Mnohí záhradkári spozornejú hneď, ako sa na trávniku alebo v záhone objaví mravenisko. Prvou reakciou býva snaha zbaviť sa ho čo najrýchlejšie. Pravda je však oveľa zložitejšia. Mravce totiž nie sú len škodcovia, ale zároveň patria medzi dôležité organizmy, ktoré pomáhajú udržiavať prirodzenú rovnováhu v záhrade.
To však neznamená, že ich prítomnosť je vždy vítaná. V určitých situáciách dokážu spôsobiť problémy rastlinám aj majiteľom pozemkov. Rozhodnutie, či zasiahnuť alebo nechať kolóniu na pokoji, závisí od konkrétneho prípadu.
Mravce nie sú nepriatelia záhrady
Na Slovensku žije viac ako sto druhov mravcov a väčšina z nich zohráva v prírode dôležitú úlohu.
Pri budovaní podzemných chodieb prekyprujú zeminu, premiešavajú ju a zlepšujú jej prevzdušnenie. Tým pomáhajú lepšiemu prenikaniu vody aj živín ku koreňom rastlín. Vďaka svojej činnosti ovplyvňujú štruktúru pôdy podobne ako dážďovky, hoci každá skupina organizmov funguje iným spôsobom.
Mravce sa zároveň podieľajú na rozklade organických zvyškov. Do svojich hniezd odnášajú drobné kúsky rastlín, uhynutý hmyz aj ďalší biologický materiál, čím prispievajú k prirodzenému kolobehu živín.
Okrem toho predstavujú významnú súčasť potravinového reťazca. Sú zdrojom potravy pre mnohé druhy vtákov, plazov, obojživelníkov aj menších cicavcov.
Prečo si mravce nerozumejú so záhradkármi?
Napriek svojej užitočnosti majú mravce aj vlastnosti, ktoré dokážu pestovateľov poriadne potrápiť.
Chránia vošky pred prirodzenými nepriateľmi
Najčastejším problémom je ich vzťah s voškami. Mravce vyhľadávajú sladkú medovicu, ktorú vošky produkujú počas sania rastlinných štiav. Aby si zabezpečili stály zdroj tejto potravy, vošky chránia pred lienkami, larvami pestreniek či pavúkmi.
V praxi to znamená, že kolónie vošiek sa môžu na rastlinách rýchlejšie rozrastať a spôsobovať väčšie škody na ovocných stromoch, ružiach alebo zelenine.
Môžu narušovať mladé rastliny
Pri zakladaní mraveniska dochádza k premiestňovaniu pôdy. Ak sa kolónia usadí priamo medzi čerstvo vysadenými rastlinami alebo v zeleninovom záhone, môže dôjsť k odhaľovaniu koreňov a rýchlejšiemu vysychaniu okolitej zeminy.
Vo väčšine prípadov nejde o vážne poškodenie dospelých rastlín, problém však môže vzniknúť pri mladých sadeniciach, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý koreňový systém.
Drevokazné mravce môžu poškodzovať staré drevo
Niektoré druhy, najmä drevokazné mravce, si vytvárajú hniezda vo vlhkom, poškodenom alebo čiastočne rozloženom dreve. Najčastejšie obsadzujú staré trámy, pne, drevené ploty, kôlne alebo pergoly.
Na rozdiel od termitov drevo nekonzumujú ako potravu. Vytvárajú v ňom však rozsiahle chodby a dutiny, ktoré môžu pri dlhodobom výskyte oslabiť už poškodené drevené konštrukcie.
Mravce pomáhajú regulovať časť škodcov
Menej známym faktom je, že mravce lovia aj množstvo iného hmyzu. Živia sa larvami, húsenicami, vajíčkami niektorých druhov hmyzu či uhynutými bezstavovcami.
Ich vplyv na záhradu preto nemožno hodnotiť jednoznačne. Na jednej strane podporujú vošky, na druhej strane pomáhajú obmedzovať populácie niektorých ďalších škodcov.
