Chorvátsko si väčšina dovolenkárov spája predovšetkým s priezračným Jadranským morom, kamennými mestečkami a slnečnými plážami. Vo vnútrozemí krajiny sa však ukrývajú miesta s celkom inou atmosférou. Jedno z nich leží v drsnej krajine neďaleko Kninu, kde uprostred vojenského priestoru zostali stáť zvyšky niekoľkých obrnených vozidiel.
Hrdzavé stroje, poškodené streľbou a vystavené dažďu, vetru i horúcemu slnku, pripomínajú kulisy z postapokalyptického filmu. Medzi priaznivcami vojenskej histórie sa preto pre toto miesto zaužívalo pomenovanie „cintorín tankov“. Nejde však o oficiálnu turistickú atrakciu ani o múzeum prístupné verejnosti. Nachádza sa v aktívnom vojenskom výcvikovom priestore, kde môže hroziť nebezpečenstvo nevybuchnutej munície.
Namiesto vitrín len hrdza a ticho
Klasické vojenské múzeá ponúkajú zreštaurované exponáty, informačné tabule a presne určenú prehliadkovú trasu. V tomto prípade je všetko inak. Obrnené vozidlá zostali stáť vo voľnej prírode a postupne podliehajú korózii. Na kovových konštrukciách vidieť stopy po zásahoch, chýbajúce súčiastky aj škody spôsobené dlhoročným pôsobením počasia.
Práve kontrast medzi ťažkou vojenskou technikou a nespútanou krajinou dodáva miestu jeho pochmúrnu atmosféru. Mohutné stroje, ktoré kedysi predstavovali silu a nebezpečenstvo, dnes nehybne hrdzavejú medzi skalami a nízkou vegetáciou.
Nie sú tu sprievodcovia ani vysvetľujúce nápisy. Veľa podrobností o pôvode jednotlivých vozidiel a dôvodoch, prečo zostali na tomto mieste, preto pochádza najmä z pozorovaní nadšencov vojenskej techniky a cestovateľských videí, nie z oficiálnej muzeálnej dokumentácie.
Drsná krajina na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny
Dinara patrí do rozsiahleho systému Dinárskych Álp a jej masív sa rozprestiera na území Chorvátska aj Bosny a Hercegoviny. Ide o krajinu s krasovým podložím, skalnatými svahmi a veľkými rozdielmi medzi letným a zimným počasím.
V nižšie položenom okolí Kninu bývajú letá veľmi horúce a teploty sa počas vĺn horúčav môžu priblížiť k 40 °C alebo túto hranicu prekročiť. Vo vyšších polohách sú však podmienky odlišné. Zimy môžu priniesť silný vietor, mráz aj snehové záveje. Voda sa navyše v krasovom teréne rýchlo stráca do podzemia, preto môže byť jej dostupnosť mimo obývaných miest obmedzená.
Toto prostredie je náročné aj pre skúsených turistov. Odľahlosť, meniace sa počasie a chýbajúce zdroje vody nie sú jedinými rizikami. Časť územia sa využíva na vojenský výcvik, a preto nemožno voľný pohyb po krajine považovať za bezpečný.
Knin zohral významnú úlohu počas vojny
Mesto Knin ležiace pod Dinarou bolo jedným z najdôležitejších strategických bodov chorvátskej vojny za nezávislosť v rokoch 1991 až 1995. Stalo sa centrom samozvanej Republiky srbskej Krajiny a jeho poloha mu dávala veľký vojenský aj politický význam.
V auguste 1995 sa Knin dostal pod kontrolu chorvátskych síl počas rozsiahlej vojensko-policajnej Operácie Búrka. Tá zásadne zmenila priebeh konfliktu, no dodnes zostáva historicky a politicky citlivou udalosťou. Ofenzívu sprevádzali boje, obete, vysídľovanie a útek veľkej časti miestneho srbského obyvateľstva.
Krajina v okolí mesta preto nie je iba pôsobivou prírodnou scenériou. Nesie aj stopy konfliktu, ktorý výrazne ovplyvnil moderné dejiny Chorvátska a celého regiónu bývalej Juhoslávie.
Crvena zemlja zostáva vojenským priestorom
Severne od Kninu sa nachádza vojenský výcvikový priestor známy pod pôvodným názvom Crvena zemlja. V roku 2020 dostal oficiálne meno po chorvátskom vojakovi Josipovi Markićovi. Armáda ho využíva na výcvik a cvičenia v náročnom teréne.
Práve s týmto priestorom sa spájajú zábery opustených obrnených vozidiel, ktoré sa šíria na internete. Podľa dostupných videí a fotografií sa na mieste nachádzajú tri americké stíhače tankov M36 a dva tanky typu T-55. Nejde však o oficiálnu stálu expozíciu a počet či poloha vozidiel sa môže časom zmeniť.
