Vysoký verejný dlh automaticky neznamená, že krajina stojí pred bankrotom. V prvej desiatke štátov s najvyšším hrubým verejným dlhom v pomere k výkonu ekonomiky sa nachádzajú krajiny zasiahnuté vojnou či hospodárskymi problémami, ale aj bohaté štáty s vysokým úverovým hodnotením. Za ich zadlženosťou totiž stoja veľmi odlišné príčiny.
Poradie vychádza z prognóz Medzinárodného menového fondu na rok 2026, ktoré boli zverejnené v aprílovom vydaní databázy World Economic Outlook. Nejde teda o konečné údaje za celý rok, ale o aktuálne odhady, ktoré môže MMF neskôr upraviť.
Podľa týchto údajov má najvyšší pomer hrubého verejného dlhu k hrubému domácemu produktu Japonsko. Za ním nasledujú Singapur a Sudán. Do prvej desiatky sa dostali aj Bahrajn, Taliansko, Grécko, Senegal, Maldivy, Spojené štáty americké a Ukrajina.
Ktoré krajiny majú najvyšší dlh v pomere k HDP
Rebríček vychádza z ukazovateľa hrubého dlhu verejnej správy v pomere k HDP. Podľa prognózy MMF na rok 2026 je poradie nasledujúce:
- Japonsko – 204,4 % HDP
- Singapur – 171,9 % HDP
- Sudán – 169,1 % HDP
- Bahrajn – 152,4 % HDP
- Taliansko – 138,4 % HDP
- Grécko – 136,9 % HDP
- Senegal – 132,3 % HDP
- Maldivy – 129,4 % HDP
- Spojené štáty americké – 125,8 % HDP
- Ukrajina – 122,6 % HDP
Pri Sudáne, Ukrajine a niektorých ďalších krajinách sú prognózy spojené s väčšou neistotou, pretože ich hospodárstvo ovplyvňujú ozbrojené konflikty, nedostatok spoľahlivých údajov alebo zmeny v spôsobe evidovania dlhu.
Niektoré štáty, pri ktorých nie sú k dispozícii dostatočne porovnateľné odhady na rok 2026, nemusia byť v takomto poradí zahrnuté. Rebríček preto treba chápať ako porovnanie krajín, pre ktoré MMF zverejnil príslušnú prognózu, nie ako nemenný zoznam platný bez výhrad.
Čo pomer dlhu k HDP skutočne znamená?
MMF v tomto prípade neporovnáva iba celkovú sumu dlhu. Takéto porovnanie by výrazne zvýhodňovalo malé krajiny a naopak by na prvé miesta posúvalo najväčšie svetové ekonomiky.
Sleduje sa preto pomer hrubého verejného dlhu k hrubému domácemu produktu. HDP vyjadruje hodnotu tovarov a služieb vytvorených v ekonomike za určité obdobie, zvyčajne za jeden rok.
Ak verejný dlh dosahuje 100 % HDP, jeho hodnota približne zodpovedá ročnému výkonu celej ekonomiky. Neznamená to však, že by štát musel celý dlh splatiť z príjmov jedného roka. Štátne dlhopisy majú rozdielne termíny splatnosti a vlády časť starších záväzkov bežne nahrádzajú novými.
Pomer dlhu k HDP je preto užitočným ukazovateľom, no sám osebe neodpovedá na otázku, či krajina dokáže svoje záväzky dlhodobo financovať. Dôležité sú aj platené úroky, splatnosť dlhopisov, mena, v ktorej sú záväzky vedené, hospodársky rast a dôvera investorov.
Rozhoduje aj to, či dlh vlastnia prevažne domáci alebo zahraniční investori a či má štát oproti záväzkom dostatočne hodnotný majetok. Práve preto môže rovnaký pomer dlhu k HDP predstavovať v dvoch krajinách úplne odlišnú mieru rizika.
Prečo zostáva na prvom mieste Japonsko?
Japonský hrubý verejný dlh má podľa prognózy MMF v roku 2026 predstavovať približne 204,4 % HDP. Krajina tak zostáva na čele poradia, hoci jej odhadovaný pomer dlhu je nižší než v niektorých predchádzajúcich rokoch.
Za vysokou zadlženosťou sa skrýva niekoľko desaťročí slabšieho hospodárskeho rastu, opakované podporné opatrenia štátu, starnutie obyvateľstva a rastúce výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť.
Japonsko však nie je v rovnakej situácii ako krajina, ktorá si musí vo veľkom požičiavať v cudzej mene. Japonský dlh je vydaný prevažne v jenoch a veľkú časť štátnych dlhopisov vlastnia domáce finančné inštitúcie, poisťovne, banky a japonská centrálna banka. Podiel zahraničných vlastníkov zostáva v porovnaní s mnohými inými krajinami pomerne nízky.
