Mnohí záhradkári sa počas leta stretávajú s tým, že paradajky začnú praskať práve vo chvíli, keď dozrievajú. Na prvý pohľad vyzerajú zdravé, no po silnom daždi alebo nepravidelnom polievaní sa na šupke objavia praskliny. Nejde pritom o zriedkavý problém. Praskanie plodov patrí medzi najčastejšie komplikácie pri pestovaní paradajok.
Skúsení pestovatelia v južných krajinách vrátane Talianska preto kladú veľký dôraz najmä na stabilnú vlhkosť pôdy a správnu výživu rastlín. Často používajú jednoduché prírodné postupy, medzi ktoré patrí mulčovanie alebo pridávanie rozdrvených vaječných škrupín ku koreňom rastlín.
Na video od MIgardener o využití vaječných škrupín a kávovej usadeniny v záhrade sa môžete pozrieť na YouTube:
Hlavnou príčinou praskania je kolísanie vlhkosti
Paradajky najčastejšie praskajú vtedy, keď rastlina po období sucha náhle prijme veľké množstvo vody. Stáva sa to napríklad po výdatnom daždi alebo po silnej zálievke.
Plod začne rýchlo zväčšovať objem, ale šupka nestihne pružne reagovať na náhly rast. Výsledkom sú praskliny, ktoré sa môžu objaviť okolo stopky alebo po bokoch paradajky.
Najväčším problémom preto nie je samotný dážď, ale prudké striedanie sucha a nadbytku vody.
Stabilná zálievka je dôležitejšia než množstvo vody
Skúsení záhradkári upozorňujú, že paradajky nepotrebujú neustále prelievanie, ale pravidelnú a vyrovnanú zálievku.
Najlepšie výsledky prináša:
- polievanie priamo ku koreňom
- pravidelná zálievka v menších intervaloch
- hlbšie zavlaženie pôdy
- ranné polievanie namiesto večerného
Ak rastlina opakovane presychá a následne dostane veľké množstvo vody, riziko praskania výrazne rastie.
Mulč pomáha udržať rovnomernú vlhkosť pôdy
Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako obmedziť kolísanie vlhkosti, je mulčovanie. Práve preto sa používa v mnohých teplých oblastiach, kde pôda rýchlo vysychá.
Ako mulč sa najčastejšie používa:
- slama
- pokosená tráva
- suché lístie
- alebo jemne rozdrvený rastlinný materiál
Vrstva mulču spomaľuje odparovanie vody z pôdy a zároveň chráni korene pred prehrievaním počas horúčav. Zemina si tak dlhšie udržiava stabilnú vlhkosť, čo paradajkám výrazne prospieva.
Vaječné škrupiny obsahujú vápnik
Mnohí pestovatelia pridávajú ku paradajkám aj rozdrvené vaječné škrupiny. Obsahujú totiž vápnik, ktorý rastliny potrebujú pre správny rast a vývoj plodov.
Vápnik je dôležitý najmä pre:
- pevnosť rastlinných buniek
- zdravý vývoj plodov
- zníženie rizika hniloby koncov paradajok
Je však dôležité povedať, že vaječné škrupiny nepôsobia okamžite. Rozkladajú sa pomaly a vápnik sa z nich uvoľňuje postupne. Nejde teda o rýchle riešenie akútneho nedostatku vápnika.
Najčastejšie sa používajú tak, že sa:
- nechajú vyschnúť
- rozdrvia na malé kúsky alebo prášok
- primiešajú do pôdy pri výsadbe
Pozor na nadmerné hnojenie dusíkom
K praskaniu plodov môže prispieť aj príliš intenzívne hnojenie dusíkatými hnojivami. Rastlina potom rastie veľmi rýchlo a vytvára veľké plody s jemnejšou šupkou.
Takéto paradajky sú citlivejšie na náhle zmeny vlhkosti a ľahšie praskajú.
Preto odborníci odporúčajú:
- hnojiť primerane
- nepreháňať to s dusíkom najmä v druhej polovici sezóny
- kombinovať výživu s pravidelnou zálievkou
Pomáha aj správne vetranie rastliny
Záhradkári často odporúčajú priebežne odstraňovať spodné listy paradajok. Rastlina potom lepšie prúdi vzduchom a po daždi rýchlejšie osychá.
Tým sa znižuje riziko plesní aj rôznych hubových ochorení, ktoré sa počas vlhkého leta objavujú pomerne často.
Jednoduché postupy bývajú najúčinnejšie
Pri pestovaní paradajok často rozhodujú práve základné veci:
- pravidelná zálievka
- stabilná vlhkosť pôdy
- rozumné hnojenie
- mulčovanie
- a priebežná starostlivosť o rastliny
Vaječné škrupiny môžu byť užitočným doplnkom, no samy osebe nezabránia praskaniu plodov. Najdôležitejšie je obmedziť prudké výkyvy vlhkosti, ktoré paradajkám škodia najviac.
Práve preto skúsení pestovatelia venujú veľkú pozornosť pravidelnej starostlivosti už od mája. Stabilné podmienky totiž často rozhodujú o tom, či budú paradajky pevné, sladké a zdravé, alebo popraskajú ešte pred zberom.
