Aj bežne pestovaná zelenina môže obsahovať látky, ktoré sú vo väčšom množstve škodlivé.
Dôvod na paniku však neexistuje – aby došlo k vážnej otrave, človek by musel skonzumovať také množstvo, ktoré je v praxi takmer nemožné zjesť.
Navyše väčšina plodov s vyšším obsahom prirodzených toxínov má výrazne horkú alebo nepríjemnú chuť, takže ich väčšina ľudí automaticky odmietne.
Domáca zelenina obsahuje viac živín, ale aj prirodzených obranných látok
Zelenina dopestovaná vo vlastnej záhrade býva často výživnejšia ako tá zo supermarketov.
Spolu s vyšším obsahom prospešných látok však môže obsahovať aj viac prirodzených obranných zlúčenín, ktoré si rastliny vytvárajú na ochranu.
Typickým príkladom sú rastliny z čeľade tekvicovitých. Tie produkujú látky nazývané kukurbitacíny – ide o prirodzené steroidné zlúčeniny, ktoré spôsobujú výrazne horkú chuť.
Objaviť sa môžu napríklad v uhorkách, cuketách, tekviciach, dyňiach či melónoch. Ak je plod nepríjemne horký, radšej ho nekonzumujte.
Video: Ktoré potraviny môžu byť nebezpečné?
Na ktorú zeleninu si treba dávať najväčší pozor?
Najčastejšie problémy súvisia práve s tekvicovitou zeleninou. Konzumácia plodov s vyšším obsahom kukurbitacínov môže spôsobiť žalúdočné kŕče, vracanie alebo hnačku.
V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj triaška či zvýšená telesná teplota.
Tieto látky sa nachádzajú vo všetkých druhoch tekvicovitých rastlín – okrem cukiet aj v uhorkách, tekviciach, dyňiach a melónoch.
Ak narazíte na nezrelý melón bez výraznej chuti alebo na horkú uhorku či cuketu, radšej ich vyhoďte.
Plody by sa zároveň nemali nechávať príliš prerásť, pretože s ich zrelosťou môže narastať aj obsah prirodzených toxických látok.
Platí jednoduché pravidlo – čím výraznejšia je horkosť, tým vyšší môže byť obsah kukurbitacínov. Dôležité je vedieť, že tepelná úprava tieto látky neodstráni.
Tekvicovitú zeleninu nepestujte tesne vedľa seba
Pri pestovaní jednotlivých druhov tekvicovitej zeleniny je vhodné vyhnúť sa ich spoločnému umiestneniu.
Po opelení sa totiž môžu medzi sebou krížiť, čo môže negatívne ovplyvniť kvalitu budúcich plodov.
Ak si chcete zachovať dobrú úrodu, neodporúča sa ponechávať si vlastné semená. Lepším riešením je kupovať nové osivo každý rok.
Koľko takejto zeleniny môže spôsobiť problémy?
V prípade cukety môžu nepríjemné tráviace ťažkosti vyvolať už jedna väčšia horká cuketa. Pri uhorkách by bolo potrebné skonzumovať väčšie množstvo horkých plodov.
Pozor aj na zemiaky
Surové zemiaky nie sú vhodné na konzumáciu. Obsahujú škroby, ktoré sú pre organizmus horšie stráviteľné, a zároveň aj solanín spolu s ďalšími látkami, ktoré môžu spôsobovať zdravotné problémy.
Po zjedení surových zemiakov sa môže objaviť nadúvanie, plynatosť alebo výrazná nevoľnosť.
Najvyšší obsah solanínu sa nachádza v zelených zemiakoch a v hľuzách s väčším množstvom klíčkov.
Ak máte doma zemiaky, ktoré už nie sú v dobrej kondícii, odstráňte všetky zelené alebo naklíčené časti.
Ešte lepším riešením je takéto zemiaky vôbec nekonzumovať a vyhodiť ich na kompost.
Pri varení sa odporúča pridať rascu, ktorá podporuje trávenie a môže solanín čiastočne neutralizovať.
Nezrelé paradajky obsahujú tomatín
Aj zelené, nedozreté paradajky obsahujú prirodzenú látku nazývanú tomatín.
Hoci ich konzumácia spravidla nepredstavuje život ohrozujúce riziko, ich chuť nebýva príjemná a na jedenie sa príliš nehodia.
