Počas letných horúčav sa ľudia môžu ochladiť potením, ľahším oblečením alebo sprchou. Psy majú možnosti regulácie telesnej teploty obmedzenejšie. Ochladzujú sa predovšetkým zrýchleným dýchaním s otvorenou papuľou, pri ktorom sa z ich dýchacích ciest odparuje voda. V menšej miere odvádzajú teplo aj cez vankúšiky na labkách.
Prehriatie pritom nehrozí iba v rozpálenom aute. Nebezpečne vysoká teplota môže vzniknúť aj v nevetranom byte, podkrovnej izbe, presklenej lodžii či v miestnosti, do ktorej počas väčšiny dňa svieti slnko. Riziko sa zvyšuje pri vysokej vlhkosti, pretože odparovanie vody z dýchacích ciest je v takom prostredí menej účinné.
Srsť psa nie je iba prekážkou pri ochladzovaní. Do určitej miery vytvára izolačnú vrstvu a chráni telo pred vonkajším teplom aj slnečným žiarením. Ani tá však nedokáže zabrániť prehriatiu, ak pes zostane príliš dlho v horúcom prostredí alebo sa počas horúčavy intenzívne pohybuje.
Čo robiť so psom počas horúčav? Pozrite si video:
Nepokoj a hľadanie chladu môžu byť prvým varovaním
Pes, ktorému začína byť príliš teplo, môže byť nezvyčajne nepokojný. Opakovane si líha a vstáva, prechádza z miestnosti do miestnosti alebo vyhľadáva chladnejšie povrchy. Často si ľahne na dlažbu v kúpeľni, k dverám, pod posteľ alebo do zatieneného kúta.
Takéto správanie samo osebe ešte nepotvrdzuje úpal. Nepokoj môže súvisieť aj so stresom, bolesťou alebo iným zdravotným problémom. Počas horúceho dňa ho však netreba prehliadať, najmä ak pes zároveň výrazne dychčí, sliní, je slabý alebo sa správa inak než zvyčajne.
Dychčanie je prirodzený spôsob ochladzovania. Po pohybe alebo vzrušení preto nemusí znamenať zdravotnú komplikáciu. Varovné je, ak je veľmi intenzívne, pokračuje aj po premiestnení do chladnejšieho prostredia alebo sa postupne mení na namáhavé dýchanie.
Niektoré psy sú ohrozené viac
Vyššiu pozornosť si počas horúčav vyžadujú šteňatá, staršie psy a zvieratá trpiace ochorením srdca, pľúc alebo dýchacích ciest. Rizikovejšie môže byť prehriatie aj u psov s nadváhou, veľmi hustou srsťou alebo zhoršenou pohyblivosťou.
Medzi najohrozenejšie patria plemená so skrátenou papuľou. Ich dýchacie cesty môžu byť zúžené, a preto sa nedokážu dychčaním ochladzovať rovnako účinne ako psy s dlhšou papuľou.
Nebezpečná však môže byť aj fyzická aktivita zdravého psa. K prehriatiu môže dôjsť počas behu, aportovania, výcviku či dlhej prechádzky. Pes zaujatý hrou nemusí svoju aktivitu včas prerušiť, a preto musí jeho záťaž kontrolovať majiteľ.
Sledujte dýchanie, slinenie aj celkové správanie
Pri zhoršujúcom sa prehriatí už pes iba nehľadá chladné miesto. Môže veľmi intenzívne a namáhavo dychčať, nadmerne sliniť alebo odmietať pohyb. Sliny môžu byť husté a lepkavé.
Majiteľ môže psovi opatrne nadvihnúť peru a skontrolovať ďasná. Ich normálne sfarbenie závisí aj od prirodzenej pigmentácie konkrétneho zvieraťa. Nepigmentované časti bývajú za bežných okolností ružové. Výrazne tmavočervené, fialové, modrasté alebo nezvyčajne bledé ďasná sú varovným prejavom.
Farbu ďasien však nemožno používať ako jediný ukazovateľ. Nebezpečné prehriatie sa môže prejavovať rôzne a presnú diagnózu stanoví veterinár.
Medzi závažné príznaky patria:
- neustupujúce a veľmi intenzívne dychčanie
- namáhavé alebo nezvyčajne hlučné dýchanie
- nadmerné slinenie a husté sliny
- slabosť alebo neochota pohybovať sa
- neistá chôdza, potácanie sa alebo strata rovnováhy
- dezorientácia alebo nezvyčajné správanie
- vracanie či hnačka
- kolaps, kŕče alebo bezvedomie
Pri takýchto prejavoch treba začať s prvou pomocou a bezodkladne kontaktovať veterinára.
Psa začnite ihneď ochladzovať
Psa premiestnite z horúceho prostredia do tieňa alebo dobre vetranej miestnosti. Ak je to možné, zapnite ventilátor alebo klimatizáciu. S ochladzovaním nečakajte až do príchodu na veterinárnu kliniku. Čím dlhšie zostáva telesná teplota zvýšená, tým väčšie je riziko poškodenia orgánov.
