Na prvý pohľad vyzerá skôr ako mäkká plyšová hračka než ako klasická sliepka. Jej nezvyčajné perie, pokojná povaha a originálny vzhľad z nej robia jedno z najzaujímavejších plemien hydiny. Hodvábnička však nie je len okrasou dvora. Mnohí chovatelia ju oceňujú aj preto, že pri voľnom pohybe po pozemku pomáha zbierať rôzny hmyz a drobné bezstavovce, ktoré sa v záhrade vyskytujú.
Práve preto sa v posledných rokoch čoraz častejšie objavujú otázky, či môže byť užitočná aj pri obmedzovaní výskytu kliešťov. Odpoveď nie je úplne jednoznačná, no istý prínos sa jej uprieť nedá.
VIDEO: Ako vyzerá chov hodvábničiek v praxi
Hodvábničky nepútajú pozornosť iba na fotografiách. Ich pokojné správanie, nezvyčajný pohyb a nadýchané perie najlepšie vyniknú priamo v chove. Vo videu si môžete pozrieť, ako tieto netradičné sliepky vyzerajú v bežnom prostredí a čo všetko si pri ich chove treba všímať.
Video:
Môžu sliepky znížiť počet kliešťov?
S príchodom teplejších mesiacov sa kliešte stávajú nepríjemnou súčasťou záhrad, parkov či lúk. Predstavujú riziko nielen pre ľudí, ale aj pre domácich miláčikov a hospodárske zvieratá. Mnohí majitelia pozemkov preto hľadajú prirodzené spôsoby, ako ich výskyt obmedziť.
Sliepky počas celého dňa neúnavne prehľadávajú terén. Zobú larvy, chrobáky, húsenice, slimáky aj ďalšie drobné živočíchy. Ak pri hľadaní potravy narazia na kliešťa, často ho bez váhania skonzumujú. Z tohto dôvodu môžu voľne chované sliepky určitý počet kliešťov na pozemku zlikvidovať.
Je však potrebné pozerať sa na túto schopnosť realisticky. Sliepky totiž:
- nevyhľadávajú kliešte cielene,
- zbierajú ich skôr náhodne počas hľadania potravy,
- nedokážu výrazne znížiť populáciu kliešťov na veľkom pozemku,
- nemôžu nahradiť ostatné opatrenia na ochranu pred týmito parazitmi.
Ich prínos je preto možné vnímať ako prirodzenú pomoc pri udržiavaní rovnováhy v záhrade, nie ako definitívne riešenie problému.
Starobylé plemeno s netradičným vzhľadom
Hodvábnička patrí medzi najstaršie známe plemená sliepok. Jej pôvod sa spája predovšetkým s Áziou, najmä s Čínou, kde sa chová už stáročia. Po celom svete si získala obľubu predovšetkým vďaka svojmu výnimočnému vzhľadu.
Najväčšou zvláštnosťou je jej perie. Na rozdiel od bežných sliepok nemajú jednotlivé perové vlákna pevné spojenie, takže perie pôsobí mäkko, nadýchane a pripomína skôr jemnú srsť. Práve od tejto charakteristiky pochádza aj názov plemena.
Na prvý pohľad ju prezradia aj ďalšie typické znaky:
- menšie a kompaktnejšie telo,
- výrazná chocholka na hlave,
- tmavá až čierna koža,
- tmavo sfarbené kosti,
- päť prstov na nohách, zatiaľ čo väčšina sliepok má iba štyri,
- široká škála farebných variantov od bielej cez čiernu až po modrasté či hnedé odtiene.
Práve vďaka týmto vlastnostiam patrí medzi najobdivovanejšie okrasné plemená hydiny.
Prečo si ju záhradkári obľúbili?
Hodvábničky sa od mnohých bežných plemien líšia nielen vzhľadom, ale aj správaním. Sú pokojné, mierumilovné a menej plaché. Veľmi rýchlo si zvykajú na prítomnosť človeka a často sa stávajú obľúbenými domácimi miláčikmi.
Výhodou pre majiteľov záhrad je aj ich miernejšie správanie pri hľadaní potravy. V porovnaní s niektorými energickejšími plemenami zvyknú pôdu rozhrabávať menej intenzívne.
