Keď sa povie hubárska sezóna, väčšina ľudí si automaticky predstaví dubáky, kozáky alebo bedle. Slovenské lesy však ukrývajú aj množstvo menej známych jedlých húb, ktoré si rozhodne zaslúžia väčšiu pozornosť. Jednou z nich je masliak strakatý (Suillus variegatus) – druh, ktorý mnohí hubári prehliadajú, hoci pri správnej kuchynskej úprave dokáže príjemne prekvapiť svojou chuťou.
Na prvý pohľad nejde o hubu, ktorá by zaujala výrazným vzhľadom. Práve preto často zostáva nepovšimnutá. Tí, ktorí ju poznajú, však vedia, že počas dobrej sezóny dokáže vytvárať početné skupiny plodníc a z lesa si tak možno odniesť naozaj bohatý úlovok.
Nenápadná huba s viacerými ľudovými názvami
Masliak strakatý je známy aj pod viacerými ľudovými pomenovaniami. V rôznych regiónoch sa môžete stretnúť s názvami zajačik, husací pupok alebo jednoducho masliak. Ľudové názvy sa však môžu líšiť podľa oblasti Slovenska, preto je pri určovaní húb vždy najistejšie riadiť sa odborným názvom a spoľahlivým atlasom.
Mnohí hubári po ňom nesiahnu len preto, že vzhľadom nepripomína mohutné praváky. To je však škoda, pretože ide o jedlú hubu, ktorá má v kuchyni široké využitie.
Chuťou dokáže príjemne prekvapiť
Masliak strakatý patrí medzi jedlé huby s jemnou dužinou. Po tepelnej úprave má príjemnú hubovú arómu a niektorí hubári opisujú jeho chuť ako mierne sladkastú s jemným živicovým nádychom. Chuť je samozrejme subjektívna, preto tvrdenia, že je lepší než dubák, nemožno považovať za všeobecne platné. Medzi milovníkmi húb však patrí k obľúbeným druhom.
Veľkou výhodou je aj spôsob rastu. Na vhodných miestach totiž často nevyrastá osamotene. Ak objavíte jednu plodnicu, oplatí sa dôkladne prezrieť okolie, pretože v blízkosti bývajú ďalšie.
Ako masliaka strakatého spoľahlivo rozpoznať
Mladé plodnice majú klobúk polguľovitý s podvinutým okrajom. Postupne sa rozprestiera a dorastá približne do priemeru 3 až 10 centimetrov.
Farba klobúka býva pomerne premenlivá. Najčastejšie sa objavujú odtiene:
- žltohnedej,
- okrovej,
- oranžovohnedej,
- olivovohnedej.
Povrch klobúka je u mladých húb jemne zamatový. S pribúdajúcim vekom môže popraskať alebo vytvárať drobné šupinky. Na rozdiel od viacerých iných masliakov sa pokožka z klobúka neoddeľuje ľahko.
Na spodnej strane klobúka sa nenachádzajú lupene, ale drobné rúrky zakončené pórmi. Tie sú spočiatku žlté až okrové, neskôr tmavnú do olivovohneda. Pri stlačení alebo poranení môžu jemne modrieť, čo je prirodzená vlastnosť tohto druhu.
Noha býva pevná, valcovitá alebo mierne súdkovitá, bez prsteňa. Farbou sa podobá klobúku alebo je o niečo svetlejšia.
Dužina je žltkastá až krémová a po rozrezaní môže na niektorých miestach slabo zmodrať. Nejde o znak nejedlosti, ale o prirodzenú chemickú reakciu dužiny na kontakt so vzduchom.
Ak si chcete overiť, ako vyzerá priamo v prírode, môžete si pozrieť video:
Ako vyzerá masliak strakatý v lese?
Kde rastie a kedy ho môžete nájsť
Masliak strakatý vytvára mykorízu predovšetkým s borovicami, preto ho najčastejšie nájdete v borovicových lesoch alebo na ich okrajoch. Vyhovujú mu ľahšie, piesočnaté až kyslé pôdy s dostatkom ihličia.
Obdobie rastu trvá spravidla od júla alebo augusta až do októbra, niekedy aj novembra, podľa priebehu počasia. Najlepšie podmienky nastávajú po výdatnejších dažďoch nasledovaných teplejšími dňami.
Pre skúsených hubárov bývajú borovicové lesy počas priaznivej sezóny miestom, kde možno nazbierať veľké množstvo týchto húb na pomerne malej ploche.
V kuchyni má široké využitie
Masliak strakatý je vhodný na väčšinu spôsobov prípravy, ktoré poznáme pri ostatných hríbovitých hubách.
Najčastejšie sa používa:
- na opekanie s maslom a cibuľou,
- do hubových omáčok,
- do polievok,
- k cestovinám,
- pod mäso,
- na dusenie,
- na nakladanie do sladkokyslého nálevu.
Niektorí hubári ho pripravujú aj vyprážaný v trojobale. Keďže jeho dužina je pomerne jemná, výsledkom býva chrumkavý povrch a mäkké vnútro.
Pred kuchynskou úpravou je vhodné huby dôkladne očistiť od ihličia a zvyškov pôdy.
Obsah ťažkých kovov závisí najmä od miesta rastu
Občas sa možno stretnúť s tvrdením, že masliak strakatý obsahuje menej ťažkých kovov ako iné hríbovité huby. Takéto tvrdenie však nemožno zovšeobecniť. Množstvo nahromadených látok závisí predovšetkým od lokality, v ktorej huba vyrástla.
Aj preto odborníci odporúčajú zbierať huby iba v čistom prostredí, ďaleko od frekventovaných ciest, priemyselných areálov či skládok.
Na čo myslieť pred konzumáciou
Rovnako ako pri všetkých voľne rastúcich hubách, aj pri masliaku strakatom platí niekoľko základných pravidiel.
Predovšetkým:
- zbierajte iba huby, ktoré spoľahlivo poznáte,
- pred konzumáciou ich vždy dôkladne tepelne upravte,
- pri prvom ochutnaní zjedzte menšie množstvo,
- nezbierajte staré alebo poškodené plodnice.
Ak si nie ste určením huby úplne istí, radšej ju v lese nechajte alebo sa poraďte so skúseným hubárom či mykológom.
Huba, ktorú sa oplatí spoznať
Masliak strakatý patrí medzi druhy, ktoré zostávajú v tieni známejších húb najmä preto, že ich mnoho ľudí nepozná. V skutočnosti ide o bežnú jedlú hubu, ktorá pri správnom určení a dôkladnej tepelnej úprave ponúka široké možnosti využitia v kuchyni.
Ak počas hubárskej sezóny zavítate do borovicového lesa, oplatí sa pozerať aj na menej nápadné druhy. Práve masliak strakatý môže byť príjemným objavom, ktorý rozšíri váš hubársky repertoár a možno si v košíku nájde svoje stále miesto.
