Kompostovanie nie je výsadou len teplých mesiacov. Aj počas zimy môžete efektívne spracovávať zvyšky zo záhrady a z kuchyne. Stačí použiť vhodný kompostér a dodržiavať niekoľko dôležitých zásad, vďaka ktorým zostane kompostovací proces aktívny aj v chladnejšom období. Kľúčom je udržať teplotu, zabezpečiť dostatočný prísun vzduchu a „nakŕmiť“ kompostér vyváženou zmesou materiálov.
Zvyšky kuchynskej zeleniny a klasický kompost
Ak máte na záhrade klasický kompost, pokojne doň pridávajte kuchynské zvyšky aj v zime. Je pravda, že pri nízkych teplotách sa rozklad čiastočne spomalí alebo dočasne zastaví, no hneď ako sa na jar oteplí, proces sa znovu naplno rozbehne a zvyšky sa postupne premenia na hodnotnú humusovú hmotu.
Problém môže nastať len počas dlhších, veľmi silných mrazov. Vtedy sa vrchná vrstva kompostu môže premeniť na zmrznutý „balík“. Nie je to však žiadna tragédia – všetko sa obnoví pri prvom výraznejšom oteplení. Ak však chcete aktívny rozklad udržiavať aj počas zimy, existuje na to praktické riešenie v podobe špeciálnych zateplených kompostérov.
Zateplené kompostéry – špecialisti na chladné mesiace
Zateplené kompostéry sú navrhnuté tak, aby v nich rozkladné procesy prebiehali aj pri bežných zimných mrazoch. Tieto typy majú steny z materiálov, ktoré lepšie izolujú teplo vznikajúce pri biologickom rozklade. Ak je kompostér skutočne určený na celoročné kompostovanie, mal by udržať dostatočnú teplotu vo vnútri aj vtedy, keď vonku mrzne.
Dôležité je pravidelné dokladanie materiálu – ideálne aspoň raz do týždňa. Pri každom pridaní zvyškov, či už zo záhrady alebo z kuchyne, dostanú mikroorganizmy novú „potravu“ a vnútri kompostéra sa obnoví biologická aktivita. Samozrejme, ak prídu dlhšie trvajúce a veľmi silné mrazy alebo ak sa vám minie vhodný materiál, obsah kompostéra môže premrznúť úplne. V takom prípade sa proces len spomalí či zastaví a po oteplení sa znovu rozbehne, podobne ako pri bežných kompostéroch.
Tip pre lepšiu kontrolu: Niektoré luxusnejšie modely zateplených kompostérov obsahujú vstavaný teplomer, aby ste mohli jednoducho sledovať, či je vo vnútri dostatočné teplo na aktívny rozklad. Ak taký teplomer nemáte, postačí aj klasický pôdny teplomer, ktorý zasuniete do kompostu.
Vlastnoručne zateplený kompostér
Ak nechcete investovať do drahšieho modelu, môžete si zateplený kompostér vyrobiť svojpomocne. Stačí využiť bežný kompostér (plastový či drevený) a pridať izolačnú vrstvu, napríklad:
- Vyložiť steny polystyrénom, slamou či senom (odporúča sa použiť vhodnú fóliu, ktorá udrží izolačný materiál v suchu).
- Na vrchnú časť použiť pevnú izolačnú dosku či vrstvy kartónu, aby teplo neunikalo smerom nahor.
V hrubších drevených kompostéroch je prirodzená izolačná schopnosť už o niečo vyššia, no dodatočná vrstva v chladnom počasí rozhodne neuškodí. Spoznáte, že kompost „pracuje“, keď po odklopení veka či vrchnej vrstvy uniká para. Práve para dokazuje, že rozklad je stále aktívny a vo vnútri sa tvorí teplo.
Kompostéry zapustené v zemi
Zaujímavým riešením pre menšie záhrady sú podzemné kompostéry. Tie sa zapúšťajú priamo do pôdy, ktorá funguje ako prirodzená izolačná vrstva. Ak teda pôda okolo kompostéra nie je zamrznutá a nie je na nej hrubá vrstva snehu, vnútri nádoby môžu baktérie pracovať ďalej.
Takýto kompostér zvyčajne disponuje vekom nad úrovňou terénu, aby sa doň dali jednoducho prikladať zvyšky. Okolité teplo z pôdy spoločne s biologickým rozkladom v nádobe výrazne znižuje pravdepodobnosť úplného premrznutia.
Otočné kompostéry – jednoduché prevzdušnenie bez straty tepla
V zimných mesiacoch sú veľmi efektívne aj otočné kompostéry. Vo vnútri tohto typu stačí obsah párkrát týždenne pretočiť – pri otáčaní sa materiál dôkladne prevzdušní a premieša, čo urýchľuje rozklad. Veľkou výhodou je, že pri premiešavaní nestrácate toľko tepla, ako keby ste celý obsah kompostu museli lopatou prehadzovať mimo nádoby.
- Niektoré modely sú vybavené konštrukciou, ktorá udržuje kompostér vo výške, a preto obsah jednoducho vysypete priamo do fúrika alebo na miesto, kam potrebujete.
- Jednoduchšie otočné modely možno po záhrade „kotúľať“. Síce nemajú taký komfortný systém, ale na druhej strane sú cenovo prístupnejšie a stále dostatočne funkčné.
Keď príde jar, vyzretý alebo aspoň čiastočne rozložený materiál pohodlne presuniete na záhon, do skleníka alebo do kvetinových záhonov, kde poslúži ako cenný zdroj živín.
