Dávno predtým, ako sa obchody zaplnili sladenými limonádami, energetickými nápojmi či ochutenými vodami, si ľudia pripravovali osvieženie doma. Počas horúcich letných dní bol v mnohých domácnostiach obľúbený najmä kvas – tradičný fermentovaný nápoj vyrábaný zo žitného chleba alebo sladu.
Hoci dnes ho na Slovensku pozná len časť ľudí, v minulosti patril v mnohých krajinách strednej a východnej Európy medzi bežné nápoje. Vďaka svojej mierne sladkokyslej chuti a prirodzenému perleniu predstavoval zaujímavú alternatívu k vode aj iným domácim nápojom.
Video s ukážkou prípravy kvasu nájdete tu:
Nápoj s dlhou tradíciou
Kvas má za sebou stáročia histórie. Najčastejšie sa spája s Ruskom, Ukrajinou, Bieloruskom, Litvou či Poľskom, kde sa pripravoval v rôznych podobách a receptúrach. Základom býval žitný chlieb, slad alebo iné obilniny, ktoré sa zaliali vodou a nechali prirodzene kvasiť.
Počas fermentácie vznikal nápoj s charakteristickou chuťou a miernym sýtením. Obsah alkoholu býva spravidla veľmi nízky, zvyčajne menej ako jedno percento, hoci konkrétne hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od spôsobu výroby a dĺžky kvasenia.
Jedným z dôvodov jeho obľúbenosti bola aj dostupnosť surovín. Chlieb, voda a malé množstvo sladidla sa nachádzali takmer v každej domácnosti.
Osvieženie počas horúcich dní
Kvas sa tradične podával vychladený. V letných mesiacoch bol obľúbeným nápojom pri práci v záhrade, na poli alebo počas oddychu po náročnom dni. Jeho osviežujúca chuť si získala priaznivcov naprieč generáciami.
V niektorých regiónoch bol natoľko rozšírený, že sa stal bežnou súčasťou jedálnička. Práve preto sa mu niekedy hovorilo aj „tekutý chlieb“, čo odkazovalo na jeho pôvod zo žitného chleba.
Prečo sa kvas vracia do pozornosti?
V posledných rokoch rastie záujem o tradičné recepty a fermentované potraviny. Mnohí ľudia skúšajú pripravovať doma kefír, kyslú kapustu či kombuchu a podobnú pozornosť si získava aj kvas.
Jeho priaznivci oceňujú najmä originálnu chuť, ktorú bežné limonády neponúkajú. Preto sa čoraz častejšie objavuje v ponuke malých remeselných výrobcov alebo v domácich kuchyniach.
Domáci kvas možno ochutiť aj ďalšími ingredienciami. Často sa pridáva mäta, citrón, limetka, hrozienka, med, zázvor alebo sezónne ovocie, ktoré nápoju dodajú odlišný charakter.
Čo obsahuje fermentovaný nápoj?
Počas kvasenia vznikajú látky typické pre fermentované produkty. Zloženie konkrétneho nápoja však závisí od použitých surovín, receptu a spôsobu výroby.
Nepasterizovaný kvas môže obsahovať mikroorganizmy vznikajúce počas fermentácie. Ich množstvo a zloženie sa však môžu výrazne líšiť, preto nemožno presne určiť ich obsah v každom domácom recepte.
Kvas preto nemožno považovať za liečivý nápoj ani za náhradu pestrej stravy. Pre mnohých ľudí však predstavuje zaujímavú alternatívu k silno sladeným nápojom.
Recept na domáci kvas
Budete potrebovať:
- 500 gramov žitného chleba
- 3 litre vody
- 100 gramov cukru
- hrsť hrozienok
- 1 čajovú lyžičku droždia alebo kvásku
Postup
Žitný chlieb nakrájajte na plátky a opečte ho v rúre dozlatista. Následne ho zalejte horúcou vodou a nechajte niekoľko hodín lúhovať.
Potom tekutinu sceďte, pridajte cukor, hrozienka a droždie alebo kvások. Nádobu prikryte čistou utierkou a nechajte pri izbovej teplote kvasiť jeden až dva dni.
Po ukončení fermentácie nápoj prelejte do fliaš a uskladnite v chladničke. Pred podávaním ho dobre vychlaďte.
Chuť, ktorá sa odlišuje od limonád
Kvas nechutí ako klasické sladené nápoje. Jeho chuť je kombináciou jemnej sladkosti, miernej kyslosti a prirodzeného sýtenia. Práve táto charakteristická kombinácia z neho robí nápoj, ktorý si mnohí pamätajú z detstva alebo z návštev krajín, kde sa vyrába dodnes.
Hoci už nepatrí medzi najrozšírenejšie nápoje, jeho tradícia pretrvala až do súčasnosti. Kvas tak zostáva zaujímavou pripomienkou čias, keď sa osvieženie pripravovalo doma z jednoduchých a bežne dostupných surovín.
