Egyptské pyramídy patria medzi najobdivovanejšie stavby na svete. Už celé stáročia fascinujú archeológov, historikov aj bežných návštevníkov, ktorí si kladú rovnakú otázku: ako mohli starovekí Egypťania vytvoriť také monumentálne diela bez žeriavov, motorov a modernej stavebnej techniky?
Hoci sa odborníci desaťročia prikláňajú k vysvetleniu založenému na využívaní rámp, saní a obrovskej pracovnej sily, najnovší vedecký výskum prináša ďalšiu zaujímavú hypotézu. Podľa nej mohla pri výstavbe pyramíd zohrávať významnú úlohu aj voda.
Treba však zdôrazniť, že nejde o potvrdený fakt. Ide o vedeckú hypotézu, ktorá zatiaľ čaká na ďalšie overovanie a odbornú diskusiu.
Video:
Džoserova pyramída stále skrýva mnohé tajomstvá
Výskumníci sa zamerali predovšetkým na Džoserovu pyramídu v Sakkáre, ktorá sa nachádza neďaleko pozostatkov starovekého mesta Memphis. Táto stavba vznikla približne okolo roku 2680 pred naším letopočtom a považuje sa za najstaršiu veľkú kamennú pyramídu na svete.
Pôvodne pritom nemala mať podobu pyramídy. Projekt začínal ako mastaba – tradičná obdĺžniková hrobka s plochou strechou. Postupnými úpravami a rozširovaním však vznikla známa šesťstupňová pyramída, ktorá dosahuje výšku približne 60 metrov.
Samotná pyramída je len časťou rozsiahleho pohrebného komplexu. Celý areál zaberá približne 15 hektárov a nachádzajú sa v ňom chrámy, nádvorie, sklady, podzemné chodby aj ďalšie priestory určené na náboženské a pohrebné obrady. Komplex navyše obklopuje mohutný kamenný múr s dĺžkou približne 1,6 kilometra.
Ako dokázali premiestniť milióny ton kameňa?
Práve spôsob výstavby pyramíd patrí medzi najväčšie archeologické záhady. Stavitelia museli presúvať obrovské množstvo kamenných blokov. Mnohé vážili stovky kilogramov, niektoré dokonca viac než jednu tonu.
Aj napriek množstvu výskumov neexistuje úplná zhoda na tom, aké techniky Egypťania používali pri zdvíhaní kameňov do stále väčšej výšky.
Najrozšírenejšia a najviac podporovaná teória predpokladá využívanie šikmých rámp, drevených saní, pákových mechanizmov a veľkého počtu robotníkov. Archeologické nálezy naznačujú, že tieto metódy zohrávali pri stavbe významnú úlohu.
Nová hypotéza však naznačuje, že mohlo existovať aj ďalšie technické riešenie.
Mohla pri výstavbe pomáhať hydraulika?
Vedci skúmali vnútorné priestory pyramídy, podzemné šachty, okolitý terén aj historické hydrologické podmienky oblasti. Pozornosť vzbudili najmä niektoré vertikálne šachty, ktorých presný účel zostáva dodnes nejasný.
Podľa novej hypotézy mohli byť súčasťou jednoduchého hydraulického systému. Voda by v takom prípade vytvárala tlak alebo vztlak, ktorý by pomáhal zdvíhať plošiny s kamennými blokmi smerom nahor.
Princíp by sa v určitom zmysle podobal moderným hydraulickým výťahom, hoci samozrejme v oveľa jednoduchšej podobe.
Ak by sa táto teória potvrdila, znamenalo by to, že Egypťania dokázali pri stavbe monumentálnych diel využívať nielen ľudskú silu, ale aj dôkladné poznanie fyzikálnych zákonov a vlastností vody.
Zatiaľ však neexistujú žiadne priame archeologické dôkazy, ktoré by takýto systém jednoznačne potvrdzovali.
Záhadná stavba pri pyramíde vyvoláva otázky
Výskumníci upozorňujú aj na ďalší zaujímavý objekt nachádzajúci sa v blízkosti pyramídy. Ide o mohutnú kamennú konštrukciu, ktorej účel nie je dodnes úplne objasnený.
Niektorí odborníci predpokladajú, že mohla slúžiť ako zásobník alebo regulačný systém pre vodu. Mohla zachytávať dažďovú alebo povrchovú vodu a následne ju prostredníctvom kanálov smerovať k stavbe.
Pred pyramídou sa navyše nachádzajú vyhĺbené priestory a nádrže, ktoré mohli fungovať ako sedimentačné bazény. Ich úlohou mohlo byť spomaľovanie toku vody a zachytávanie nečistôt pred ďalším využitím.
Ani v tomto prípade však nejde o potvrdený fakt. Odborníci zatiaľ pracujú len s interpretáciou dostupných archeologických nálezov.
Egypťania boli odborníkmi na vodné hospodárstvo
Myšlienka využitia vody pri stavbe pyramíd nevznikla náhodou. Historici už dávno vedia, že starovekí Egypťania patrili medzi najvyspelejších odborníkov na hospodárenie s vodou svojej doby.
Po stáročia budovali zavlažovacie systémy, prieplavy, nádrže a kanály, ktoré im umožňovali efektívne využívať pravidelné záplavy Nílu. Práve vďaka týmto znalostiam dokázali vytvoriť jednu z najvýznamnejších civilizácií starovekého sveta.
Voda zároveň zohrávala zásadnú úlohu pri doprave stavebného materiálu. Veľké kamenné bloky sa často prevážali po Níle na člnoch a následne po umelých kanáloch čo najbližšie k stavenisku.
Práve tieto skúsenosti vedú niektorých vedcov k úvahám, že voda mohla byť využívaná aj pri samotnej výstavbe monumentálnych stavieb.
Odpoveď stále nepoznáme
Nová hypotéza ukazuje, že egyptské pyramídy môžu skrývať ešte množstvo neobjavených tajomstiev. Hoci predstava hydraulického systému znie zaujímavo, zatiaľ ju nepodporujú jednoznačné dôkazy.
Väčšina archeológov sa preto naďalej prikláňa k tradičnému vysvetleniu založenému na rampách, saniach, pákach a obrovskej organizovanej pracovnej sile.
Výskum však pokračuje a každá nová analýza prináša ďalšie poznatky o technických schopnostiach starovekých Egypťanov. Bez ohľadu na to, ktorá teória sa napokon ukáže ako správna, jedno je isté – pyramídy zostávajú jedným z najväčších stavebných a technických úspechov v dejinách ľudstva.
A práve preto aj po viac než štyroch tisícoch rokov neprestávajú fascinovať celý svet.
