Lekári a odborníci dlhodobo upozorňujú na širokú škálu nebezpečných látok, ktoré sa vyskytujú okolo nás, hoci si ich mnohokrát ani nevšimneme. Podľa jedného z nich každý Slovák pravdepodobne vlastní aspoň tri bežné predmety, ktoré môžu obsahovať potenciálne toxické látky. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že to, čo nie je explicitne zakázané, neznamená automaticky, že je úplne bezpečné. Práve takto si do svojich domácností, často nevedomky, nosíme produkty, ktoré môžu mať negatívne účinky na naše zdravie i na zdravie našich blízkych.
Novodobý pokrok a jeho odvrátená strana
Moderná doba nám prináša množstvo vynálezov a inovácií, ktoré výrazne uľahčujú náš každodenný život. Vďaka technologickému vývoju si môžeme vychutnávať komfort, o akom sa generáciám pred nami ani nesnívalo. Na druhej strane, práve tento pokrok so sebou priniesol aj množstvo umelo vytvorených látok a materiálov, ktoré sa masovo rozšírili v druhej polovici 20. storočia.
Zatiaľ čo naši predkovia mali svoje vlastné zdravotné výzvy, mnohé z moderných chemikálií sa stali predmetom výskumu až o desiatky rokov neskôr, keď odborníci začali skúmať ich dlhodobé účinky na ľudský organizmus. Viaceré toxické látky, používané napríklad pri výrobe plastových obalov alebo kozmetiky, prišli do obehu v čase, keď sa otázkam zdravotnej (a ekologickej) bezpečnosti nevenovala taká pozornosť ako dnes.
1. Plasty – skrytá hrozba skrytá v každej domácnosti
Väčšina domácností sa len ťažko zaobíde bez plastov. Od 50. rokov minulého storočia prešli plasty dramatickým vývojom, stali sa lacnými, ľahkými a mimoriadne univerzálnymi. Dnes ich využívame pri balení potravín, pri prenášaní jedál, v detských hračkách či v kuchynskom náradí. No spolu s plastovými výrobkami sa v masovom meradle rozšírili aj látky, ktoré môžu poškodzovať zdravie.
Ftaláty – zmäkčovadlá s nežiaducimi účinkami
Jednou zo skupín problematických chemikálií sú ftaláty. Ide o zmäkčovadlá, ktoré sa pridávajú do plastov, aby boli pružnejšie a odolnejšie voči praskaniu. Ftaláty sa však nenachádzajú iba v plastoch; môžu byť aj v kozmetike (napríklad v niektorých telových mliekach a voňavkách), vo farbách a ďalších výrobkoch. Podľa viacerých výskumov môžu ftaláty zasahovať do hormonálnych procesov v tele, čo sa môže prejaviť najmä pri dlhodobej expozícii.
Bisfenoly – nielen BPA, ale aj jeho alternatívy
V posledných rokoch sa pomerne intenzívne diskutuje o bisfenole A (BPA), ktorý sa využíva pri výrobe polykarbonátov a epoxidových živíc. BPA je známy tým, že môže narúšať hormonálnu rovnováhu a podľa viacerých výskumov prispieva k vzniku niektorých typov rakoviny. Hoci je v niektorých krajinách prísne obmedzený alebo zakázaný v detských fľašiach a podobných výrobkoch, na trhu sa objavujú alternatívy – napríklad bisfenol S (BPS) či bisfenol F (BPF) – ktoré môžu predstavovať podobné riziko.
Mikro a nanočastice plastov
Možno ešte závažnejším problémom, než sú konkrétne chemické prísady v plastoch, sú mikro a nanočastice plastov, ktoré sa dostávajú do nášho prostredia. Nachádzajú sa vo vodných zdrojoch, v pôde, v potravinách i v ovzduší. Dôkazy naznačujú, že tieto drobné čiastočky plastov sa môžu dostať do nášho tela: vedci ich objavili v krvi, v mozgu a dokonca aj v stolici novorodencov. Hoci sa stále hľadajú presné mechanizmy ich pôsobenia, potenciálne zdravotné riziká nemožno podceňovať.
