Len málokto tuší, že po slovenských záhradách, lúkach a popri plotoch sa rozrastá rastlina, ktorú doma často vytrhávame ako burinu, no vo svete ju považujú za jednu z najvzácnejších delikates. Reč je o divokom chmeli – rastline, ktorá má u nás povesť nepríjemného škodcu, ale v západnej Európe je oceňovaná ako raritná zelenina s cenou porovnateľnou so zlatom.
Rastlina, ktorú doma prehliadame, inde kráľovsky oceňujú
Divoký chmeľ, alebo chmeľ obyčajný, je na Slovensku bežným javom. Šplhá sa po plotoch, stromoch či múroch a často dusí kvety alebo zeleninu. Pre väčšinu záhradkárov je preto skôr nevítaným hosťom. Lenže vo Francúzsku, Belgicku, Nemecku či Holandsku sa jeho mladé výhonky predávajú na farmárskych trhoch a vo vybraných reštauráciách ako sezónna špecialita. A nie lacná – cena za kilogram tých najjemnejších bielych výhonkov dokáže prekročiť hranicu 1000 eur.
Prečo je divoký chmeľ taký výnimočný?
Hodnota tejto rastliny spočíva v jej zbere. Bežne vidíme len zelené liany, ktoré sa ťahajú po plotoch, no pod zemou ukrýva vzácne biele výhonky. Práve tie sú vyhľadávanou pochúťkou. Ich jemná chuť pripomína špargľu, doplnenú o orieškové tóny či náznak klíčkov mungo.
Tieto výhonky sa zbierajú ručným spôsobom na jar, väčšinou v marci alebo apríli. Vyžaduje si to trpezlivosť, skúsenosť a citlivé zaobchádzanie, aby sa nepoškodili. V krajinách, kde sú súčasťou haute cuisine, ich považujú za kulinársku surovinu, ktorá patrí na tanier len tých najnáročnejších gurmánov.
Prečo u nás zostáva neobjavený?
Na Slovensku sa divoký chmeľ spája predovšetkým s pivovarníctvom, kde sa využívajú jeho šištice. Mladé výhonky však zostali mimo našej kulinárskej tradície. Väčšina ľudí ani len netuší, že rastlina, ktorú denne vytrhávajú, má na západných trhoch cenu luxusnej suroviny.
Dôvodom je nízka informovanosť aj skutočnosť, že chmeľ vnímame skôr ako škodlivú lianu než ako možnosť na obohatenie jedálnička. Hoci zopár slovenských reštaurácií už s ním experimentuje, stále ide len o výnimočné prípady.
Ako si pripraviť delikatesu z výhonkov?
Ak chcete dať divokému chmeľu šancu, najlepší čas na jeho zber je jar, keď sú výhonky ešte mladé, pružné a plné chuti. V kuchyni sa dajú využiť rôznymi spôsobmi:
- Blanšírovanie – krátke povarenie v osolenej vode zachová krásnu farbu a sviežosť. Takto pripravené výhonky chutia výborne v šalátoch alebo ako ľahká príloha.
- Rýchle opekanie na masle – stačí pár minút a získate luxusnú pochúťku s jemne orieškovou chuťou.
- Pridanie do polievok či omáčok – obohatia krémové polievky alebo smotanové omáčky o zaujímavý a netradičný tón.
Divoký chmeľ ako prírodná medicína
Okrem gastronomických kvalít má chmeľ aj liečivé účinky. Obsahuje látky so silným protizápalovým pôsobením, podporuje trávenie a môže byť užitočný pri metabolických ťažkostiach. V ľudovom liečiteľstve sa od nepamäti využíva aj ako prírodné sedatívum – čaje či tinktúry z chmeľa pomáhajú pri nespavosti a znižovaní stresu.
Možnosť zárobku pre podnikavých
Pre tých, ktorí sa radi púšťajú do nových projektov, môže byť divoký chmeľ dokonca aj zdrojom príjmu. Výhonky rastú vo vlhkejších oblastiach, pri plotoch, potokoch alebo na okrajoch lesov. Po zbere ich stačí uchovať v chladničke v priedušnom vrecku, kde vydržia pár dní, alebo ich spariť a zamraziť.
Keďže na západe ide o cenený artikel, je možné predstaviť si aj menšie podnikanie so zberom a predajom. Dopyt po kvalitných výhonkoch by mohol byť v budúcnosti zaujímavou príležitosťou aj na Slovensku.
Zabudnutý poklad, ktorý čaká na znovuobjavenie
Divoký chmeľ nie je len nežiadaná burina. Je to rastlina s potenciálom zaradiť Slovensko medzi krajiny, ktoré dokážu premeniť nenápadný prírodný dar na gurmánsku lahôdku. Ak mu dáme šancu, môže sa stať ozdobou našich tanierov aj dôvodom, prečo si začneme viac vážiť to, čo rastie priamo pod našimi nohami.
