Do Veľkej noci zostávajú už len tri nedele. Po nich sa začne slávnostné obdobie známe ako Svätý týždeň, ktoré patrí k najvýznamnejším momentom kresťanského kalendára. Každá z týchto nedieľ má svoje pomenovanie, ale aj staré ľudové zvyky, ktoré sa udržiavali po celé generácie.
Pôstne obdobie sa tak pomaly preklápa do svojej druhej polovice. Kým prvé tri pôstne nedele sú už za nami, pred nami je posledná trojica, ktorá bezprostredne predchádza veľkonočným sviatkom. S týmito dňami sa spájajú rôzne tradície – od zásnub a stretnutí mladých ľudí až po symbolické lúčenie sa so zimou či svätenie vetvičiek, ktoré mali priniesť ochranu a požehnanie.
Štvrtá pôstna nedeľa: Družebná
Štvrtá pôstna nedeľa tento rok pripadá na 15. marca. V minulosti sa označovala aj ako Stredopôstna alebo Ružová nedeľa, staršie názvy ju nazývali aj Družebná.
Názov súvisí s dávnymi zvykmi spojenými so zásnubami. V tento deň sa totiž družba spolu so ženíchom vybral do domu vyhliadnutej nevesty, aby sa s jej rodinou dohodli na podmienkach zásnub. Takéto stretnutie často rozhodovalo o tom, či sa mladí ľudia budú môcť zosobášiť.
Aj páry, ktoré ešte svadbu neplánovali, využívali tento deň na drobné prejavy náklonnosti. Zamilovaní si navzájom darovali malé darčeky, ktoré mali symbolizovať ich city. Dedinská mládež sa často stretávala na spoločnom posedení a každý priniesol niečo na pohostenie.
Typickou dobrotou tejto nedele boli družbance – sladké kysnuté koláče plnené rôznymi náplňami. Najčastejšie sa používali slivkové alebo hruškové lekváre, tvaroh či mak. Zvyšné omrvinky hospodári rozhadzovali na pole, pretože verili, že tým podporia dobrú úrodu v nasledujúcom roku.
Piata pôstna nedeľa: Smrtná
Nasleduje Smrtná nedeľa, ktorá tento rok pripadá na 22. marca. V cirkevnom kalendári nesie názov Judica. V ľudových tradíciách však patrila najmä symbolickému lúčeniu sa so zimou.
Najznámejším zvykom bolo vynášanie Morany, ktorá predstavovala zimu, choroby a smrť. Morena – niekde nazývaná aj Morana alebo Mařena – bola figurína zo slamy oblečená do starých šiat.
Dedinská mládež ju niesla v sprievode za dedinu, kde sa vykonal rituál symbolického zbavenia sa zimy. Morena sa často zapálila alebo ju hodili do potoka či rieky.
V mnohých regiónoch sa tento zvyk spájal aj s nosením ozdobenej jarnej vetvičky. Tú zdobili farebné papieriky, stuhy, vyfúknuté vajíčka alebo malé bábiky a symbolizovala príchod jari a nového života.
Zatiaľ čo na dedinách sa vítalo nové ročné obdobie, v kostoloch sa postupne menila atmosféra. Kríže bývali zahalené plátnom, čím sa zdôrazňoval smútok a pokora pred blížiacimi sa udalosťami Veľkej noci.
Šiesta pôstna nedeľa: Kvetná
Poslednou pôstnou nedeľou je Kvetná nedeľa, nazývaná aj Palmová alebo Baránková. Zároveň ide o prvý sviatočný deň Svätého týždňa, ktorý sa označuje aj ako Pašiový týždeň.
Počas tohto obdobia sa v kostoloch čítajú alebo spievajú pašie, teda časti evanjelií opisujúce utrpenie Ježiša Krista.
S Kvetnou nedeľou sa spája tradícia svätenia mladých vetvičiek. Veriaci si ich prinášali do kostola, kde ich kňaz požehnal. Tieto posvätné vetvičky si potom ľudia prinášali domov, pretože verili, že prinesú do domácnosti ochranu a požehnanie.
Hospodári dávali posvätené bahniatka a jahňady aj hospodárskym zvieratám, aby boli počas roka zdravé. Najčastejšie sa svätili vetvičky vŕby, liesky, jaseňa alebo bršlenu.
V niektorých regiónoch sa vetvičky zväzovali do ozdobných zväzkov alebo splietali podobne ako korbáče a zdobili sa farebnými stuhami.
Toto obdobie je v ľudových tradíciách spojené aj s rôznymi povesťami. Podľa nich sa práve v čase pred Veľkou nocou mali na niektorých miestach otvárať ukryté poklady, ktoré však dokázali nájsť iba tí, ktorí mali čisté srdce.
Predveľkonočné nedele tak spájajú kresťanské tradície s dávnymi ľudovými zvykmi. Spolu vytvárajú pestrú mozaiku obyčají, ktoré pripomínajú, ako naši predkovia vítali jar a pripravovali sa na najväčšie sviatky roka.