2. Kozmetika a čistiace prostriedky – druhá cesta k toxínom
Okrem plastov sú pre mnohých prekvapením aj látky nachádzajúce sa v kozmetických prípravkoch či v čistiacich prostriedkoch. Práve vďaka reklamným kampaniam si často myslíme, že produkty, ktoré príjemne voňajú a rýchlo ničia baktérie, sú automaticky neškodné. Skutočnosť je však oveľa komplikovanejšia.
Triclosan – tichý “zabijak” rovnováhy hormónov
V antibakteriálnych mydlách, zubných pastách, dezodorantoch a rôznych kozmetických prípravkoch sa môže vyskytovať triclosan, ktorý sa spája s narušením hormonálneho systému. Odborníci varujú najmä pred jeho vplyvom na funkciu štítnej žľazy či reprodukčných hormónov. Navyše, triclosan môže prispieť k zvýšenej rezistencii voči antibiotikám, čo je vážny problém na celosvetovej úrovni.
Parfumy a vonné produkty – skrytý vplyv na mozgové funkcie
Obľúbené sviečky, vonné oleje, tyčinky či parfémy môžu rovnako predstavovať tichú hrozbu. Prchavé organické látky, ktoré im dodávajú charakteristickú vôňu, sa totiž môžu postupne uvoľňovať do vzduchu a pri dlhodobej expozícii ovplyvňovať nervovú sústavu. Niekedy môžu spôsobiť krátkodobé ťažkosti s koncentráciou či bolesť hlavy, v horších prípadoch sa spomína možnosť dlhodobých zmien v mozgových procesoch.
3. Chemikálie v bežných výrobkoch domácnosti
V našich obchodoch nájdeme čistiace prostriedky, dezinfekčné roztoky či rôzne kozmetické doplnky, o ktorých zložení máme len minimálnu predstavu. Pritom obsahujú chemikálie, ktoré môžu mať karcinogénny potenciál alebo iné nežiaduce účinky.
- Mastek (talc): Zvyčajne sa používa v detských zásypoch, púdroch na tvár či očných tieňoch. Ak je kontaminovaný azbestom (čo sa v minulosti stávalo pomerne často), môže mať karcinogénne účinky.
- Olovo: V minulosti bolo bežnou súčasťou farieb, no dnes ho môžeme nájsť napríklad v niektorých rúžoch či bieliacich zubných pastách. Je toxické už v malých dávkach a môže spôsobovať vážne zdravotné problémy, vrátane poškodenia nervového systému.
- Chlór a amoniak: Nachádzajú sa v rôznych dezinfekčných a čistiacich prípravkoch. Pri inhalácii môžu dráždiť dýchacie cesty, oči, a citlivú pokožku.
- Toluén: Bežne sa využíva v lakoch na nechty, lepidlách či farbách na vlasy. Ide o silnú chemikáliu, ktorá môže mať negatívny vplyv na centrálnu nervovú sústavu, pečeň i obličky.
Skryté riziká papierových utierok a osobných hygienických produktov
Znie to prekvapivo, ale papierové utierky či kuchynské obrúsky môžu taktiež obsahovať nežiaduce látky, napríklad chlór (využívaný pri bielení papiera) alebo formaldehyd, ktorý je karcinogénny. Prekvapiť môže i fakt, že menštruačné pomôcky (napríklad niektoré vložky a tampóny) môžu obsahovať toxické chemikálie a parfémy, ktoré môžu pôsobiť dráždivo na sliznice či hormóny.
Karcinogénne potraviny a riziká v kuchyni
Pri úvahách o toxických látkach v domácnosti nesmieme zabúdať na potraviny, ktoré konzumujeme. Hoci potravinárske produkty nepovažujeme za “typické chemikálie”, mnohé z nich môžu byť ošetrované alebo spracované tak, že obsahujú vysoké množstvo škodlivých zlúčenín.