Krajina navyše dlhé roky využívala mimoriadne nízke úrokové sadzby. To pomáhalo udržať náklady na financovanie dlhu pod kontrolou. S postupným rastom úrokov sa však môžu zvyšovať aj výdavky štátu na jeho obsluhu.
Vysoký dlh preto pre Japonsko predstavuje skutočné dlhodobé riziko, najmä v kombinácii so starnutím obyvateľstva a slabším rastom. Samotná hodnota nad 200 % HDP však ešte neznamená bezprostrednú platobnú neschopnosť.
Vysoké číslo pri Singapure môže zavádzať
Singapur má podľa MMF druhý najvyšší pomer hrubého verejného dlhu k HDP, približne 171,9 %. Jeho finančná situácia je však zásadne odlišná od väčšiny vysoko zadlžených krajín.
Singapurská vláda nevydáva väčšinu dlhopisov preto, aby nimi financovala bežné rozpočtové výdavky. Dlhopisy slúžia okrem iného na rozvoj domáceho finančného trhu, vytvorenie bezpečných investičných možností pre dôchodkový systém a správu štátnych rezerv. Menšia časť pôžičiek môže financovať významné projekty infraštruktúry.
Získané prostriedky sa vo veľkej miere investujú. Singapur zároveň vlastní rozsiahle finančné aktíva, ktorých hodnota podľa tamojšieho ministerstva financií prevyšuje záväzky vlády. Krajina preto uvádza, že napriek vysokému hrubému dlhu nemá čistý dlh.
Pri Singapure je mimoriadne dôležité rozlišovať medzi hrubým a čistým dlhom. Hrubý dlh počíta záväzky bez odpočítania finančného majetku. Čistý dlh zohľadňuje aj aktíva, ktoré má štát k dispozícii. Singapurské ministerstvo preto upozorňuje, že samotný hrubý dlh nevystihuje skutočnú silu verejných financií krajiny.
Odhad pre Sudán sprevádza veľká neistota
Na treťom mieste sa nachádza Sudán s odhadovaným dlhom na úrovni 169,1 % HDP. Pri tejto krajine však treba s údajom pracovať mimoriadne opatrne.
Sudán čelí ozbrojenému konfliktu, rozsiahlemu poškodeniu hospodárstva, problémom s fungovaním štátnych inštitúcií a obmedzenej dostupnosti spoľahlivých ekonomických údajov. Vojna znižuje výkon ekonomiky a zároveň komplikuje výber daní, evidenciu záväzkov aj zostavovanie dôveryhodných štatistík.
Ak HDP krajiny prudko klesne, pomer dlhu k veľkosti ekonomiky môže výrazne narásť aj bez rovnako prudkého zvýšenia samotnej sumy dlhu. Hodnota pre Sudán je preto odhadom za podmienok, v ktorých je zostavovanie presných prognóz mimoriadne náročné.
Bahrajn zaťažuje závislosť od ropných príjmov
Bahrajn sa s odhadovaným dlhom 152,4 % HDP nachádza na štvrtom mieste. Jeho verejné financie dlhodobo ovplyvňujú rozpočtové schodky a závislosť od príjmov spojených s ropou a zemným plynom.
Vývoj cien energetických surovín môže preto výrazne ovplyvniť príjmy štátu. Krajina má síce rozvinuté finančné služby a snaží sa rozširovať ďalšie odvetvia hospodárstva, vysoký dlh však zostáva dôležitým rizikom.
Bahrajn môže zároveň počítať s politickou a finančnou podporou bohatších susedných krajín Perzského zálivu. Ani takáto podpora však nemení skutočnosť, že vysoké zadlženie a rozpočtové schodky si vyžadujú dlhodobé riešenia.
Taliansko má predbehnúť Grécko
Taliansky verejný dlh má podľa prognózy MMF v roku 2026 dosiahnuť približne 138,4 % HDP. Grécko nasleduje s hodnotou 136,9 %.
Taliansko tak má mať mierne vyšší pomer dlhu než Grécko. Za talianskym zadlžením stojí dlhodobé hromadenie záväzkov, pomalší hospodársky rast, vysoké verejné výdavky a starnutie obyvateľstva. Krajine pomáha veľká a rozvinutá ekonomika, členstvo v eurozóne a rozsiahly trh so štátnymi dlhopismi.
Grécko sa naďalej vyrovnáva s dôsledkami dlhovej krízy z predchádzajúceho desaťročia. Jeho dlh zostáva veľmi vysoký, ale pomer k HDP v posledných rokoch klesal. Pomohol hospodársky rast, zlepšenie verejných financií aj predčasné splácanie časti starších záväzkov.
Klesajúci pomer však neznamená, že grécky dlh prestal byť dôležitou témou. Krajina musí pokračovať v rozpočtovej disciplíne a zároveň udržiavať hospodársky rast, aby sa jej zadlženosť ďalej znižovala.
Senegal svoje dlhy prehodnotil
Senegal sa v najnovších prognózach objavuje na siedmom mieste s odhadovaným dlhom 132,3 % HDP. Tento údaj je výrazne vyšší, než naznačovali staršie oficiálne štatistiky.
