej pôde. Znesie však aj menej ideálne podmienky, čo je jeden z dôvodov, prečo sa vo voľnej prírode vyskytuje tak často.
Ak sa pestuje na konzumáciu, odporúča sa pravidelne odstraňovať kvetné stonky. Rastlina potom venuje viac energie tvorbe nových listov, ktoré zostávajú dlhšie jemné a chutné.
Veľkou výhodou je aj opakovaný zber. Na rozdiel od niektorých druhov listovej zeleniny nie je potrebné rastlinu každý rok vysievať nanovo.
Nie je vhodný pre každého
Hoci je štiav jedlá rastlina, odborníci upozorňujú, že obsahuje kyselinu šťaveľovú a oxaláty. Pri bežnej a občasnej konzumácii nepredstavuje pre zdravého človeka problém, no ľudia trpiaci obličkovými kameňmi, niektorými ochoreniami obličiek alebo poruchami metabolizmu oxalátov by mali jeho konzumáciu konzultovať s lekárom.
Rovnako sa odporúča zbierať najmä mladé listy, ktoré bývajú chutnejšie a jemnejšie než staršie časti rastliny.
Burina alebo užitočná rastlina?
To, či je štiav burinou alebo úžitkovou rastlinou, závisí najmä od uhla pohľadu. Ak sa objaví tam, kde ho nechceme, môže byť považovaný za neželaného návštevníka. Na druhej strane mnohí záhradkári ho pestujú zámerne pre jeho chuť, jednoduché pestovanie a možnosť opakovanej úrody.
Príbeh štiavu ukazuje, že aj rastliny, ktoré si často spájame s burinou, môžu mať svoje praktické využitie. Niektoré z nich si dokonca našli pevné miesto na tanieroch ľudí po celom svete.
