Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny slovenských záhrad. Mnohí pestovatelia sa snažia podporiť úrodu rôznymi domácimi trikmi, no často zabúdajú na jednu zo základných vecí – správne rozostupy medzi rastlinami. Práve nedostatok priestoru býva častou príčinou slabšieho rastu, vyššieho výskytu plesní a menších plodov.
Dostatok miesta pritom paradajkám neprospieva len kvôli rastu. Ovplyvňuje aj cirkuláciu vzduchu, osvetlenie listov, rýchlosť vysychania rastliny po daždi a celkové zdravie porastu.
Prečo sú rozostupy medzi paradajkami také dôležité
Paradajky vytvárajú počas sezóny hustú nadzemnú časť a silný koreňový systém. Ak sú sadenice vysadené príliš nahusto, rastliny si začnú navzájom tieniť a medzi listami sa bude držať vlhkosť. To vytvára vhodné podmienky na rozvoj hubových chorôb, najmä plesne zemiakovej, ktorá patrí medzi najväčších nepriateľov paradajok.
Dobré prúdenie vzduchu pomáha listom rýchlejšie vysychať po daždi alebo polievaní. Zároveň sa k rastlinám dostane viac slnečného svetla, ktoré je dôležité pre dozrievanie plodov aj správny rast.
Rozostupy ovplyvňujú aj pohodlie pri pestovaní. Ak majú rastliny dostatok priestoru, jednoduchšie sa vyštipujú, vyväzujú a zbierajú sa z nich plody.
Tyčkové a kríčkové paradajky potrebujú odlišný priestor
Pri výsadbe je dôležité rozlišovať, aký typ paradajok pestujete.
Tyčkové paradajky rastú priebežne počas celej sezóny, dorastajú do väčšej výšky a potrebujú oporu. Zvyčajne sa pravidelne vyštipujú bočné výhonky a úroda dozrieva postupne.
Kríčkové paradajky rastú kompaktnejšie, bývajú nižšie a väčšinou nepotrebujú pravidelné vyštipovanie. Často dozrievajú v kratšom období a naraz vytvoria väčšiu časť úrody.
Práve spôsob rastu rozhoduje aj o tom, koľko miesta jednotlivé rastliny potrebujú.
Aké rozostupy odporúčajú pestovatelia?
Presné rozostupy závisia od konkrétnej odrody, kvality pôdy aj spôsobu pestovania. Existujú však všeobecné odporúčania, ktoré fungujú vo väčšine záhrad.
Pri kríčkových paradajkách sa najčastejšie odporúča vzdialenosť približne 40 až 60 centimetrov medzi rastlinami a asi 60 až 80 centimetrov medzi riadkami.
Tyčkové paradajky potrebujú viac priestoru. Bežne sa vysádzajú približne 50 až 80 centimetrov od seba, pričom vzdialenosť medzi riadkami býva asi 80 až 100 centimetrov.
Ak pestujete paradajky vo veľmi vzdušnom a slnečnom prostredí, rastliny môžu byť o niečo bližšie. Naopak vo vlhších oblastiach sa odporúča ponechať väčšie rozostupy, aby sa znížilo riziko plesní.
Koľko rastlín vysadiť na meter štvorcový?
Vo väčšine prípadov sa odporúča pestovať približne dve až štyri rastliny na meter štvorcový. Hustota výsadby závisí najmä od veľkosti odrody a spôsobu vedenia rastlín.
Príliš hustá výsadba síce môže na prvý pohľad vyzerať ako lepšie využitie priestoru, no v praxi často vedie k nižšej kvalite úrody a vyššiemu výskytu chorôb.
Pomôže aj výsadba do „šachovnice“
Ak máte menší záhon, priestor sa dá využiť efektívnejšie diagonálnou výsadbou, teda do tvaru šachovnice. Rastliny tak získajú o niečo viac priestoru na rozrastanie a vzduch medzi nimi lepšie prúdi.
Takýto spôsob výsadby však nenahrádza potrebu dostatočných rozostupov. Aj pri diagonálnom usporiadaní treba zachovať primeraný priestor medzi rastlinami.
Kedy sa oplatí sadiť paradajky šikmo?
Paradajky majú schopnosť vytvárať korene aj zo stonky, ktorá sa nachádza pod zemou. Preto sa pri prerastených alebo vytiahnutých sadeniciach často odporúča šikmá výsadba.
Sadenica sa uloží do pôdy pod uhlom približne 45 stupňov a časť stonky sa zasype zeminou. Rastlina si následne vytvorí ďalšie korene, čo jej pomôže lepšie prijímať vodu a živiny.
Šikmá výsadba však nie je nevyhnutná pri všetkých sadeniciach. Silné a kompaktné rastliny možno bez problémov vysádzať aj klasicky zvislo.
Dôležitejšia než samotný uhol výsadby je dostatočne teplá pôda a ochrana rastlín pred chladom.
Pokosená tráva a žihľava môžu pôde prospieť
Niektorí záhradkári pridávajú do výsadbovej jamky pokosenú trávu alebo žihľavu. Organická hmota sa pri rozklade postupne mení na živiny a môže mierne podporiť biologickú aktivitu v pôde.
Žihľava obsahuje dusík a ďalšie minerály, ktoré rastliny využívajú počas rastu. Dôležité však je, aby vrstva organického materiálu nebola príliš hrubá a nedochádzalo k zahnívaniu koreňov.
Treba tiež počítať s tým, že čerstvá tráva môže pri rozklade krátkodobo spotrebúvať kyslík a v niektorých prípadoch aj dusík z okolia pôdy. Preto je vhodné používať ju s mierou a kombinovať ju s kvalitným kompostom.
Paradajky vysádzajte hlbšie
Pri paradajkách sa odporúča hlbšia výsadba než pri väčšine zeleniny. Časť stonky pod zemou totiž dokáže vytvoriť nové korene, vďaka ktorým bude rastlina stabilnejšia a odolnejšia voči suchu.
Sadenice sa preto často vysádzajú tak, aby v pôde skončila aj spodná časť stonky po odstránených listoch.
Správne rozostupy, dostatok slnka, kvalitná pôda a primeraná zálievka patria medzi najdôležitejšie faktory úspešného pestovania paradajok. Ak rastlinám doprajete vhodné podmienky, odmenia sa zdravým rastom a bohatou úrodou.
