Keď sa na jar začínajú prebúdzať záhrady, milovníci ruží netrpezlivo čakajú na prvé kvety. Väčšina ružových kríkov však naplno rozkvitá až neskôr. Existuje však druh, ktorý dokáže potešiť svojimi kvetmi už v období, keď mnohé ostatné ruže ešte len nasadzujú puky.
Reč je o ruži bedrovníkolistej (Rosa spinosissima), jednom z najodolnejších druhov ruží pestovaných v Európe. Táto rastlina si získala obdiv nielen pre svoje skoré kvitnutie, ale aj pre schopnosť rásť na suchých a menej úrodných stanovištiach, kde by mnohé šľachtené ruže len ťažko prosperovali.
Ruža s nezvyčajným menom
Druh je dnes botanicky označovaný ako Rosa spinosissima. Latinské slovo „spinosissima“ znamená „veľmi ostnatá“ alebo „najostnatejšia“, čo dobre vystihuje vzhľad rastliny.
Tradičný slovenský názov ruža bedrovníkolistá vznikol podľa tvaru listov, ktoré pripomínajú listy bedrovníka. Práve vedecký názov tejto byliny, Pimpinella, sa objavoval aj v staršom botanickom pomenovaní ruže.
Kde rastie na Slovensku?
Na Slovensku sa ruža bedrovníkolistá prirodzene vyskytuje najmä v teplejších oblastiach južnej časti krajiny. Obľubuje suché a slnečné lokality, kde rastie na svahoch, skalnatých miestach, medziach, opustených vinohradoch či v krovinatých porastoch.
Najlepšie sa jej darí na vápenitých a dobre priepustných pôdach. Vhodné podmienky jej umožňujú prežívať dlhé roky aj bez intenzívnej starostlivosti.
Ako ju spoznáte?
Dospelé kry dorastajú najčastejšie do výšky približne jedného metra, niekedy aj viac. Na veľmi chudobných alebo kamenistých stanovištiach však môžu zostať výrazne nižšie.
Typickým znakom sú početné drobné ostne, ktoré pokrývajú konáre. Hoci sú krátke, býva ich veľké množstvo.
Ďalším rozpoznávacím znakom sú listy. Najčastejšie pozostávajú z deviatich lístkov usporiadaných do štyroch párov a jedného koncového lístka. Mnohé iné druhy ruží mávajú spravidla päť až sedem lístkov, preto je tento znak pri určovaní pomerne užitočný.
Patrí medzi najskôr kvitnúce ruže
Kvety sa objavujú už v druhej polovici jari, často skôr než pri mnohých záhradných odrodách.
V prírode bývajú najčastejšie biele. Kvitnutie je spravidla jednorazové a po odkvitnutí sa počas sezóny neopakuje.
Na jeseň rastlinu zdobia tmavé šípky, ktoré môžu mať tmavohnedú až takmer čiernu farbu. Práve tieto plody patria medzi jej najcharakteristickejšie znaky. Väčšina ostatných druhov ruží vytvára plody v odtieňoch červenej alebo oranžovočervenej farby.
Rastlina sa dokáže postupne rozširovať pomocou koreňových výmladkov, vďaka čomu môže časom vytvárať väčšie porasty.
Rozšírená od Atlantiku až po Áziu
Ruža bedrovníkolistá patrí medzi druhy s veľmi rozsiahlym prirodzeným areálom rozšírenia.
Rastie v severozápadnej Európe vrátane Islandu, Írska a Veľkej Británie. Vyskytuje sa tiež vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Maďarsku, Taliansku, na Balkáne, Ukrajine a v ďalších častiach Európy.
Jej výskyt pokračuje cez oblasti strednej Ázie až do Mongolska, Číny a Kórey.
Zaujímavosťou je, že v rôznych častiach svojho areálu rastie v odlišných podmienkach. V západnej Európe ju možno nájsť aj v blízkosti pobrežia s vlhkým podnebím, zatiaľ čo v strednej Európe obľubuje najmä suché a slnečné lokality.
Napriek tomu, že má rada teplo, veľmi dobre znáša aj silné zimné mrazy.
Mimoriadna premenlivosť
Botanici v minulosti opísali viacero foriem a variet tohto druhu. Ich presné zaradenie sa však v priebehu rokov menilo a nie všetky sú dnes všeobecne uznávané.