Americké stroje z obdobia druhej svetovej vojny
M36 bol americký stíhač tankov vyvinutý počas druhej svetovej vojny. Do bojov sa dostal v roku 1944 a jeho najväčšou prednosťou bolo výkonné 90-milimetrové delo. V čase svojho nasadenia dokázalo účinnejšie čeliť nemeckým obrneným vozidlám než výzbroj viacerých starších spojeneckých strojov.
Po skončení vojny zostalo množstvo vozidiel M36 v službe alebo v skladoch. Juhoslávia ich získala od Spojených štátov v 50. rokoch v rámci povojnovej vojenskej pomoci. Juhoslovanská armáda ich následne používala celé desaťročia a niektoré kusy sa objavili aj počas vojen po rozpade Juhoslávie.
Stroje ponechané vo výcvikovom priestore pri Knine už majú od svojej pôvodnej podoby ďaleko. Sú poškodené, rozstrieľané a poznačené koróziou. Pravdepodobne slúžili ako statické ciele pri vojenskom výcviku, čo vysvetľuje množstvo zásahov aj rozsah ich poškodenia.
Nemožno však automaticky tvrdiť, že konkrétne kusy pri Knine pred príchodom do Juhoslávie bojovali počas druhej svetovej vojny. Ich typ z tohto obdobia síce pochádza, no na potvrdenie histórie jednotlivých vozidiel by boli potrebné výrobné čísla a vojenské záznamy.
Tanky T-55 slúžili v desiatkach krajín
Ďalšími strojmi spájanými s týmto miestom sú tanky T-55. Tento sovietsky typ vznikol počas studenej vojny a postupne sa zaradil medzi najrozšírenejšie tanky na svete. Používali ho armády v Európe, Ázii, Afrike aj na Blízkom východe.
Licenčná výroba tankov tejto rodiny prebiehala aj v bývalom Československu. To však samo osebe neznamená, že práve vozidlá odstavené pri Knine pochádzajú z československej produkcie. Bez overenia výrobných údajov sa ich konkrétny pôvod nedá spoľahlivo určiť.
T-55 zohrávali významnú úlohu aj počas bojov v Chorvátsku. Používali ich rôzne strany konfliktu a časť techniky chorvátske jednotky získali z bývalých zásob Juhoslovanskej ľudovej armády alebo počas bojových operácií.
V porovnaní so silne poškodenými stíhačmi tankov M36 pôsobia dva odstavené T-55 na dostupných záberoch zachovalejšie. Tvrdenia o dobrom stave ich interiéru však nemožno považovať za oficiálne potvrdené. Rovnako nie je verejne zdokumentované, prečo boli ponechané práve na tomto mieste a či pôvodne mali slúžiť na ďalší výcvik.
Nie je to bežný turistický cieľ
Hoci zábery tankov priťahujú dobrodruhov, fotografov a priaznivcov vojenskej techniky, označenie „atrakcia“ môže byť zavádzajúce. Výcvikový priestor nie je upraveným múzeom a jeho návšteva môže byť nebezpečná.
Chorvátske ministerstvo obrany upozorňuje, že v priestore sa môže nachádzať nevybuchnutá munícia. Pri vstupoch sú umiestnené výstražné tabule a počas vojenských aktivít sa zverejňujú osobitné upozornenia. V júni 2024 tam pri výbuchu zahynulo dieťa z Česka a ďalší ľudia utrpeli zranenia. Tragédia potvrdila, že varovania nemožno brať na ľahkú váhu. Návštevníci by preto nemali vstupovať do vojenského priestoru, opúšťať povolené trasy ani sa dotýkať neznámych kovových predmetov či munície. Chorvátske ministerstvo obrany
Mlčiaci svedkovia nepokojnej minulosti
Cintorín tankov pri Knine pôsobí ako pripomienka niekoľkých období vojenskej histórie. Stretávajú sa na ňom stroje skonštruované počas druhej svetovej vojny s technikou studenej vojny a krajinou, ktorú poznačili konflikty 90. rokov.
Kovové vraky postupne ničí počasie a okolitá príroda si pomaly berie priestor späť. Napriek tomu z krajiny tak skoro nezmiznú. Ťažké oceľové konštrukcie môžu hrdzavieť celé desaťročia a spolu s nimi zostávajú aj spomienky na udalosti, na ktoré by sa nemalo zabúdať.
Práve v tom spočíva sila tohto miesta. Nie je romantické ani pohodlné a už vôbec nie bezpečné na neriadené objavovanie. Aj pohľad na zábery však stačí na to, aby človeku pripomenul, že vojna sa nekončí posledným výstrelom. Jej stopy zostávajú v ľudských osudoch aj v krajine ešte celé generácie.
