Mnohí záhradkári každoročne zápasia s rovnakými problémami. Kliešte sa ukrývajú vo vysokej tráve, slimáky ničia zeleninu a larvy či húsenice poškodzujú úrodu. Nie každý však chce siahať po chemických prípravkoch, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ostatné živočíchy aj životné prostredie. Preto rastie záujem o prirodzené spôsoby ochrany záhrady. Jedným z nich je chov sliepok, pričom veľkú pozornosť si získava najmä zaujímavé plemeno známe ako hodvábnička.
Hoci sa o týchto sliepkach často hovorí ako o takmer zázračných pomocníkoch proti škodcom, skutočnosť je o niečo zložitejšia. Dokážu byť užitočné, no od nich nemožno očakávať, že úplne zbavia záhradu kliešťov či slimákov.
Hodvábničky zaujmú vzhľadom aj povahou
Hodvábnička patrí medzi najneobyčajnejšie plemená sliepok na svete. Už na prvý pohľad pôsobí skôr ako plyšová hračka než hospodárske zviera. Jej perie totiž nemá klasickú štruktúru s pevnými háčikmi, ale pripomína jemné páperie. Vďaka tomu vyzerá nadýchane a mimoriadne dekoratívne.
Okrem nezvyčajného operenia má aj ďalšie typické znaky:
- výraznú chocholku na hlave,
- operené nohy,
- tmavú kožu, zobák aj hrebienok,
- päť prstov na nohách, zatiaľ čo väčšina sliepok má iba štyri.
Pre svoje mäkké perie prakticky nelieta, takže zvyčajne nepreletí ani nižší plot. Ide o veľmi pokojné a priateľské plemeno, ktoré si obľúbili aj rodiny s deťmi.
Hodvábničky pochádzajú z Ázie a ich história siaha niekoľko storočí do minulosti. Už v 13. storočí ich vo svojich cestopisoch opisoval benátsky obchodník a cestovateľ Marco Polo, ktorého zaujali svojím nezvyčajným vzhľadom.
Akých škodcov sliepky skutočne požierajú?
Sliepky sú prirodzení všežravci. Väčšinu dňa trávia prehrabávaním pôdy a hľadaním potravy, pričom skonzumujú množstvo drobných živočíchov.
Do ich jedálnička patria najmä:
- rôzne druhy chrobákov,
- larvy hmyzu,
- húsenice,
- pavúky,
- kobylky,
- cvrčky,
- dážďovky a ďalšie drobné bezstavovce.
Ak počas hľadania potravy narazia na kliešťa, môžu ho zožrať. Odborníci však upozorňujú, že kliešte cielene nevyhľadávajú, preto nemožno očakávať výrazné zníženie ich populácie iba chovom sliepok.
Podobná situácia platí aj pri slimákoch. Niektoré sliepky ich bez problémov konzumujú, iné o ne nejavia takmer žiadny záujem. Závisí to od konkrétneho jedinca aj od dostupnosti inej potravy.
Môžu pomôcť, ale zázraky od nich nečakajte
Na internete možno nájsť množstvo tvrdení, podľa ktorých sliepky úplne odstránia škodcov zo záhrady. Takéto tvrdenia však nie sú podložené dôkazmi.
Reálne platí, že:
- môžu znížiť počet niektorých druhov hmyzu,
- príležitostne skonzumujú aj kliešte,
- pomáhajú obmedziť výskyt lariev a húseníc,
- nenahrádzajú ostatné spôsoby ochrany záhrady.
Ich prínos závisí od veľkosti pozemku, počtu sliepok, spôsobu chovu aj množstva prirodzenej potravy.
Prečo ich mnohí záhradkári chovajú?
Aj keď nie sú univerzálnym riešením proti škodcom, prinášajú do záhrady viacero výhod.
Pravidelným pohybom znižujú množstvo drobného hmyzu, prehrabávajú vrchnú vrstvu pôdy a pomáhajú rozkladať organické zvyšky. Ich trus patrí medzi kvalitné prírodné hnojivá, ktoré po správnom kompostovaní obohacujú pôdu o cenné živiny.
Samozrejmosťou sú aj čerstvé vajcia, ktoré predstavujú ďalší príjemný bonus domáceho chovu.
Aj sliepky môžu narobiť škody
Pred zaobstaraním sliepok treba počítať aj s ich prirodzeným správaním.
Pri hľadaní potravy intenzívne hrabú v pôde, takže môžu poškodiť čerstvo vysadené záhony alebo odkryť korene mladých rastlín. Niektoré druhy zeleniny, najmä mladé listy šalátu či kapustovín, im navyše veľmi chutia.
Hodvábničky majú navyše jednu špecifickú nevýhodu. Ich husté operenie zadržiava vlhkosť, preto znášajú dlhodobý dážď horšie než bežné plemená. Potrebujú suchý kurník, dobré vetranie a možnosť ukryť sa pred nepriaznivým počasím.
Práve preto ich väčšina chovateľov púšťa do zeleninovej časti záhrady iba pod dohľadom alebo po zbere úrody.
Aké podmienky potrebujú?
Ak chcete, aby boli sliepky zdravé a zároveň prinášali záhrade úžitok, mali by mať vhodné podmienky.
Základom je:
- suchý, čistý a dobre vetraný kurník bez prievanu,
- bezpečný výbeh chránený pred predátormi,
- dostatok trávy, pôdy a prirodzenej vegetácie,
- pravidelné čistenie a kompostovanie trusu,
- stály prístup k čerstvej vode a kvalitnému krmivu.
Na bežnú domácu záhradu zvyčajne postačí niekoľko sliepok, pričom ich účinok bude vždy závisieť od veľkosti pozemku a množstva škodcov.
Na slimáky existuje ešte účinnejší pomocník
Ak sú najväčším problémom práve slimáky, odborníci často odporúčajú skôr indické bežce. Ide o plemeno kačíc, ktoré slimáky aktívne vyhľadáva a vo väčšom množstve ich konzumuje.
Výhodou je, že sa rady pohybujú aj vo vlhkých častiach záhrady, kde sa slimáky najčastejšie ukrývajú. Ani v tomto prípade však nemožno hovoriť o úplnom vyhubení škodcov. Ide skôr o prirodzené znižovanie ich počtu.
Sliepky a kačice môžu vytvoriť účinnú dvojicu
Mnohí skúsení chovatelia kombinujú oba druhy hydiny. Sliepky sa pohybujú najmä na suchších miestach a zbierajú rôzny hmyz či larvy, zatiaľ čo indické bežce prehľadávajú vlhké kúty záhrady a zameriavajú sa predovšetkým na slimáky.
Takáto kombinácia môže výrazne obmedziť výskyt viacerých škodcov bez potreby častého používania chemických prípravkov.
Zázračné riešenie neexistuje
Predstava, že jedno plemeno sliepok vyrieši všetky problémy so škodcami, je mýtus. Hodvábničky dokážu byť cennou súčasťou prirodzene fungujúcej záhrady a môžu pomôcť znížiť počet hmyzu, lariev či občas aj kliešťov. Nedokážu však záhradu úplne zbaviť škodcov ani nahradiť ostatné spôsoby ochrany rastlín.
Ak ich budete vnímať ako súčasť ekologického hospodárenia, odmenia sa vám nielen svojou užitočnosťou, ale aj pokojnou povahou, zaujímavým vzhľadom a čerstvými domácimi vajíčkami.