Telo psa dôkladne zmáčajte vodou, ktorá je chladnejšia než jeho telo. Súčasne zabezpečte prúdenie vzduchu. Voda sa tak bude odparovať a odvádzať teplo.
Nie je pravda, že psa možno bezpečne ochladzovať výlučne vlažnou vodou. Podľa súčasných veterinárnych odporúčaní sa pri mladom, zdravom a pri vedomí zostávajúcom psovi môže použiť aj ponorenie do chladnej vody. Pri staršom, chorom, veľmi slabom alebo bezvedomom psovi je vhodnejšie telo polievať či zmáčať a ochladzovanie podporiť ventilátorom alebo klimatizáciou.
Nepoužívajte ľad ani extrémne ľadovú vodu. Môžu obmedziť prekrvenie kože alebo vyvolať triašku, pri ktorej telo vytvára ďalšie teplo. Ak však máte okamžite dostupnú iba bežnú studenú vodu z vodovodu, nemusíte čakať, kým sa zohreje. Rozhodujúce je začať psa rýchlo ochladzovať.
Nestačí namočiť iba labky
Navlhčenie labiek môže psovi priniesť určitú úľavu, pri podozrení na vážne prehriatie však nemusí stačiť. Ochladzovať treba celý povrch tela, najmä trup, brucho, slabiny, krk a končatiny. Dávajte pritom pozor, aby sa voda nedostávala psovi do nosa a nebránila mu v dýchaní.
Ak je pes pri vedomí a dokáže normálne prehĺtať, môžete mu ponúknuť malé množstvo vody. Nenúťte ho piť a nelejte mu vodu priamo do papule. Pri poruche vedomia by mohla tekutina preniknúť do dýchacích ciest.
Nezakrývajte ho mokrou osuškou
Psa nezabaľujte do mokrej osušky. Látka sa môže od jeho tela rýchlo zohriať, obmedziť odparovanie a zadržiavať teplo. Účinnejšie je telo priebežne zmáčať a zabezpečiť okolo neho pohyb vzduchu.
Vlhkú osušku možno položiť na podlahu, aby si na ňu pes ľahol, nemala by však nahradiť aktívne ochladzovanie vodou. Ak sa zohreje, treba ju vymeniť alebo znovu schladiť.
Pri ochladzovaní zároveň sledujte stav psa. Ak sa začne triasť, ochladzovanie na chvíľu zmiernite. Netreba ho však osušiť, zabaliť a čakať, či sa jeho stav zlepší.
Veterinára kontaktujte čo najskôr
Prehriatie môže postupne poškodiť mozog, obličky, pečeň, tráviacu sústavu aj mechanizmy zrážania krvi. Niektoré komplikácie sa nemusia prejaviť okamžite. Pes môže po ochladení pôsobiť lepšie, hoci v jeho organizme už dochádza k vážnym zmenám.
Pri podozrení na úpal preto začnite psa ochladzovať a čo najskôr zavolajte veterinárovi. Počas telefonátu opíšte príznaky, približnú dĺžku pobytu v teple a spôsob ochladzovania. Veterinár podľa stavu zvieraťa odporučí ďalší postup.
Pri potácaní sa, strate rovnováhy, dezorientácii, vracaní, výraznej slabosti, kŕčoch alebo strate vedomia je potrebný okamžitý transport na veterinárnu kliniku. V aute zapnite klimatizáciu alebo zabezpečte prúdenie vzduchu a podľa možností pokračujte v ochladzovaní aj počas cesty.
Veterinárne vyšetrenie je vhodné aj vtedy, keď sa pes po prvej pomoci zdanlivo zotaví. Stav vnútorných orgánov ani zrážanie krvi nemožno spoľahlivo posúdiť iba podľa jeho správania.
Najúčinnejšia je prevencia
Počas horúcich dní vetrajte najmä ráno a večer, keď je vonkajší vzduch chladnejší. Cez deň zatiahnite žalúzie alebo závesy v miestnostiach, do ktorých svieti slnko. Pes musí mať nepretržitý prístup k čerstvej vode a k chladnému, dobre vetranému miestu.
Nenechávajte ho zatvoreného na balkóne, presklenej lodžii, v záhradnom domčeku ani v nevetranej miestnosti. Samozrejmosťou je, že pes nesmie zostať sám v zaparkovanom aute, a to ani na krátky čas či pri pootvorenom okne.
Prechádzky plánujte na skoré ráno alebo neskorší večer. Počas najväčších horúčav vynechajte beh, aportovanie a intenzívny výcvik. Pred cestou skontrolujte aj povrch chodníka, pretože rozpálený asfalt môže popáliť vankúšiky na labkách.
Samotné prechádzanie medzi miestnosťami ešte neznamená, že pes kolabuje. Ak však počas horúčavy vytrvalo hľadá chlad, silno dychčí, sliní alebo sa správa nezvyčajne, treba ho premiestniť do chladnejšieho prostredia a pozorne sledovať. Pri podozrení na vážne prehriatie platí jednoduché pravidlo: najskôr začnite ochladzovať a následne bezodkladne kontaktujte veterinára.
