Na dne Atlantického oceánu, len niekoľko stoviek kilometrov od francúzskeho pobrežia, odpočíva už celé desaťročia obrovské množstvo sudov s rádioaktívnym odpadom. To, čo kedysi pôsobilo ako jednoduché a lacné riešenie, sa dnes mení na hrozbu pre život v mori aj pre zdravie miliónov ľudí v Európe. Vedci totiž upozorňujú, že korodujúce kovové obaly prestávajú byť spoľahlivou ochranou a nebezpečné látky sa môžu začať uvoľňovať do oceánu.
Atómový vek a nebezpečné dedičstvo
Od polovice 20. storočia sa ľudstvo ocitlo v ére jadrovej energie. Elektrárne a výskum prinášali nielen pokrok, ale aj zásadný problém – čo urobiť s odpadom, ktorý zostáva nebezpečný celé stáročia. Od päťdesiatych do deväťdesiatych rokov bolo podľa denníka Le Monde bežnou praxou, že sa rádioaktívny materiál uzavrel do kovových barelov a tie sa následne odvážali do medzinárodných vôd, kde skončili na morskom dne.
Vtedajší odborníci verili, že hlboký oceán je dostatočne bezpečné miesto – vzdialené od ľudských sídiel, lacné na využitie a podľa nich bez reálneho rizika pre ľudí na pevnine.
Šokujúci objav pri francúzskom pobreží
Nedávny výskum francúzskych vedcov však ukázal, že problém nie je možné ignorovať. Asi 600 kilometrov od mesta Nantes, v hĺbke približne štyroch kilometrov, identifikovali viac než 200-tisíc sudov s rádioaktívnym odpadom. Podľa fyzika z Université Clermont-Auvergne sa kedysi zdalo, že ide o praktické riešenie, dnes je však zrejmé, že čas hrá proti nám – životnosť sudov bola odhadovaná len na tri desaťročia, ktoré už dávno uplynuli.
Riziko pre ryby aj ľudí
Ak sa rádioaktívne látky začnú dostávať do vody, prvé dôsledky pocítia morské organizmy – ryby, kôrovce či riasy. Problémom je, že kontaminované živočíchy môžu následne skončiť na tanieroch ľudí v Európe. Podľa Daily Mail tak reálne hrozí zvýšené riziko rakoviny, poškodenia tkanív či iných dlhodobých zdravotných komplikácií.
Čo sa v sudoch ukrýva?
Na presnejšie zmapovanie situácie využili vedci sonar a autonómneho podmorského robota. Zistili, že väčšina materiálu je síce nízkoaktívna, no dlhodobé následky nemožno podceňovať.
- Asi tretina odpadu obsahuje trícium, ktoré sa považuje za menej významné.
- Ďalšie sudy skrývajú beta a gama žiariče, ktoré síce po rokoch strácajú svoju silu, no stále dokážu ovplyvniť životné prostredie.
- Najvážnejšie obavy vyvolávajú sudy s alfa žiaričmi – tieto častice síce neprenikajú cez kožu, ale ak sa dostanú do tela, môžu poškodiť bunky a spôsobiť vážne ochorenia.
Vedci odhalili aj prítomnosť radionuklidov, napríklad stroncia-90. Tento prvok sa správa podobne ako vápnik, a preto sa pri vstupe do organizmu ukladá do kostí či zubov. Jeho polčas rozpadu môže trvať desiatky rokov, no iné izotopy zostávajú rádioaktívne celé miliardy rokov – teda dlhšie, než trvá samotná ľudská civilizácia.
Ďalší výskum je nevyhnutný
Odborníci plánujú pokračovať v monitorovaní. Budú skúmať nielen samotné sudy, ale aj vodu, morské dno a živé organizmy. Už dnes sa ukazuje, že mnohé sudy sú zhrdzavené alebo poškodené, čo zvyšuje riziko úniku látok.
Ako rádioaktivita pôsobí na ľudské telo?
Rádioaktívne žiarenie je neviditeľné, no jeho účinky sú dramatické. Pri prenikaní do organizmu ionizuje atómy a molekuly, čím narúša DNA a kľúčové bunkové procesy.
- Krátkodobé účinky môžu zahŕňať nevoľnosť, zvracanie, vypadávanie vlasov či krvácanie – znaky akútnej choroby z ožiarenia.
- Dlhodobé následky sú ešte vážnejšie: vznik zhubných nádorov, chronické ochorenia, ale aj genetické zmeny, ktoré sa môžu prenášať na ďalšie generácie.
Sudov je obrovské množstvo a mnohé z nich sú už dnes na hranici svojej životnosti. Hoci väčšina látok predstavuje iba nízkoúrovňové riziko, fakt, že sa nachádzajú tak blízko európskeho pobrežia, vyvoláva vážne obavy. Atlantik, ktorý je zdrojom rýb a morských plodov pre milióny ľudí, môže skrývať ekologickú aj zdravotnú katastrofu.