Ako kompostér správne „kŕmiť“
Aby sa kompostovací proces nezastavil alebo nespomalil, musíte dbať na vyvážený pomer uhlíkatých a dusikatých materiálov. Podľa všeobecne zaužívaného pravidla by sa na tri štvrtiny mali uplatňovať materiály bohaté na uhlík (napr. suché listy, drevná štiepka, slama) a zvyšná štvrtina by mala pozostávať z materiálov bohatých na dusík (napr. čerstvá tráva, burina, kuchynské zvyšky rastlinného pôvodu, prípadne maštaľný hnoj).
Kuchynský bioodpad (šupky, zvyšky ovocia a zeleniny) je spravidla bohatý na dusík, no nájdu sa v ňom aj zložky, ktoré obsahujú viac uhlíka (napríklad čajové vrecúška, kávová usadenina, šupky z cibule či cesnaku). Rovnako môžete do kuchynských zvyškov primiešať trochu suchého materiálu, ako sú zvyšky listov, piliny alebo pokosená vyschnutá tráva.
Ak narazíte na tvrdšie a väčšie kusy, napríklad hrubé stonky kapusty či brokolice, oplatí sa ich posekať na menšie kúsky, aby ich mikroorganizmy spracovali rýchlejšie. Počas zimy je rýchlosť rozkladu aj tak mierne obmedzená, preto je dôležité proces zbytočne nebrzdiť veľkými kusmi materiálu.
Prehodenie vs. premiešanie
V zime je všeobecne lepšie kompostovaný materiál ľahko premiešavať priamo v kompostéri, než ho úplne prehadzovať do iného priestoru. Pri prehadzovaní by ste mohli prísť o značné množstvo tepla, ktoré sa vo vnútri kompostu vytvára. Ak sa rozhodnete pre jemné premiestnenie či načuchrávanie horných vrstiev, urobte to rýchlo a zároveň pridajte dostatok materiálu, aby ste kolóniám baktérií poskytli novú potravu. Čím stabilnejšie prostredie mikroorganizmom vytvoríte, tým plynulejšie budú pracovať.
Oddelené kompostéry: bezpečné aj pre živočíšne zvyšky
Niekedy narazíte na celkom uzavreté kompostéry, ktoré nekontaktujú pôdu ani okolie – stoja na pevnej podložke a sú z bokov nepriedušné. Ich hlavným prínosom je, že sa do nich nedostanú hlodavce ani domáce zvieratá. To umožňuje kompostovať aj zvyšky živočíšneho pôvodu, napríklad kosti či malé množstvo vareného jedla, bez obáv z návštevy potkanov alebo psov.
Pretože tento typ kompostérov nie je v priamom kontakte s pôdou, je vhodné pridať doň lopatku surového (ešte nehotového) kompostu alebo špeciálny štartér. Obsahuje užitočné mikroorganizmy a urýchľuje celý rozkladný proces. Zohnať sa dajú rôzne práškové alebo granulované prípravky, prípadne si môžete pomôcť aj rastlinným zákvasom, ktorý si pripravíte zo zmesi vody a posekanej rastlinnej hmoty (napríklad žihľavy).
Extra tip: Pripravte si ohrádky už v zime
Ak uvažujete o bežnom kompostovaní na jar, zima je ideálne obdobie na stavbu nových ohrádok či improvizovaných kompostérov. Môžete využiť drevené palety, staré dosky alebo iný vhodný materiál. Čím skôr budete mať kompostér pripravený, tým rýchlejšie začnete na jar zhromažďovať pokosenú trávu, burinu či zvyšky rastlín. Pri zakladaní čerstvého kompostu nezabudnite striedať zelenú (dusíkatú) a suchú (uhlíkatú) vrstvu, aby sa rozkladný proces čo najviac urýchlil.
Okrem toho môžete v predjarí využiť zvyšky listov či suché časti trvaliek a okrasných tráv, ktoré sa práve na prelome zimy a jari odporúča zostrihnúť. Takáto suchá biomasa sa stane skvelou súčasťou kompostu a zabezpečí, že sa vám v ňom nebude hromadiť len mäkký, mokrý materiál.
Zhrnutie
- Klasický kompost môžete dopĺňať aj v zime, no skutočný rozklad sa spustí až pri oteplení.
- Zateplené kompostéry dokážu udržať dostatočnú teplotu a aktívne kompostovať počas väčšiny zimy.
- Podzemné kompostéry ťažia z prirodzenej izolácie okolitej pôdy.
- Otočné kompostéry zjednodušujú prevzdušňovanie bez straty tepla a urýchľujú rozklad.
- Kompostér treba kŕmiť vyváženou zmesou materiálov, ideálne s prevahou uhlíkatých zložiek oproti dusikatým.
- Pri oddelene uzavretých kompostéroch sa dá bez obáv kompostovať aj živočíšny odpad, no treba pridať zdroj užitočných baktérií.
- V zime môžete využiť čas aj na stavbu či prípravu ohrádok pre bežné kompostovanie na jar.
Kompostovanie v zime má svoje špecifiká, no rozhodne nie je nemožné. Ak dodržíte správny pomer materiálov, zaistíte dostatočnú tepelnú izoláciu a budete dbať na primerané prevzdušnenie, môžete si vytvoriť vlastný kvalitný kompost bez ohľadu na počasie. Hoci mrazy môžu proces spomaliť, po ich odznení bude rozklad pokračovať ďalej – a vaša záhrada sa na jar odvďačí zdravším a úrodnejším pôdnym prostredím.