V praxi to znamená, že:
- spôsobujú menšie škody na záhonoch,
- menej poškodzujú okrasné výsadby,
- lepšie sa hodia do menších mestských alebo vidieckych záhrad.
Ani pri nich však nemožno očakávať, že sa hrabaniu úplne vyhnú. Stále ide o sliepky s prirodzeným inštinktom prehrabávať pôdu pri hľadaní potravy.
Čo potrebujú pre spokojný život?
Hoci sú hodvábničky považované za pomerne nenáročné plemeno, majú niekoľko špecifických požiadaviek, ktoré by mal chovateľ rešpektovať.
Suché prostredie je základ
Ich nezvyčajné perie síce vyzerá atraktívne, no má aj jednu nevýhodu. Horšie odoláva dažďu a vlhkosti. Ak sliepky premoknú, môžu rýchlejšie prechladnúť a byť náchylnejšie na zdravotné problémy.
Preto potrebujú:
- suchý a dobre vetraný kurník,
- ochranu pred dažďom,
- možnosť ukryť sa počas nepriaznivého počasia.
Bezpečný výbeh
Hodvábničky prakticky nelietajú, takže vysoké ploty nie sú nevyhnutné. Oveľa dôležitejšia je ochrana pred predátormi, ako sú kuny, líšky alebo dravé vtáky.
Výbeh by mal byť zabezpečený tak, aby sa doň nedostali neželaní návštevníci.
Kvalitná strava a dostatok vody
Aj keď si počas dňa dokážu nájsť časť potravy samy, nemožno sa spoliehať iba na hmyz a rastliny v záhrade. Potrebujú vyvážené krmivo určené pre sliepky, ktoré im zabezpečí dostatok živín.
Samozrejmosťou musí byť neustály prístup k čerstvej a čistej vode.
Aká je ich znáška?
Kto hľadá rekordmanky v produkcii vajec, ten by mal siahnuť po inom plemene. Hodvábničky sú chované predovšetkým pre svoj vzhľad a povahu.
Ročne znesú približne 70 až 100 vajec. Vajcia bývajú menšie než u klasických nosníc, no mnohí chovatelia ich považujú za veľmi chutné.
Mäso, ktoré prekvapí farbou
Jednou z najzaujímavejších vlastností hodvábničiek je farba ich mäsa. V dôsledku genetických zvláštností má tmavšie sfarbenie než mäso bežných sliepok.
V mnohých ázijských krajinách je považované za vyhľadávanú delikatesu a súčasť tradičných jedál. V Európe sa však s takýmto využitím stretávame skôr výnimočne a väčšina chovateľov ich chová predovšetkým ako okrasnú hydinu.
Čo od hodvábničiek očakávať a čo nie?
Ak uvažujete o ich chove kvôli kliešťom, je dôležité zachovať si realistický pohľad.
Medzi ich výhody patrí:
✔ prirodzené vyhľadávanie hmyzu počas celého dňa
✔ príležitostná konzumácia kliešťov
✔ menšie poškodzovanie záhonov v porovnaní s niektorými inými plemenami
✔ pokojná povaha a jednoduché skrotenie
Na druhej strane:
✖ nedokážu odstrániť všetky kliešte zo záhrady
✖ nepredstavujú spoľahlivú ochranu pred parazitmi
✖ samy môžu byť napadnuté kliešťami a ďalšími vonkajšími parazitmi
Zaujímavý pomocník aj ozdoba záhrady
Hodvábnička patrí medzi plemená, ktoré si ľudia nezamilujú len pre úžitok, ale aj pre ich osobitosť. Vďaka svojmu jedinečnému vzhľadu okamžite pritiahne pozornosť návštevníkov a zároveň dokáže oživiť každú záhradu či dvor.
Hoci ju nemožno považovať za zázračný prostriedok proti kliešťom, pri voľnom pohybe po pozemku môže prirodzene prispieť k znižovaniu množstva hmyzu. Ak k tomu pripočítame jej pokojný temperament, nenáročný chov a neprehliadnuteľný vzhľad, niet divu, že si toto starobylé plemeno získava čoraz viac priaznivcov aj u nás.