Niektoré druhy sú zákonom chránené
Mnohí ľudia netušia, že viaceré lesné mravce patria medzi chránené druhy. Týka sa to najmä veľkých lesných mravcov rodu Formica, ktoré vytvárajú nápadné kupolovité mraveniská z ihličia, vetvičiek a rastlinného materiálu.
Takéto mraveniská by sa nemali svojvoľne ničiť ani poškodzovať. Ak si nie ste istí, o aký druh ide, je lepšie postupovať opatrne.
Kedy je lepšie nechať mravenisko na pokoji?
Zásah väčšinou nie je potrebný, ak sa mravenisko nachádza:
- na okraji pozemku
- pod živým plotom
- v blízkosti kompostu
- v menej využívanej časti záhrady
V takýchto prípadoch bývajú mravce pre záhradu skôr prínosom než problémom.
Kedy má riešenie zmysel?
O regulácii alebo premiestnení kolónie možno uvažovať vtedy, keď:
- mravenisko vzniklo priamo v zeleninovom záhone
- podporuje výrazné premnoženie vošiek
- mravce prenikajú do domu
- ide o drevokazné druhy usadené v konštrukciách
Aj v takýchto situáciách však nie je potrebné okamžite siahať po agresívnych chemických prípravkoch.
Šetrnejšie spôsoby, ako obmedziť výskyt mravcov
Obmedzenie prístupu k voškám
Ak mravce navštevujú ovocné stromy alebo okrasné kry napadnuté voškami, pomôcť môžu lepové pásy umiestnené okolo kmeňa. Tie zabránia mravcom dostať sa k voškám a narušia ich vzájomnú spoluprácu.
Aromatické látky
Niektoré výrazné vône dokážu dočasne narušiť pachové stopy, podľa ktorých sa mravce orientujú. Často sa používa škorica, mäta, levanduľa alebo citrusové šupky.
Ich účinnosť sa však líši podľa druhu mravcov a veľkosti kolónie. Ide skôr o doplnkové riešenie než o spoľahlivú likvidáciu.
Premiestnenie hniezda
Pri menších kolóniách sa niektorí záhradkári pokúšajú o presťahovanie pomocou kvetináča alebo nádoby naplnenej vhodným materiálom.
Táto metóda však nie je vždy úspešná, pretože kráľovná sa často nachádza hlboko pod zemou a bez jej premiestnenia kolónia na pôvodnom mieste pretrváva.
Kremelina
Kremelina patrí medzi najznámejšie prírodné prostriedky proti lezúcemu hmyzu. Pôsobí mechanicky narušením ochrannej vrstvy tela hmyzu. Pri správnom použití nefunguje ako klasický chemický jed.
Čomu radšej neveriť?
Na internete sa pravidelne objavujú rôzne „zaručené“ rady na odstránenie mravcov. Mnohé z nich však nemajú spoľahlivo potvrdenú účinnosť.
Medzi často spomínané, no slabo overené metódy patria:
- grapefruitové jadierka
- vajíčka a vaječné škrupiny
- rôzne domáce zmesi bez účinných látok
- ultrazvukové odpudzovače s nejasným účinkom
Ich výsledky bývajú nepredvídateľné a často fungujú len krátkodobo alebo vôbec.
Záver
Mravenisko v záhrade automaticky neznamená problém. Vo väčšine prípadov ide o prirodzenú súčasť zdravého prostredia. Mravce prevzdušňujú pôdu, podieľajú sa na rozklade organických zvyškov a pomáhajú regulovať časť hmyzích populácií.
Na druhej strane môžu podporovať šírenie vošiek alebo spôsobovať komplikácie, ak sa usadia na nevhodnom mieste. Preto je najrozumnejšie najskôr posúdiť konkrétnu situáciu a až potom sa rozhodnúť, či je zásah naozaj potrebný.
V mnohých prípadoch totiž mravce predstavujú viac úžitku než škody a v záhrade plnia dôležitú úlohu, ktorú si často uvedomíme až vtedy, keď zmiznú.