Za jednu z najvýznamnejších býva považovaná altajská forma Rosa spinosissima var. altaica, ktorá môže dorastať až do výšky viac ako dva metre.
Práve z nej vzniklo viacero známych šľachtiteľských odrôd.
Farba kvetov nie je všade rovnaká
Farba kvetov sa v rámci rozsiahleho areálu môže líšiť.
V prírode sa vyskytujú biele, jemne ružové a miestami aj svetložlté kvety. Ich zastúpenie závisí od konkrétnej oblasti a genetickej variability populácií.
Táto premenlivosť neskôr výrazne pomohla šľachtiteľom pri vytváraní nových záhradných odrôd.
Ako vznikli slávne škótske ruže?
Významnú kapitolu v histórii tejto rastliny napísalo Škótsko.
Práve tam sa začiatkom 19. storočia začali vo väčšom rozsahu pestovať a šľachtiť ruže odvodené od ruže bedrovníkolistej. Postupne vznikla skupina známa pod názvom „škótske ruže“.
Šľachtitelia vyberali rastliny s plnšími kvetmi, zaujímavými farbami a príjemnou vôňou. Niektoré odrody vznikli aj krížením s ďalšími druhmi ruží.
Počas prvej polovice 19. storočia sa vyšľachtili desiatky až stovky odrôd. Neskôr ich však zatienili moderné veľkokveté ruže, ktoré kvitli dlhšie a opakovane.
Mnohé historické odrody sa stratili, no približne osemdesiat z nich sa zachovalo dodnes.
Najznámejšie odrody
Old Yellow Scotch
Historická odroda známa už koncom 18. storočia. Má svetložlté voňavé kvety a dorastá približne do výšky 1,5 metra.
Ruža írska (Rosa × hibernica)
Prírodný kríženec ruže bedrovníkolistej a ruže šípovej objavený v Írsku začiatkom 19. storočia. Vytvára svetloružové jednoduché kvety.
Mary Queen of Scots
Odroda s jemnými ružovými kvetmi, v ktorých sa kombinujú svetlejšie a tmavšie odtiene.
Single Red Scotch
Kultivar s výraznými červenofialovými voňavými kvetmi.
Double Yellow
Jedna z najznámejších žltokvitnúcich škótskych ruží.
Falkland
Odroda s veľmi svetloružovými kvetmi a dekoratívnymi tmavými plodmi.
Stanwell Perpetual
Mimoriadne obľúbená historická ruža vyšľachtená v roku 1838. Na rozdiel od väčšiny škótskych ruží dokáže kvitnutie opakovať počas sezóny. Dorastá až do výšky dvoch metrov a vyniká výraznou vôňou.
William III
Historická odroda s nápadnými fialovými kvetmi.
William IV
Odroda anglického pôvodu s plnými ružovými kvetmi.
Glory of Edzell
Kultivar pochádzajúci z obdobia okolo roku 1900. Vytvára svetlofialové kvety s jemným žilkovaním a príjemnou vôňou.
Ideálna voľba pre prírodné záhrady
Ruža bedrovníkolistá patrí medzi najmenej náročné ruže, ktoré možno pestovať v našich podmienkach.
Vyžaduje predovšetkým slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu. Po zakorenení znáša obdobia sucha podstatne lepšie než väčšina moderných záhradných ruží.
Výborne sa hodí do prírodných záhrad, parkových výsadieb, na svahy alebo do rozsiahlejších krajinárskych úprav. Jej kvety poskytujú potravu včelám a ďalším opeľovačom.
Starostlivosť spočíva najmä v občasnom odstránení prestarnutých alebo poškodených výhonkov. Na zimu si spravidla nevyžaduje žiadnu špeciálnu ochranu.
Ak hľadáte odolnú ružu s bohatou históriou, ktorá zvláda slovenské zimy, sucho aj menej úrodné pôdy, ruža bedrovníkolistá patrí medzi najzaujímavejšie druhy, ktoré môžete zaradiť do svojej záhrady. Okrem skorého kvitnutia zaujme aj netradičnými tmavými šípkami a prirodzeným vzhľadom, ktorý sa výborne hodí do moderných prírodných záhrad.