Po preskúmaní verejných financií vyšli najavo záväzky, ktoré predchádzajúce údaje nezachytávali v plnom rozsahu. Následná revízia preto podstatne zvýšila odhad zadlženosti krajiny.
Prípad Senegalu ukazuje, že medzinárodné rebríčky závisia aj od kvality a úplnosti národných štatistík. Keď sa evidencia dlhu spresní, postavenie krajiny v poradí sa môže výrazne zmeniť bez toho, aby celý nárast vznikol počas jediného roka.
Maldivy sú silno závislé od cestovného ruchu
Maldivy majú podľa prognózy MMF dlh na úrovni 129,4 % HDP. Ostrovná krajina je do veľkej miery závislá od cestovného ruchu, dovozu a zahraničného financovania.
Príjmy z turistiky sú rozhodujúce pre hospodársky rast aj získavanie zahraničných mien. Výrazný pokles počtu návštevníkov, zvýšenie cien dovozu alebo zdraženie zahraničných pôžičiek preto môže rýchlo zhoršiť schopnosť krajiny financovať svoje záväzky.
Maldivy zároveň investovali do rozsiahlych projektov infraštruktúry, ktoré si vyžiadali vysoké pôžičky. Malá ekonomika má menej možností rozložiť riziko medzi rozličné hospodárske odvetvia, preto môže byť citlivejšia na vonkajšie otrasy.
Spojeným štátom pomáha postavenie dolára
Spojené štáty americké sa s odhadovaným dlhom 125,8 % HDP nachádzajú na deviatom mieste. V absolútnej peňažnej hodnote však majú spomedzi krajín sveta najväčší objem verejného dlhu.
Amerike pomáha postavenie dolára ako hlavnej svetovej rezervnej meny, veľkosť jej ekonomiky a hlboký trh so štátnymi dlhopismi. Americké cenné papiere vyhľadávajú domáci aj zahraniční investori a Spojené štáty si požičiavajú vo vlastnej mene.
To však neznamená, že rastúci dlh nepredstavuje problém. Vyššie úrokové sadzby zvyšujú sumu, ktorú musí federálny rozpočet vynakladať na úroky. Ak by úrokové výdavky dlhodobo rástli, mohli by obmedzovať priestor na financovanie iných štátnych priorít.
Vysoké zadlženie môže za určitých okolností prispievať aj k tlaku na rast úrokov v ekonomike. Náklady na úvery domácností a podnikov však neurčuje iba štátny dlh. Ovplyvňuje ich aj inflácia, menová politika americkej centrálnej banky a celková situácia na finančných trhoch.
Ukrajinský dlh ovplyvňuje vojna
Desiatku uzatvára Ukrajina s odhadovaným hrubým verejným dlhom vo výške 122,6 % HDP. Za prudkým zvýšením zadlženosti stojí predovšetkým vojna, pokles hospodárskej aktivity, rozsiahle obranné výdavky a potreba financovať základné fungovanie štátu.
Ukrajina je závislá od finančnej pomoci zahraničných partnerov a medzinárodných inštitúcií. Časť podpory získava vo forme grantov, ďalšiu časť predstavujú pôžičky. Krajina zároveň pristúpila k reštrukturalizácii niektorých záväzkov.
Budúci vývoj jej dlhu bude závisieť od trvania vojny, rozsahu zahraničnej pomoci, podmienok povojnovej obnovy a schopnosti hospodárstva znovu stabilne rásť. Aj v tomto prípade sú dlhodobejšie prognózy spojené s mimoriadne vysokou neistotou.
Samotná výška dlhu nerozhoduje
Poradie krajín s najvyšším hrubým verejným dlhom v pomere k HDP ukazuje, že jedno číslo nestačí na posúdenie finančného zdravia štátu.
Singapur má vysoký hrubý dlh, ale súčasne vlastní finančné aktíva prevyšujúce jeho záväzky. Japonsko si požičiava prevažne vo vlastnej mene a jeho dlh držia najmä domáce subjekty. Sudán a Ukrajina čelia vojne, ktorá oslabuje ich ekonomiky a zvyšuje potrebu verejných výdavkov. Maldivy sú zase mimoriadne závislé od jediného významného odvetvia.
Pri hodnotení zadlženosti treba preto sledovať úroky, menu záväzkov, termíny splatnosti, štruktúru veriteľov, vývoj hospodárstva, rozpočtové príjmy aj hodnotu štátneho majetku. Dôležité je tiež rozlišovať medzi hrubým a čistým verejným dlhom.
Vysoký pomer dlhu k HDP je varovným ukazovateľom, nie automatickým dôkazom blížiaceho sa bankrotu. O tom, či je dlh dlhodobo udržateľný, rozhoduje celková ekonomická situácia krajiny a jej schopnosť získavať peniaze na splácanie záväzkov.