- Červené mäso a vysoko spracované mäsové výrobky: Hoci červené mäso nemusí byť automaticky “zlé”, jeho nadmerná konzumácia sa spája s vyšším rizikom vzniku niektorých typov rakoviny. Ešte väčšie nebezpečenstvo však predstavujú údené a konzervované mäsové výrobky (párky, salámy, klobásy).
- Pesticídy a herbicídy: Aj bežná zelenina a ovocie, ktoré nepochádzajú z kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva, môžu obsahovať zvyšky pesticídov, herbicídov a iných chemikálií. Agentúra EPA (Agentúra pre ochranu životného prostredia) uvádza, že až 60 % herbicídov, 90 % fungicídov a 30 % insekticídov sa dá označiť za potenciálne karcinogénne. Aj to je dôvod, prečo sa čoraz viac ľudí zaujíma o lokálne, bio či organické produkty.
Plastové obaly na potraviny
Väčšina z nás si aspoň občas ohreje jedlo v plastovej nádobe v mikrovlnke alebo opakovane používa plastové fľaše a poháre. Pri vystavovaní plastových obalov vysokým teplotám (napríklad pri varení či ohrievaní) sa môžu uvoľňovať látky ako bisfenoly či ftaláty, o ktorých rizikách sme už hovorili. Aj preto stále viac odborníkov odporúča nahradiť plastové nádoby sklenenými alebo nehrdzavejúcou oceľou.
Ako znížiť riziko vystavenia sa toxickým látkam?
1. Dôkladné čítanie etikiet
Pri kozmetike a čistiacich prostriedkoch by sme mali venovať pozornosť zloženiu. Ak sa na obale objavujú názvy ako triclosan či parabény, prípadne niekoľko rôznych umelých parfumov, je na mieste zamyslieť sa, či daný produkt naozaj potrebujeme.
2. Postupná náhrada plastov
Na trhu dnes existujú alternatívy k jednorazovým plastovým výrobkom – sklenené nádoby, recyklovateľné obaly či obaly z nerezovej ocele. V prípade plastových výrobkov, ktorých sa nechceme vzdať, je dôležité dbať na ich kvalitu (BPA-free certifikát), častejšie ich meniť a nevystavovať ich vysokým teplotám.
3. Vlastná výroba a prírodné alternatívy
Mnohé čistiace prostriedky si môžeme vyrobiť aj sami doma. Použitím octu, sódy bikarbóny, citrónovej šťavy a esenciálnych olejov možno získať dostatočne účinné, a pritom menej škodlivé čistiace roztoky.
4. Dôraz na kvalitu potravín
Z vlastných záhrad, bioobchodov či lokálnych farmárskych trhov môžeme získať potraviny, pri ktorých je menšia pravdepodobnosť použitia pesticídov. Pri výbere mäsa je dobré preferovať overené zdroje, kde máme možnosť vidieť, akým spôsobom sú zvieratá chované a čím kŕmené.
Záver: Prevencia je kľúčom k zdraviu
Toxické predmety a látky, o ktorých sa v tomto článku hovorilo, sú vo väčšine bežných slovenských domácností. Hoci mnohí z nás si ich spájajú so slovným spojením „v malom množstve neškodné“, opakovaná či dlhodobá expozícia môže mať kumulatívny efekt na naše zdravie.
Dnešná doba však ponúka možnosti, ako sa informovať a ako postupne obmedziť kontakt s chemikáliami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na organizmus. Hlavným posolstvom je, že aj drobné zmeny v správaní a spotrebných návykoch dokážu z dlhodobého hľadiska významne prispieť k ochrane zdravia nás aj našich najbližších.
Ak máte záujem dozvedieť sa viac o tom, ktoré toxické látky sa nachádzajú v bežných domácnostiach, pozrite si napríklad aj toto video:
Nezabúdajme, že kľúčom je informovanosť – len ak vieme, čoho sa vyvarovať a aké alternatívy voliť, môžeme sa vyhnúť mnohým zdravotným rizikám. Aj keď úplne vylúčiť všetky škodlivé látky z nášho okolia môže byť náročné, aktívny prístup a menšie zmeny v každodennom živote dokážu urobiť veľký rozdiel.
