Máj patrí medzi najkrajšie mesiace v roku. Balkóny, terasy aj záhrady sa postupne zapĺňajú kvetmi a mnohí hľadajú rastliny, ktoré dokážu rozžiariť aj miesta bez priameho slnka. Nie všetkým kvetom sa totiž darí na rozpálenom balkóne orientovanom na juh. Existujú však druhy, ktoré prosperujú práve v tieni alebo polotieni. Medzi najobľúbenejšie patria hľuznaté begónie, známe svojím bohatým a dlhotrvajúcim kvitnutím.
Begónie patria medzi najlepšie kvety do tieňa
Hľuznaté begónie sú vhodné najmä na balkóny, terasy a záhradné kúty, kde počas dňa nesvieti priame slnko alebo sa objavuje len krátko. Silné poludňajšie slnko im môže dokonca škodiť, preto sa im lepšie darí v polotieni.
Pestujú sa vo veľkom množstve odrôd. Niektoré vytvárajú previsnuté výhonky vhodné do závesných nádob, iné rastú vzpriamene. Kvety môžu byť jednoduché aj plné a objavujú sa v rôznych farbách – od bielej cez žltú až po oranžovú, ružovú či červenú.
Pri správnej starostlivosti kvitnú od začiatku leta až do jesene.
Ako pestovať begónie v nádobách?
Begóniám vyhovuje priepustný substrát s dostatkom živín. Pôda by mala zostať mierne vlhká, no nie premokrená, pretože hľuzy sú citlivé na hnitie.
Do klasického truhlíka s dĺžkou približne jeden meter sa odporúča vysadiť približne štyri až päť rastlín, aby mali dostatok priestoru na rast. Begónie možno kombinovať aj s ďalšími rastlinami vhodnými do tieňa, napríklad s brečtanom alebo zimozeleňou.
Dôležitá je pravidelná zálievka, najmä počas horúcich dní. Voda by však nemala zostávať stáť v podmiske.
Hľuzy možno uchovať do ďalšieho roka
Hľuznaté begónie sa dajú úspešne prezimovať. Po skončení sezóny a po prvých chladných dňoch treba obmedziť zálievku a nechať nadzemnú časť prirodzene zatiahnuť.
Následne sa hľuzy vyberú zo substrátu, očistia a nechajú osušiť. Skladujú sa na tmavom a chladnejšom mieste, ideálne pri teplote približne 5 až 8 °C. Na uskladnenie sa používa mierne vlhká rašelina, piliny alebo papier.
Na konci zimy možno hľuzy predpestovať v interiéri pri teplote približne 15 až 20 °C. Pri výsadbe je dôležité, aby vrchná preliačená časť hľuzy zostala tesne nad povrchom substrátu alebo bola len veľmi jemne zasypaná.
Ucholaky sú užitočný hmyz, no vedia aj škodiť
Ucholak obyčajný má medzi ľuďmi zlú povesť, no väčšina obáv je založená na starých mýtoch. Nezalieza ľuďom do uší a nepredstavuje nebezpečenstvo pre človeka.
Naopak, v záhrade môže byť užitočný. Živí sa totiž aj voškami a ďalším drobným hmyzom, ktorý poškodzuje rastliny. Okrem toho konzumuje organické zvyšky.
Treba však dodať, že pri premnožení môže poškodzovať mäkké ovocie, lupene kvetov alebo mladé rastliny. Nejde teda výlučne o prospešný hmyz, ale v bežnom množstve je pre záhradu skôr prínosom.
Ak mu chcete vytvoriť úkryt, postačí hlinený črepník vyplnený slamou alebo senom. Takéto úkryty sa používajú v prírodných záhradách pomerne často. Ucholaky sú aktívne najmä v noci a počas dňa sa ukrývajú na tmavých a vlhkých miestach.
Popenec obyčajný je jedlá bylina
Popenec obyčajný je voľne rastúca rastlina, ktorá sa vyskytuje v záhradách, pri plotoch aj na okrajoch chodníkov. Mnohí ho považujú za burinu, no ide o jedlú bylinu s dlhou tradíciou využitia.
Mladé listy majú výraznú aromatickú chuť a používajú sa v malom množstve do polievok, nátierok, šalátov alebo bylinkových zmesí. Najvhodnejšie sú mladé jarné listy.
Popenec obsahuje viaceré prírodné látky vrátane silíc a trieslovín. V ľudovom liečiteľstve sa tradične používal na podporu trávenia alebo pri ochoreniach dýchacích ciest. Moderná medicína však tieto účinky nepovažuje za plnohodnotne vedecky potvrdené, preto by nemal nahrádzať odbornú liečbu.
Rastlina zároveň dobre pokrýva pôdu a na jar vytvára drobné modrofialové kvety, ktoré sú zdrojom nektáru pre hmyz.
